„Medaili Bohuslava Martinů získal dirigent Peter Vronský.“

„Pre slávnostný večer bolo Guarneri trio celkom určite dobrou voľbou.“

„Práve v Bergerettes som najčastejšie mala pocit určitej nevyrovnanosti celku.“

Festival Dny Bohuslava Martinů pokračoval v piatok 14. decembra komorne ladeným programom, keď sa v sále Martinů predstavilo jedno z popredných českých zoskupení, Guarneri trio. Klavírne trio v zložení Čeněk Pavlík (husle), Marek Jerie (violončelo) a Ivan Klánský (klavír) vyplnilo koncert pestrými interpretáciami diel Luboša Fišera, Bohuslava Martinů a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Večer mal pritom slávnostný punc: Nadácia Bohuslava Martinů totiž udeľovala Medailu Bohuslava Martinů. Jej držiteľom sa stal dirigent Petr Vronský, ktorý počas svojho umeleckého pôsobenia výrazne prispel k šíreniu skladateľovho odkazu. 

Pre slávnostný večer bolo Guarneri trio celkom určite dobrou voľbou. Napokon, toto teleso má na českej scéne dlhodobo povesť kvalitného súboru, ktorej nezostalo nič dlžné ani na piatkovom koncerte.

Ako prvé zaznelo v Sále Martinů Trio pre husle, violončelo a klavír od Luboša Fišera. Skladateľ známy pre svoje kompozície vážnej ako aj filmovej hudby patril k autorom, ktorí sa trendmi Novej hudby inšpirovali takpovediac okrajovo: vo výraze a celkovej štruktúre svojich skladieb sa tradícií nikdy celkom nezriekol. Aj vo svojom jednočasťovom Triu akoby vtedajšie moderné postupy využíval skôr na prehĺbenie jeho expresivity a emotívnosti. Guarneri trio sa drsnou výrazovosťou nenechalo príliš uniesť, aj v exponovaných častiach ostávala ich hra kultivovaná. Ako sugestívne som vnímala najmä stíšené miesta, nižšia dynamika tu súboru naozaj pristala. Ešte komplexnejšie by však dielo azda vyznelo práve s odvážnejšími dramatickými úsekmi – k tomu sa hráči čiastočne priblížili aspoň v druhej polovici Fišerovho opusu.

Pôvabné Bergerettes pre husle, violončelo a klavír Bohuslava Martinů patria v rámci skladateľovej tvorby k obľúbeným komorným kompozíciám. Niet sa čo diviť, týchto päť kusov naplnil skladateľ dôvtipom a invenciou, ktoré, ak ich interpreti využijú a pochopia, vedú k veľmi zaujímavému poslucháčskemu zážitku. Takým zážitkom bolo aj podanie Guarneri tria, ktoré publiku najmä v lyrickejších úsekoch predstavilo ladnosť a šarm skladateľovho štýlu. Je však pravda, že práve v Bergerettes som najčastejšie mala pocit určitej nevyrovnanosti celku, niektoré úseky mi pripadali trochu uponáhľané (už napríklad v úvode prvého Poco allegro), detaily artikulácie a frázovania nemali celkom priestor vyznieť. Najmä tu ale treba vyzdvihnúť výkon Ivana Klánského, ktorý bol po celý večer zárukou spoľahlivého hrania, ku ktorému sa mohlo prirodzene vzťahovať aj ostatné dianie.

Posledným na programe bolo známe Klavírne trio d mol Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Relatívne rozsiahla kompozícia, ktorá rozhodne nepatrí k hráčsky jednoduchým kusom, vyznela podľa môjho názoru z celého večera najpôsobivejšie. Je evidentné, že zoskupenie má dielo naštudované skutočne podrobne, má naň jednoznačný interpretačný názor, vie, čo jeho prirodzenému logickému spádu pomôže a čo sa k nemu naopak nehodí. Jednoznačným vrcholom bolo pre mňa záverečné Finale. Tu Guarneri trio naozaj strhlo a napriek tomu, že táto časť stála úplne na konci koncertu (prebiehajúceho, mimochodom, bez prestávky), ju hráči podali s neuveriteľnou, nákazlivou energiou. Zaujali ale aj citlivo podaná druhá časť Andante con moto či iskrivé tretie Scherzo. Iste, možno by som u diela tohto skladateľa preferovala trošku mäkší, umiernenejší prejav: na tom, že šlo o pútavé prevedenie to však nič nemení.

Guarneri trio svoj koncert v rámci Dní Bohuslava Martinů zakončilo odľahčeným prídavkom v podobe Dvořákovej Humoresky Ges dur. Aj táto v istom zmysle neformálna bodka umocnila dojem z celého koncertu, z ktorého si poslucháči odnášali veľmi príjemný zážitok z bezprostrednej, dobre prevedenej komornej hudby.

Foto: Petra Hajská

Facebook X E-mail WhatsApp