„Za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie opäť stál mág taktovky Pinchas Steinberg.“

„Mladý španielsky klavirista Javier Perianes, jeden z vrcholných zjavov súčasnej európskej pianistickej školy, patrí medzi pravidelných hostí nášho koncertného pódia.“

„Úvod festivalu, aký si možno len priať.“

Po ročnej nútenej prestávke sa pre festivalové publikum Bratislavských hudobných slávností znova otvorili majestátne brány metropolitnej Reduty. Minulý ročník totiž organizátori krátko pred jeho začiatkom v dôsledku vrcholiacej pandémie zrušili a vírus prakticky ochromil i celú nadchádzajúcu koncertnú sezónu Slovenskej filharmónie. Teraz sa už podujatie mohlo, našťastie, uskutočniť v plnej paráde, bez priestorových a personálnych obmedzení, za dôsledného rešpektovania prísnych bezpečnostných opatrení. Koncertná sieň SF bola pri otváracom koncerte 56. ročníka festivalu s dielami Jána Cikkera, Mauricea Ravela a Igora Stravinského dňa 24. septembra 2021 plná.

Za dirigentským pultom našich filharmonikov totiž znova stál maestro Pinchas Steinberg, jeden z najväčších súčasných mágov taktovky, umelec z obdivuhodnou charizmou a nevyčerpateľnou dávkou tvorivej vitality. V Bratislave hosťuje pravidelne prakticky od roku 2012, keď sa s naším orchestrom uviedol v nezabudnuteľnej kreácii Straussovej symfonickej básne Život hrdinu. Neskôr nasledovala Berliozova Fantastická symfónia, kantáta Prvá Walpurgina noc Felixa Mendelssohna-Bartholdyho, strhujúca Patetická symfónia Pjotra Iljiča Čajkovského a naposledy, pred dvoma rokmi, na záverečnom koncerte BHS, Šostakovičova Piata symfónia, ktorou bratislavské obecenstvo dostal takrečeno do varu. Práve po tomto koncerte sa zrodil nápad, aby pri svojom najbližšom hosťovaní so SF Steinberg uviedol Stravinského ikonický opus Svätenie jari.

Inauguračný koncert festivalu otvorila Symfonietta, op.16 Jána Cikkera. Tento významný predstaviteľ slovenskej hudobnej moderny sa v tridsiatych rokoch minulého storočia, tak ako jeho skladateľskí spolupútnici, kompozične vzdelával v majstrovskej triede Vítězslava Nováka na pražskom konzervatóriu a v nasledujúcich desaťročiach výrazne formoval hudobnú poetiku a estetické smerovanie domácej tvorby. Ťažisko jeho tvorivého záujmu spočívalo v opere: Cikkerove scénické diela Juro Jánošík, Mister Scrooge a najmä Vzkriesenie podľa románového námetu Lva Nikolajeviča Tolstého patria do slovenského operného kánonu. Štvorčasťová Symfonietta pochádza z čias pražského štúdia a je doslovnou autorskou orchestrálnou transkripciou klavírnej Sonatíny, op. 12. Pinchas Steinberg sa ako interpret s Cikkerovou tvorbou dosiaľ nestretol, to mu však nebránilo dokonalo vyzdvihnúť skladateľovu farbistú, impresionisticky ladenú inštrumentáciu a akcentovať bujaré folklórne veselie v záverečnej časti (vyznenie diela zvýraznil aj netradične veľký orchestrálny aparát).

Aj mladý španielsky klavirista Javier Perianes, jeden z vrcholných zjavov súčasnej európskej pianistickej školy, patrí medzi pravidelných hostí nášho koncertného pódia. Po prvýkrát v Redute účinkoval v roku 2012, keď v rámci BHS vystúpil ako sólista festivalového koncertu Španielskeho národného orchestra. V januári 2019 sa nášmu publiku zasa predstavil v rámci filharmonických abonentných koncertov v solídne zahranom sólovom parte Beethovenovho Tretieho klavírneho koncertu. Do tretice to bol tentoraz Koncert pre klavír a orchester G dur Mauricea Ravela, dielo, ku ktorému skladateľa inšpirovali zážitky z niekoľkomesačnej koncertnej cesty po Spojených štátoch. Perianes dielo francúzskeho majstra predniesol s profesionálnym nadhľadom, no viac-menej úsporným štýlom (tomu zodpovedala aj nezvyčajne striedma zostava sláčikovej sekcie orchestra), bez virtuózneho akcentovania charakteristických klavírnych kaskád, ktoré máme ešte v živej pamäti z predchádzajúceho festivalového vystúpenia Jean-Yvesa Thibaudeta.

Po prestávke prišlo na rad už spomenuté Svätenie jari Igora Stravinského. O tom, že maestro Steinberg bude ideálnym tlmočníkom diela, nebolo medzi tvorcami dramaturgie festivalu sporu. Stravinského provokatívne obrazy z pohanskej Rusi, ktoré pri svojej parížskej premiére v máji 1913 povestným škandálom natrvalo vstúpili do hudobnej histórie, patria medzi najťažšie a interpretačne najnáročnejšie symfonické diela tvorby 20. storočia. Na dirigenta výbojmi svojich komplikovaných asymetrických štruktúr a invazívne sa striedajúcich rytmickometrických úsekov kladie mimoriadne nároky a tie dokáže zvládnuť len majster s priam fotografickou pamäťou a dokonalou taktovacou technikou (legendárny Seiji Ozawa v knihe rozhovorov s prozaikom Haruki Murakamim uvádza, že samotný skladateľ sa pri dirigovaní svojho opusu často plietol a napokon musel metrum pre svoje potreby výrazne zjednodušiť). Steinbergov interpretačný naturel, jeho schopnosť precízne a gesticky úsporne ovládať veľký orchestrálny aparát, ktorá ani po sedemdesiatke neoslabuje, umožnil dirigentovi uchopiť naratív diela s brutálnou autenticitou. Pod jeho taktovkou znelo Svätenie jari náležito drsne, orientálne barbarsky, bez zbytočných romantizujúcich nánosov. Úvod festivalu, aký si možno len priať.

Foto: Alexander Trizuljak