„Program nebol pompéznou oslavou, skôr výnimočným gestom uznania, ponúkajúc malú ochutnávku tvorby.“

„Pažického dôslednosť, s akou zachytil výrazový zámer autorky, sa ukázala aj v ďalších číslach programu.“

„Nový projekt komorného koncertu slovenských skladateľov si svojich poslucháčov našiel.“

Druhý komorný koncert 60. ročníka Bratislavských hudobných slávností priniesol výnimočné stretnutie jubilujúcich skladateliek Sylvie Bodorovej a Ľubice Čekovskej. Pod názvom Dvojportrét z tvorby jubilujúcich skladateliek večer spojil melancholickú, kontemplatívnu tvorbu Čekovskej s temperamentnými skladbami Bodorovej, pričom zazneli aj slovenské premiéry cyklu Four Movements a Concerto dei fiori. Výkony interpretov ako Peter Pažický, Jakub Sedláček či Miriam Rodriguez Brüllová zdôraznili lyriku, jemnú expresivitu a rytmickú presnosť diel, zatiaľ čo dramaturgický kontrast medzi dvoma poetikami dodal koncertu dynamiku a nezabudnuteľnú atmosféru.

Druhý z komorných koncertov 60. ročníka Bratislavských hudobných slávností, ktorý sa konal v Malej sále Slovenskej filharmónie 21. septembra, priniesol symbolické stretnutie dvoch významných hudobných skladateliek – Sylvie Bodorovej a Ľubice Čekovskej. Program pod názvom Dvojportrét z tvorby jubilujúcich skladateliek nebol pompéznou oslavou, skôr výnimočným gestom uznania, ponúkajúc malú ochutnávku z ich bohatej sólovej a komornej tvorby.

Dramaturgia koncertu rozdelila večer na dve časti. Úvodná patrila významnej slovenskej skladateľke Ľubici Čekovskej a niesla sa v melancholickom až kontemplatívnom duchu, zatiaľ čo druhá polovica so skladbami rovnako významnej českej autorky Sylvie Bodorovej priniesla temperamentný a inštrumentačný kontrast. Zreteľne tak vynikla odlišnosť poetík, hoci obe skladateľky vo svojej tvorbe disponujú aj opačnými polohami, čoho príkladom je aj ich rozsiahla orchestrálna a hudobno-dramatická tvorba. Otázkou zostáva, či by nebolo dramaturgicky zaujímavé jednotlivé skladby prestriedať. Takto koncipovaný program by umožnil vnímať kontrasty prirodzenejšie a dodal by koncertu väčšiu farebnosť i plynulejšiu dynamiku.

Koncert otvorila srbská akordeonistka Ana Vyparinová Krsmanovič, pôsobiaca na Slovensku, dielom Fragment a elégia pre akordeón, op. 4 (1997). Raný opus spája odkaz vokálnej tvorby Janáčka s prvkami postromantizmu a melanchólie slovenskej ľudovej hudby. Náročnosť skladby nespočíva len v technike, ale predovšetkým v schopnosti vyjadriť jej hĺbku a jemnú expresivitu. Vyparinová Krsmanovič predviedla interpretáciu vychádzajúcu z dôkladnej skúsenosti s dielom, ktoré nahrala na profilové CD autorky, čo jej umožnilo preniknúť do kompozície a dôsledne vykresliť poetiku hudobnej reči. Výkon pôsobil vyrovnane s intuitívnou výstavbou, čím sa zdôraznila lyrická a meditatívna stránka diela.

Slovenská premiéra cyklu Four Movements pre klavír (2012), objednaného Terezín Music Foundation ako umelecká spomienka na obete vojny a genocídy, zaznela v podaní slovenského klaviristu Petra Pažického. Jeho citlivá interpretácia autenticky vykreslila intímnu spoveď skladateľky v naliehavom Grave, nepokojnom Tranquillo, upokojujúcej Uspávanke a intenzívnom Rubate. Rovnako dôslednosť, s akou zachytil výrazový zámer autorky, sa ukázala aj v ďalších číslach programu, ktorých bol súčasťou.

Šesť piesní pre soprán a klavír (2002), ktorý zaznel v interpretácii Petra Pažického s americko-kanadskou sopranistkou Juliou Radosz, je zatiaľ jediným piesňovým cyklom Ľubice Čekovskej. Texty Gracena Browna (Autumn Song, Dance, The Dying Day, Storm Wind), Charlesa Besta (A Sonnet of the Moon) a Thomasa Hardyho (At Day-Close in November) vytvárajú monotematický, lyrický celok, kde hudba verne sleduje emocionálnu úspornosť básní a ich vnútornú intenzitu. Radosz do interpretácie vniesla výraznú dramatickosť a rušivú silu najmä vo vysokých polohách, čo miestami potláčalo introspektívnu náladu a intimitu zamýšľaného hudobného textu, ktorú však Pažický dôsledne zachovával. Tento kontrast zdôraznil dôležitosť vyváženej dynamiky a citlivého vnímania interpretácie piesňových cyklov.

Vo svojej prvotine Päť miniatúr pre klavír, op. 1 (1996), náchádzala Čekovská inšpirácie u Janáčka. Ako mladá študentka teórie hudby vytvorila cyklus, ktorý už formuje jej kompozičný jazyk. Peter Pažický vystihol v piatich miniatúrach charakterovú rozmanitosť, osobitý výraz a náladu, pričom zachoval vyvážený a presne mienený charakter diel. Výsledkom bolo prepojenie technickej precíznosti s emocionálnou hĺbkou, umožňujúce poslucháčovi plne vnímať vznikajúcu poetiku Čekovskej raného obdobia.

Druhá polovica koncertu patrila tvorbe Sylvie Bodorovej, ktorá sa sama považuje za česko-slovenskú skladateľku. Concierto de Estío pre gitaru a sláčikové kvarteto (1999), objednaný argentínskou gitaristkou Marie Isabel Siewers, nesie temperament typický pre juhoamerickú hudbu. Slovenská gitaristka Miriam Rodriguez Brüllová spolu s kvartetom v zložení Jozef Horváth, Daniel Rumler, Martin Ruman a Ken–Wassim Ubukata predviedli skladbu s výrazom, energiou a nespútanou živelnosťou. Časti Zingaresca, Plegaria (Modlitba) a Barbaro pôsobili dynamicky so zreteľom na kontrasty, pričom interpretácia zdôraznila rytmickú precíznosť a farebnosť jednotlivých hlasov. Výsledkom bol výkon, ktorý preniesol osobitosť juhoamerickej hudby. 

Slovenská premiéra Concerto dei fiori pre husle a klavír (1996) zaznela v interpretácii koncertného majstra a sólistu Karlovarského symfonického orchestra Jakuba Sedláčeka s klavírnym sprievodom Ladislava Fančoviča. Súhra oboch interpretov a umelecké stvárnenie skladby, ktorú Sylvie Bodorvá považuje za mimoriadne osobnú, pôsobili presvedčivo a vyrovnane. Napriek miernym zaváhaniam a drobným nepresnostiam huslistu, súvisiacim s náhlym zastúpením zdravotne indisponovaného Ivana Ženatého, bolo celkové prevedenie plné hudobnej intenzity. Sedláček a Fančovič dokázali preniesť emotívnu štruktúru diela a vytvoriť kompaktný dialóg medzi husľami a klavírom.

Záver koncertu patril triu pre husle, klarinet a klavír Vallja e malit (Hora tancuje, 2017), inšpirovanému albánskou krajinou a kultúrou. Klarinetistka Anna Brezániová, huslista Daniel Rumler a klavirista Ladislav Fančovič priniesli energické a nadšené stvárnenie kontrastne ladených dvoch častí Ballata a Danza. Spontánna, rytmicky presná a farebná interpretácia nechla vyznieť jednotlivé hlasy, ktoré sa navzájom dopĺňali a vytvárali dojem dynamickej harmónie. Výsledkom bol strhujúci záver koncertu, ktorý potvrdil kvalitu a interpretačnú jednotnosť hráčov.

Myšlienka zaradiť do programu festivalu koncert venovaný Ľubici Čekovskej a Sylvii Bodorovej vzišla z pozvania českej skladateľky pri príležitosti jej životného jubilea bývalým dlhoročným riaditeľom Slovenskej filharmónie a klaviristom profesorom Marianom Lapšanským na Doktorandskú konferenciu Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, počas ktorej sa v marci tohto roku na pôde školy uskutočnil koncert z jej tvorby. 

Nový projekt komorného koncertu slovenských skladateliek, skladateľov si svojich poslucháčov našiel. Jeho pokračovanie v budúcnosti či už ako súčasť Bratislavských hudobných slávností, alebo zaradený do programu komorných cyklov samotnej sezóny Slovenskej filharmónie bude nepochybne prínosom.

Foto: Ján F. Lukáš / BHS