čtvrtek, 05 květen 2022 18:24

Tomáš Šelc: Interpretujem veľmi rád všetko, čo ma chytí za srdce a z čoho mám potešenie

Autor:

„Napriek nezhodám vo speváckom oddelení, ktoré som zažíval s mojou osobou, hodnotím štúdium na konzervatóriu kladne.“

„Peter Mikuláš vycítil, že sa dobre cítim v piesňach a koncertnej činnosti, a podporoval ma v nich. Profesor je excelentný interpret piesňovej tvorby a taktiež oratoriálnej, ktorá nemá ďaleko od barokovej tvorby.“

„Moje najväčšie šťastie bolo sa dostať do zborovej akadémie v Nemecku, kde som chodil circa dvanásť rokov a vypracoval som sa od zboristu na sólistu. Myslím, že toto bolo pre mňa kľúčové.“

 

202

 

Slovenský basbarytonista Tomáš Šelc nedávno vystoupil v Lobkowiczkém paláci se souborem Collegium Marianum. Velmi mě potěšil jeho zpěv i projev, a tak jsem se s ním po koncertu seznámil a požádal ho o rozhovor pro náš portál. Protože je v současné chvíli ve Francii, kde zpívá s Collegiem 1704, rozhovor jsme vedli na dálku.

Tomáši, o vás a vašem krásném hlasu je v Čechách slyšet stále častěji. Jaké byly vaše začátky? Kdy a kde jste s hudbou jako takovou začal a kdo vás k ní přivedl?

Spievať som začal v šiestich rokoch v Bratislavskom chlapčenskom zbore pod vedením Magdalény Rovňákovej. Pochádzam z hudobníckej rodiny, kde mama, babka aj dedo spievali v zboroch. Taktiež môj prastrýko bol hudobný vedec, prvý riaditeľ Hudobného fondu na Slovensku, prepisoval libretá opier do slovenčiny – volal sa Milo Šamko. Taktiež naša rodina sa poznala s prvým profesionálnym tenoristom Jankom Blahom, ktorý býval štyri domy od môjho deda a spoločne chodili na pohár vína… A musím sa priznať, že zo začiatku ma moja mama nútila chodiť do zboru. Že vraj som pred skúškou plakával a počas skúšok som sa tváril znudene. Pamätám si, ako mama prišla z rodičovského združenia, čo organizovala dirigentka zboru, a povedala mojej mame, že nemá zmysel, aby som tam chodil. Moja mama jej na to odvetila, že Tomáš bude chodiť aj naďalej. A vidíte, nakoniec aj dobre, ostal som pri speve.

Takže hudební podhoubí máte široké a vaše matka odhadla velmi dobře, že jednou budete výborný zpěvák! A chodil jste jen do sboru, nebo jste navštěvoval i ZUŠku? Hrál jste i na nějaký nástroj jako dítě?

Navštevoval som iba Bratislavský chlapčenský zbor, v rámci ktorého som chodil na klavír a učil sa základy hudobnej teórie. Počas spievania v zbore som si urobil prvú maturitu na obchodnej akadémii a po týchto štúdiách som nastúpil na Konzervatórium v Bratislave. Na konzervatóriu som študoval dva odbory: operný spev u prof. Alžbety Michálkovej a zborové dirigovanie u prof. Dušana Billa.

Jaká ta studia na konzervatoři byla? Máte dobré vzpomínky? Patřil jste k těm více bohémským typům studentů, nebo jste byl ten více zodpovědný?

Na konzervatórium som nastúpil už po maturite, preto si dovolím tvrdiť, že som sa snažil byť viac zodpovedný ako bohémsky. Pani profesorka Michálková bola vynikajúca speváčka a naša „druhá“ mama, preto som sa cítil v jej triede veľmi dobre. Napriek nezhodám vo speváckom oddelení, ktoré som zažíval s mojou osobou, hodnotím štúdium na konzervatóriu kladne.

 

104

 

To osobnosti zažívají. Mnohdy mají již své vlastní představy o hudbě či o technice a to se některým profesorům nelíbí. Z konzervatoře jste šel rovnou na vysokou školu, nebo mezi tím byla nějaká prodleva? V té době už jste dostával nabídky na nějaká sólová vystoupení?

Po štúdiu na konzervatóriu som bol prijatý na Vysokú školu múzických umení v Bratislave u vynikajúceho slovenského basistu prof. Petra Mikuláša, s ktorým som veľmi intenzívne pracoval na interpretácii skladieb a árií. Veľmi sa teším z našej spolupráce, pretože po rokoch som dostal „chlapský pohľad na spievanie“, čo mi podľa môjho názoru veľmi pomohlo v mojom rozvoji. Už počas štúdii na konzervatóriu som aj vďaka ochote mojej korepetítorky Dany Hajóssy navštevoval veľa speváckych súťaží. Počas štúdii som už mal sólové ponuky na spievanie. Vďačím za to Komornému zboru Konzervatória pod vedením Dušana Billa a tiež aj vďaka mimoriadnym cenám, ktoré som získaval na súťažiach.

Peter Mikuláš je veliký mezinárodní pojem, měl jsem tu čest s ním zpívat jako člen Pražského filharmonického sboru. Jeho výkony byly vždy fantastické! Z vašeho životopisu je znát, že jste opravdu soutěžil hodně. To musela být dobrá škola na trému. Na pódiu působíte vyrovnaně, na vašem posledním pražském koncertě s Collegiem Marianum jsem pozoroval váš absolutní klid. Musel jste na tom hodně pracovat, nebo jste klidný typ od přírody?

Zo začiatku to boli veľké nervy od nechuti jesť až po bolenie hlavy. Recept na trému je jednoduchý – spievať, spievať, spievať. V tomto smere som mal tiež v živote šťastie a počas štúdia na konzervatóriu som spieval výchovné koncerty po Slovensku. Bolo to okolo 150 koncertov ročne, a keď spievate takéto množstvo koncertov, tak postupom času tréma odíde do úzadia a môžete sa sústrediť na umelecký prednes, na kontakt s publikom a užívanie si tej krásnej hudby, ktorú môžete interpretovať. Na koncerte s Collegiom Marianum som trému mal, ale naučil som sa ju skrývať.

To máte jistě pravdu. Ještě bych se s dovolením vrátil k vaší spolupráci s Peterem Mikulášem. Máte evidentně vztah k písni a ke staré hudbě – pracoval na těchto oborech s vámi i on? Jakým způsobem jste se vyprofiloval zejména k těmto cestám? Vím, že máte za sebou i operní role, ale jste znám hlavně díky svému působení ve staré hudbě a v písni jako takové.

Peter Mikuláš vycítil, že sa dobre cítim v piesňach a koncertnej činnosti, a podporoval ma v nich. Profesor je excelentný interpret piesňovej tvorby a taktiež oratoriálnej, ktorá nemá ďaleko od barokovej tvorby. Samozrejme mám operu rád, niekoľko inscenácii mám už za sebou. Pánovi profesorovi som na jednej hodine povedal, že si myslím, že moja momentálna cesta je pieseň a koncertantná tvorba, ktorá ma napĺňa, a spievanie v opere prenechám spevákom, ktorí milujú operu a sú v tom lepší ako ja, no nevylučujem, že niekedy budem prioritne operným spevákom. Mikuláš to akceptoval a pracoval so mnou podľa mojich preferencií.

 

103

 

To je skvělý přístup! Absolvoval jste kurzy u dalších pěvců? Byly pro vás přínosem?

Majstrovské kurzy som oficiálne absolvoval dva. Jeden s Petrom Schreierom, bolo to počas projektu Jánových pašií od Johanna Sebastiana Bacha, kde som spieval Piláta, a druhý s Évou Marton v maďarskej Budapešti, to bolo tiež v rámci jedného projektu, kde som prišiel na Lisztovu akadémiu interpretovať Alexandra Albrechta a jeho piesne. Samozrejme to bol inšpiratívny čas strávený s vynikajúcimi umelcami. Neoficiálnych majstrovských kurzov som absolvoval niekoľko sto. Totiž ja sa snažím z každého projektu, od každého vynikajúceho dirigenta, zbormajstra a spolukolegov zobrať to najlepšie a zakomponovať to do mojej speváckej techniky a interpretácie. Štúdium je jedna vec, ale prax úplne odlišná. Moje najväčšie šťastie bolo sa dostať do zborovej akadémie v Nemecku, kde som chodil circa dvanásť rokov a vypracoval som sa od zboristu na sólistu. Myslím, že toto bolo pre mňa kľúčové.

Sborová akademie v Německu – můžete našim čtenářům popsat více? Kdo to vedl a kde to bylo?

Zborová akadémia v rámci Schleswig-Holstein Musik Festivalu a najskôr to bolo dva mesiace cez letné prázdniny a neskôr som s nimi pochodil kus sveta. Po čase som sa stal stálym členom. Akadémiu založil vtedajší intendant festivalu Rolf Beck. Počas tých rokov som mal možnosť spolupracovať s vynikajúcimi dirigentami a mal som možnosť spievať diela svetovej literatúry. Toto obdobie ma naučilo veľmi veľa o interpretácii, frázovaní, správnom intonovaní a samozrejme správnu výslovnosť, pretože spievať správne napríklad nemecky nie je ľahké. Ako som spomínal, toto obdobie mi dalo veľmi veľa a ako mladý začínajúci spevák som mal možnosť spievať sólové projekty v Japonsku, Afrike, Španielsku, Singapure, Taiwane a iných krajinách.

Tomáši, jací autoři vás inspirují nejvíce?

Môj najobľúbenejší skladateľ bol dlhé obdobie Georg Friedrich Händel, ktorého hudba ma napĺňala svojou spevnosťou, výrazom a celkovou muzikálnosťou. Momentálne tento piedestál vystriedal Jan Dismas Zelenka, ktorý mi svojimi kompozíciami učaroval. Jeho postupy pri komponovaní, jeho melodická línia a schopnosť speváka vtiahnuť do deja a navodiť mu až zimomriavky je neskutočná. Samozrejme mám rád aj Rossiniho Petite messe solennelle, Mendelssohnovho Elijáša, Haydnovo Stvorenie.... interpretujem veľmi rád všetko, čo ma chytí za srdce a z čoho mám potešenie.

 

 

V současné době rezonuje v Čechách vaše jméno v souvislosti s vaším zpíváním s Collegiem 1704 a Václavem Luksem. Jestli se nepletu, právě jste ve Francii s Händelovou Alcinou. V ní zpíváte sbory, že? Ale už jste s Václavem Luksem zpíval i sólové party. Jaká je s Collegiem 1704 a dalšími českými soubory spolupráce?

Áno, máte pravdu, momentálne som s Collegium 1704 vo Francúzsku v Caen. Máme tu dve predstavenia Händelovej Alciny a áno, som súčasťou zboru a spolupráca je vynikajúca. Ak sa niekde cítite dobre, nezáleží, na akej pozícii pracujete/spievate. A takto by som zhodnotil spoluprácu s Vaškom Luksom a vlastne aj celkovú moju spoluprácu v Čechách (vrátane Collegium Marianum, Cappella Mariana, Musica Florea, Musica Figuralis a iné). Spolupráca bola vždy na profesionálnej úrovni, ba môžeme povedať, že sú medzi nami aj priateľstvá, ktoré spríjemňujú prácu speváka vo všetkých smeroch. S Vaškom Luksom spolupracujeme najintenzívnejšie a spolupráca ma veľmi obohacuje umeleckým, profesionálnym, ľudským smerom a teším sa, že mám aj veľa príležitostí spievať v súbore ako sólista – aj keď musím poznamenať, že ak v speváckom ansámble sme tri v hlase, všetci sa môžeme nazývať sólistami.

To máte pravdu, u takových ansámblových obsazení je to vlastně skoro sólové zpívání. Jste také sbormistrem – vedete dokonce dva sbory. Jak to stíháte?

Máte pravdu, musím sa priznať, že čím ďalej tým menej. Našťastie mám v zbore vybranú jednu osobu, ktorá v mojej neprítomnosti vedie skúšky. Ja so zbormi pracujem hlavne na interpretácii a dirigujem koncertné vystúpenia. V jednom zbore pôsobím dvanásť rokov, v druhom osem, oba sú členmi mojej hudobnej rodiny.

Takže je to po návratu z koncertování taková úleva mezi svými nejbližšími, že? To je dobře, že máte široké zázemí blízkých přátel. Jaké máte plány do budoucna a na jaké koncerty byste české a slovenské publikum rád pozval?

Posledné dva roky ukázali, že plány do budúcnosti je ťažko si plánovať, ale v budúcnosti mám naplánovaných veľa krásnych projektov v Čechách s Collegiom 1704, kde sa predstavím aj ako sólista. Na Slovensku najbližšie v máji budem mať niekoľko koncertov, ktoré organizujem, pretože počas pandémie som si z toľkého voľného času založil firmu a začal som podávať granty na Slovensku. Za dva roky som vydal tri CD nosiče a zorganizoval sedem koncertov, čo ma veľmi teší. Teraz keď mám skúsenosť aj s druhej strany (ako organizátor), tak obdivujem všetkých, ktorí organizujú umelecké predstavenia a robia to dobre.

Ano, zařizovat a produkovat koncerty a kulturu všeobecně je velmi obtížné. Tomáši, přeji vám mnoho dalších úspěchů, a to nejen na poli zpěvu, ale i v ostatních činnostech a v osobním životě! Děkuji za rozhovor!

 

105

 

Foto: archiv T. Šelce, Roderik Kučavík, Jan Prokopius

Josef Zedník

Rodák z Prahy, který vyrůstal v Mladé Boleslavi. Zájem o hudbu ho však přilákal zpět do rodného města. Studoval zpěv na Pražské konzervatoři a Akademii múzických umění (u Prof. Magdalény Hajóssyové). Hrál taky na housle a na kontrabas. V mládí o Vánocích při hledání stanic v rádiu namátkou zaslechl krásnou hudbu, která ho doslova fascinovala. Byl to přímý přenos Pucciniho Bohémy z Metropolitní opery s Richardem Leechem a Angelou Gheorghiu. Od té doby je klasická zpívaná hudba jeho největším zájmem. Sólově zpíval v několika českých divadlech, ale jeho vkus se přiblížil zejména k velkým vokálně-symfonickým dílům. Má za sebou tenorové party např. v Mahlerově Písni o zemi, Dvořákově Stabat mater, ale s největším úspěchem se setkal v Brazílii, kde se v Riu představil v Janáčkově Věci Makropulos jako Albert Gregor (dir. Isaac Karabtchevsky) a následně v Sao Paulu v tenorovém partu z Glagolské mše (dir. Osmo Vänskä). Pracoval jako produkční na stanici Vltava (na té mimochodem od té vánoční Bohémy vyrůstal) a nyní je s Českým rozhlasem spjat jako produktový specialista u jeho symfonického orchestru, kde se stará o náklady za notové materiály (koncerty, vysílání a natáčení). Má rád své nejbližší, pejska Endyho a přátele. A jeho koníčkem je dobré víno a s ním spojené cestování.

Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.