„Dvadsaťročná španielska klaviristka disponuje všetkým, čo mladí klaviristi jej generácie majú mať.“

„Beethovenovu Sonátu Les Adieux odohrala Sánchez Durán so suverénnou mladíckou ľahkosťou.“

„Na záver ako prídavok odznela Transcendentálna etuda č. 10 ‚Appassionata‘ Franza Liszta.“

V rámci komorného cyklu Klavír a klaviristi vystúpila v utorok 4. júna v Malej sále Slovenskej filharmónie mladá španielska klaviristka Eugenia Sánchez Durán s programom, zostaveným z diel L. van Beethovena, F. Chopina, A. Skriabina a E. Granadosa. Tento recitál by som v plejáde bohatej celoročnej koncertnej ponuky filharmónie celkom určite prehliadol nebyť krátkej noticky nášho bývalého premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý v závere svojho nedávneho pravidelne uverejňovaného newslettra označil tento koncert za kultúrnu udalosť týždňa a jeho návštevu odporučil verejnosti. Takmer som spadol z nôh; vari náš noblesný predseda minuloročnej úradníckej vlády chodí do Reduty na filharmonické komorné koncerty? No, nechodí, veď aj na tomto ním vrelo odporúčanom chýbal. Sála však bola plná aj bez účasti očakávaného prominentného návštevníka.

Cyklus Klavír a klaviristi v rámci série komorných koncertov filharmónie inicioval v nedávnej minulosti bývalý generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie prof. Marian Lapšanský, sám špičkový klavírny interpret. Jeho pozornosti neušlo, že klavírne recitály sa z ponuky kultúrnych podujatí našej metropoly napriek veľkému poslucháčskemu záujmu v posledných rokoch takmer celkom vytratili (dôvodom môže byť nedostatok kvalitných nástrojov v meste) a tak sa zaslúžil o ich obnovu aspoň v rámci našej prvej koncertnej ustanovizne. Recitál španielskej umelkyne bol posledným v rade šiestich abonentných koncertov tohtoročnej série.

Dvadsaťročná Eugénia Sánchez Durán, neobyčajný pianistický talent zo španielskej Murcie ovenčený vavrínmi z viacerých domácich i medzinárodných súťaží, disponuje všetkým, čo by mladí klaviristi jej generácie mali vo svojej výbave mať: dokonalou, nezlyhávajúcou technikou, oceľovými prstami, istým, pevne posadeným a pritom dievčensky poetickým úderom, spoľahlivou pamäťou a obdivuhodnou psychickou resistenciou. Na jej prejave vidno, medziiným, aj vplyv prominentného nemeckého klavírneho pedagóga Pavla Gililova, u ktorého mladá adeptka v minulosti absolvovala majstrovský kurz. Úvodnú Sonátu č. 26 Es dur, op. 81 „Les Adieux“ L. van Beethovena odohrala bezstarostne, so suverénnou mladíckou ľahkosťou a s presnou a zreteľnou artikuláciou fráz, ktorú miestami zahmlievala pričastá pedalizácia. Platí síce, že povestný beethovenovský vzruch a nepokoj, zasvätene opísaný v interpretačných analýzach legendárneho mníchovského hudobného kritika Joachima Kaisera, by sme v podaní mladej umelkyne hľadali márne, no nebolo by korektné hodnotiť kreáciu klaviristky v teenagerskom veku náročnými kritériami, ktoré kladieme na výkony zrelých majstrov. Po beethovenovskom sonátovom vstupe nasledovali skladby kratšieho, no významovo nemenej závažného formátu: vzdušne a s príslušným nadhľadom odohraté Scherzo č. 4 E dur, op. 54 Fryderyka Chopina, potom Päť prelúdií, op. 16 a Etuda Fis dur, op. 65: č. 3 ruského symbolistu Alexandra Skriabina a na záver povinná ukážka z tvorby umelkyninho krajana – dve časti (La maja y el ruiseñor a Los requiebros) z iberijskými rytmami inšpirovanej klavírnej suity Goyescas, op. 11 Enrique Granadosa. Napokon, ako prídavok zaznela vo virtuóznom podaní Transcendentálna etuda č. 4 „Appassionata“ Franza Liszta.

Sánchez Durán odohrala svoj náročný filharmonický recitál sústredene a bez pauzy, ba chvíľami sa zdalo, že ju spontánny potlesk publika medzi jednotlivými skladbami doslova irituje. To však nijako neoslabuje silný zážitok zo šesťdesiatminútovej umeleckej prezentácie talentovanej španielskej devy, ktorú si v budúcnosti radi vypočujeme aj pri vystúpení s orchestrom.

Foto: Sf / Alexander Trizuljak