„Plné hľadisko Koncertnej siene SF na otváracom koncerte sezóny svedčí o príkladnej manažérskej práci inštitúcie.“

„Daniel Raiskin si pri interpretácii Mahlera počínal s dirigentskou istotou suverénneho majstra.“

„Vstup do filharmonickej sezóny nasadil latku vysoko a vzbudzuje veľké očakávania.“

Plným hľadiskom Koncertnej siene bratislavskej Reduty sa v minulosti mohli pýšiť skôr podujatia BHS, ktoré zásluhou sústredenej manažérskej aktivity organizátorov (a tiež kvalitnej dramaturgie) dokázali v priebehu dvoch festivalových týždňov naplniť priestor našej reprezentačnej haly často takmer do posledného miesta. Otvárací koncert 74. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie v dňoch 20. a 21. októbra 2022 akoby sa snažil na tento trend plynulo a zmysluplne nadviazať: výrazne sa zintenzívnila filharmonická spolupráca s printovými médiami, rozhlasom či televíziou, kreatívne sa inovovali formy propagácie i práca s koncertnými návštevníkmi, takže nie div, že sála bola už v prvý večer obdivuhodne zaplnená. A dramaturgia koncertu tejto slávnostnej udalosti zodpovedala: na programe bola premiéra diela slovenského autora, melodicky atraktívny husľový koncert a najmä emblematická Symfónia č. 5 Gustava Mahlera so slávnym Adagiettom v strede. Za dirigentským pultom stál šéfdirigent telesa Daniel Raiskin, spoluúčinkovala holandská sólistka Simone Lamsma a Slovenský filharmonický zbor. Zostava, sľubujúca nevšedný umelecký zážitok.

Na úvod zaznela skladba Les anges du ciel (Nebeskí anjeli) Egona Kráka pre miešaný zbor a dvanásť plechových dychových nástrojov s tympanmi, hudobná pocta franko-flámskemu skladateľovi Josquinovi Desprezovi, od smrti ktorého uplynulo minulý rok päťsto rokov. Krák má k francúzskej hudobnej tradícií blízko: jedným z centier autorovho odborného záujmu sú stredoveké pramenné pamiatky, ktoré chodieva pravidelne skúmať do známeho pracoviska vo Versaille, aby ich potom vedel využiť vo svojej skladateľskej tvorbe (už len za túto aktivitu by mu náležalo udelenie francúzskeho kultúrneho vyznamenania Rytier umenia). Okrem skladieb inšpirovaných francúzskou literárnou spisbou (napríklad známymi poviedkami Listy z môjho mlyna Alphonsa Daudeta) nachádza Krák tvorivé podnety aj vo vrcholných dejinných udalostiach domácej histórie: v roku 2015 si melodrámou Pútnici uctil dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra a tri roky predtým oratóriom Cyrillo-Metodiada zasa 1150. výročie príchodu vierozvestcov na naše územie (práve táto skladba slávila mimoriadny úspech pri zahraničnom uvedení v Štrasburgu a v Paríži). A aby toho nebolo málo, Krák si v minulosti orchestrálnymi skladbami autorsky pripomenul sté výročie úmrtia Gustava Mahlera (Symfónia ELF) a 250. výročie narodenia Ludwiga van Beethovena (Beethoven di nuovo). Spoločným menovateľom týchto diel je dynamicky koncízny, umne konštruovaný, inštrumentačne priezračný a najmä kompozične stručný tvar, ktorý necíti potrebu poslucháča bombasticky ohúriť. Takou je aj desaťminútová skladba Nebeskí anjeli.

Koncert pre husle a orchester D dur, op. 35 brnenského rodáka Ericha Wolfganga Korngolda patrí dnes už medzi základné inštrumentálne koncerty vrcholných husľových virtuózov. Jeho podmanivá melodika prezrádza autorovu inklináciu k filmovej hudbe, ktorá mu v americkej emigrácii zabezpečila živobytie i celosvetový ohlas, korunovaný prominentnými medzinárodnými oceneniami. Koncert v roku 1947 premiéroval legendárny Jascha Heifetz a jeho dokonalá kreácia sa na dlhé obdobie stala interpretačným štandardom diela. Holandská sólistka Simone Lamsma sa nášmu filharmonickému publiku predstavila opakovane, naposledy v minulej, covidom limitovanej, sezóne, keď pred obmedzeným počtom návštevníkov predniesla sólový part Bruchovho Husľového koncertu č. 1. Tentoraz zaujala kultivovaným podaním Korngoldovho diela, ktorého sa zmocnila bez zbytočných akcentov na prehnanú emocionalitu. Svoj sólový výkon s orchestrom doplnila prídavkom poslednej časti druhej sonáty pre sólové husle Eugèna Ysaÿa.

Po prestávke nasledovala impozantná Symfónia č. 5 Gustava Mahlera, dielo, ktoré bezpochyby chytí za srdce aj poslucháča bez výrazných skúseností s vážnou hudbou. Daniel Raiskin sa rád a s plnou váhou svojej umeleckej autority púšťa do veľkých projektov, a hoci Mahlerove symfónie ako dirigent dôverne pozná (v priebehu svojho pôsobenia v Nemecku realizoval s Rýnskou filharmóniou nahrávky skladateľovej Tretej a Štvrtej symfónie), v Bratislave ešte žiadnu z jeho symfónií neuviedol. Milovníci diel velikána viedenskej hudobnej secesie s napätím očakávali, ako si dirigent s kolosom Piatej symfónie poradí. Daniel Raiskin filharmonických melomanov nesklamal, ba čo viac, doslova ich svojím poňatím diela nadchol. Pri tvarovaní symfonického toku si počínal s istotou suverénneho majstra: s výnimkou záverečného Rondo. Finale vo všetkých ostatných častiach volil svižnejšie tempá, presvedčivo a účinne frázoval či formoval dynamiku, takže orchester pod jeho rukami pôsobivo menil atmosféru a nenásilne striedal eruptívne úseky s meditatívnymi. Vyzdvihnúť treba aj bezchybný sólový výkon prvého hornistu telesa Róberta Kisa v tretej časti.

Slovenská filharmónia sa pod taktovkou svojho šéfdirigenta postarala o impozantný vstup do koncertnej sezóny. Ostáva len dúfať, že táto umelecká úroveň, snúbená s plnou návštevnosťou, pretrvá.

*******

Foto: Alexander Trizuljak