„Zazneli známe aj zriedkavejšie uvádzané Smetanove diela.“
„Zaujímavosťou bolo prevedenie diel pre dva klavíry, osemručne.“
„Potenciál, ktorý toto podujatie (aj s ohľadom na zaplnené auditórium) nepochybne má, ešte celkom naplnený nebol.“
Matiné k výročiu narodenia Bedřicha Smetanu je už pravidelnou akciou Národního divadla, na ktorej hold tomuto velikánovi skladajú predovšetkým stáli členovia prvej českej scény. Koncert tento rok pripadol na sobotu 23. februára a ako sólisti sa predstavili klavirista Miroslav Sekera a speváci Michaela Zajmi, Marie Fajtová a Josef Moravec. Zazneli známe aj zriedkavejšie uvádzané Smetanove diela, rôznorodý program sprevádzala aj rôznorodá kvalita interpretácie.
Koncertné dopoludnie organizuje Národní divadlo v kooperácii so Společností Bedřicha Smetany. Prítomných tak privítal námestník predsedu spoločnosti Václav Nemec, ktorý vo svojom prejave vhodne priblížil niekoľko momentov zo skladateľovho života. Prvým hudobným číslom bolo dielo Macbeth a čarodejnice, skladba, ktorú Smetana pravdepodobne pôvodne koncipoval ako symfonickú báseň. Členitú a veľmi komplexnú kompozíciu zahral Miroslav Sekera, a to s veľmi zaujímavou, premyslenou zvukovosťou, technickou suverenitou, s občasnými nedostatkami v plynulosti výstavby celku.
Nasledovali První písně, pätica piesní, medzi ktorými sú aj skladby vytvorené ešte počas autorových študentských rokov. Predstavili sa v nich Michaela Zajmi a Josef Moravec. Kým tenorista zaujal znelosťou najmä v stredných polohách a predovšetkým subtílnejším, adekvátne „piesňovým“ výrazom, mezzosopranistka Zajmi do piesní pridala už prílišné vibráto a jej pojatie na mňa celkovo pôsobilo neprimerane zaťažene. Na klavíri spoľahlivo a nápadito sprevádzal Zdeněk Klauda. Speváci v programe vystúpili aj s áriou a v oboch prípadoch ma presvedčili viac, než v piesňach. U Josefa Moravca to bolo vo vyrovnane prevedenej árii Dalibora Zapírat nechci, s klavírnym sprievodom Martina Levického, Michaela Zajmi skutočne veľmi citlivo a s nádhernými pianami odspievala áriu Tak plane láska pravá z opery Tajemství.
Trojicu účinkujúcich spevákov doplnila sopranistka Marie Fajtová v áriách Samostatně vládnu já z opery Dvě vdovy a známej árii Mařenky Och, jaký to žal...Ten lásky sen. Za klavírom bola v týchto číslach Šárka Knížetová. Speváčkin štíhly hlas vyznieval podľa môjho názoru lepšie v prvej z árii, kde navyše v koloratúrach predviedla dostatočnú pohyblivosť a problém jej nerobili ani zmeny registrov. Škoda nejasnej výslovnosti: väčšia zrozumiteľnosť textu by interpretáciu iste posunula na ešte vyššiu úroveň. V árii z Prodané nevěsty sa speváčka kvôli svojmu fondu nedokázala celkom presadiť. Skladba znela v jej podaní podstatne inak, než som zvyknutá, bola pomalšia a aj vzhľadom na Fajtovej hlas celkovo umiernenejšia. Na jednej strane ma to upútalo, na druhej však ária strácala ťah a snaha o intímnejší charakter mi v konečnom dôsledku pripadala prepiata.
Zaujímavosťou bolo prevedenie diel pre dva klavíry, osemručne. Rondo C dur pro mládež a Sonátovú větu e moll počulo publikum v podaní Zdeňka Klaudu, Martina Levického, Šárky Knížetovej a Aleksandry Boroduliny. Rondo sa interpretom podarilo vykresliť ako hravú, iskrivú skladbu a zaváhania v súhre vyvážila práve energia a dynamická pestrosť. V druhom čísle pre toto obsadenie bola kontinuita celku už značne narušená a vystúpenie za príliš vydarený počin žiaľ nepovažujem.
Na záver matiné sa k slovu dostal aj Orchestr Státní opery na čele s dirigentom Jiřím Štruncom. V komornom obsadení predviedli neopočúvané predohry k bábkovým hrám Oldřich a Božena a Doktor Faust, medzi ktoré zasadili Hudbu k živému obrazu Rybář. Celý tento orchestrálny blok mi pri inak až salónne ladenom koncerte pripadal ako trochu nadbytočný dodatok – asi však bolo cieľom vytvoriť naozaj rozmanitý program. Teleso navyše podalo takpovediac všedný výkon. Jeho členovia prechádzali od akademickosti a rozpačitosti v predohre k Oldřichovi a Božene, cez Hudbu k živému obrazu Rybář s mäkko znejúcimi slákmi, až po predohru k Doktorovi Faustovi s nábojom a živou dynamikou na potrebných miestach.
V prípade Matiné k 195. výročiu narodenia Bedřicha Smetanu tak možno hovoriť o veľmi príjemnej a najmä záslužnej udalosti. Myslím však, že potenciál, ktorý toto podujatie (aj s ohľadom na zaplnené auditórium) nepochybne má, ešte celkom naplnený nebol.
Foto: Národní divadlo
