čtvrtek, 25 červen 2020 09:35

Flétna a klarinet středobodem 639. úterku Umělecké besedy

Autor:

„Nadhľad, inteligencia, skvelé zvládnutie nástroja: takto nejak si budem pamätať výkon Jany Jarkovskej.“

„Večer bol rozdelený do troch rozmanitých častí.“

„Pomalšie, nižšie posadené plochy prezentovala Anna Ptáková veľmi farebne a muzikálne.“

 

5

 

Ešte na apríl bol naplánovaný 640. utorok Umělecké besedy, s programom sústredeným predovšetkým na skladby pre flautu a pre klarinet. Koncert sa nakoniec uskutočnil 23. júna, ako v poradí 639. utorok, s hlavnými protagonistami Janou Jarkovskou (flauta), Annou Ptákovou (klarinet) a Janom Ptákom (klavír, klarinet). Ďalšie obory Umeleckej besedy zastupovali maliar Václav Sokol a recitátor Rudolf Kvíz.

Večer bol rozdelený do troch rozmanitých častí. Prvá patrila Jane Jarkovskej, ktorá predstavila skladby zo svojho nového albumu s názvom Vlastním hlasem, druhá časť, pomenovaná Kusy a kousky, sa skladala z kratučkých miniatúr prevažne pre klarinet a posledná niesla názov Obrazy v hudbě a poesii, kde sa spolu ocitli diela reflektujúce vizuálny vnem či umenie. V každej z častí sme počuli kvalitné výkony, takisto zaujalo viacero kompozícií. Ako celok však takáto rôznorodá koncepcia mala svoje nevýhody a obzvlášť tretiu časť programu som už po množstve predošlých podnetov (v časti Kusy a kousky boli štyri kompozície, dve z nich viacčasťové) vnímala trocha nadbytočne.

Nadhľad, inteligencia, skvelé zvládnutie nástroja: takto nejak si budem pamätať výkon Jany Jarkovskej na 639. utorku. Koncert otvorila skladbou Vzývání III Milana Slavického, ostatné skladby už boli z jej nedávno vydaného CD, na ktoré vybrala skladby výhradne od českých skladateliek. U Vavřince zazneli In doubt od Terezie Švarcovej, Cumulonimbus Elišky Cílkovej a skladba Ivany Loudové Planeta ptáků III. Práve táto skladba bola pre mňa z prvej časti najzaujímavejšou. Kompozícia s podtitulom „meditace pro flétnu a elektroniku, památce Oliviera Messiaena“, v ktorej sa motívy flauty postupne dostávajú do dialógu s čoraz konkrétnejšie tvarovanou elektronickou stopou, našla v Jarkovskej interpreta schopného podať ju s rešpektom k jej vnútornej stavbe a zvukovým nuansám.

 

8

 

Sólistke však svedčali aj ostatné skladby. Bez problémov zvláda rozšírené techniky (nutné je poznamenať, že v kompozíciách z CD používané vždy len vo vkusnej miere) i miesta, ktoré sú dynamikou a registrom exponovanejšie. Dokáže tiež pokojne nechať plynúť lyrické plochy. V komentári k albumu hovorí o „novej hodnote“, ktorú ženské autorky môžu priniesť. Ak sa na to pozrieme takto, je Jarkovská určite vhodnou ambasádorkou takejto iniciatívy.

V časti Kusy a kousky, ktorá začala po prestávke, ponúkla Umelecká beseda skladby Igora Stravinského Tri kusy pre klarinet sólo, Pour Pablo Picasso, pour la posterité pre klarinet a Epitaphium für das Grabmal des Prinzen Max Egon zu Fürstenberg pre flautu, klarinet a harfu (v tomto prípade klavír). Stravinského potom vystriedala hudba Albana Berga a jeho Čtyři kusy pro klarinet a klavír op. 5. Naozaj veľmi stručné, v niektorých prípadoch skutočne pár taktov dlhé skladby hrala na klarinet Anna Ptáková, klavírnych partov sa ujal Jan Pták. Bola to vlastne veľmi zaujímavá, osviežujúca mozaika, v ktorej sa Anna Ptáková ukázala ako pozoruhodná interpretka – za zmienku stojí aj, že Tri kusy hrala spamäti. Krásne tvarované boli v jej podaní hlavne pomalšie, nižšie posadené plochy, ktoré prezentovala veľmi farebne a muzikálne – príkladom bola prvá časť Stravinského Troch kusov, ale aj pomalé časti Bergovej kompozície.

 

3

 

Čo sa týka tretej časti koncertu, ako som už naznačila, nebola pre mňa už, čo sa dramaturgie týka, tak pútavá. Zapôsobila na mňa ale recitácia Rudolfa Kvíza – čítal úryvok z Holanovho Nokturna a bola to veľmi sugestívna vložka. Čo sa týka skladieb, zazneli Paysage au claire de Lune pre klarinet a klavír od Edisona Denisova a celkom na záver skladba Zátiší s nocí pre dva klarinety od Jana Ptáka. Poslednú zo skladieb Jan Pták napísal a spolu s Annou Ptákovou ju aj zahral. Kompozícia bola rozsahovo voči iným číslam nepomerne dlhá – to samozrejme nemusí byť automaticky zlé, na mňa to ale v tomto prípade nepôsobilo ako šťastné riešenie. Navyše mi skladba, napriek celkom kvalitnému podaniu a invenčným miestam, pripadala trochu stagnujúca, vnútorne nedostatočne prepojená. Ako celok však 639. utorok Umělecké besedy zanechal dobrý dojem a zážitok z hudobnej produkcie na vysokej úrovni.

 

Foto: Ilustrační - archiv klasikyPlus

Lucia Maloveská

Klavíristka, publicistka, hudební teoretička.

K hudbě, umění i k psaní nejrůznějších textů inklinovala již odmala. Vystudovala gymnázium a posléze klavír na Konzervatoři Jána Levoslava Bellu v Banské Bystrici. V současnosti studuje hudební teorii na pražské AMU a vzdělání v nejbližší době rozšíří v rámci studijního pobytu na Universität für Musik und darstellende Kunst ve Vídni. Zaměřuje se na tvorbu slovenských skladatelů a také na racionální kompoziční postupy. Jako hudební recenzentka spolupracuje a spolupracovala s hudebními portály a periodiky jak v Česku, tak i na Slovensku. Z koncertů odjakživa odcházela plná dojmů a postřehů, které ne vždy měla s kým sdílet, psaní recenzí je tedy pro ni přímo terapií. Miluje klasickou hudbu, ze všeho nejvíc ji však fascinuje hudba soudobá. Příležitostně se věnuje divadlu, literatuře a folkloru, zkušenosti má i v oblasti dramaturgie. Kromě hudby má vášnivě ráda dobré víno a Formuli 1 - a za všemi třemi vášněmi je ochotná jezdit stovky kilometrů. 

Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.