„Interpretačné výkony huslistu Milana Paľu fascinujú poslucháčov technickým majstrovstvom a intonačnou suverenitou.“

„Monumentálny kolos Straussovej Alpskej symfónie láka mnohých svetových dirigentov.“

„Sascha Götzel stvárnil veľdielo bavorského hudobného majstra so cťou.“

Abonentný cyklus AB Slovenskej filharmónie pokračoval v dňoch 10. a 11. apríla v Redute dvojicou koncertov pod pohostinskou dirigentskou taktovkou Rakúšana Saschu Götzela a s výnimočným domácim sólistom Milanom Paľom. Programová zostava zahrnovala Koncert pre husle a orchester, op. 14 amerického skladateľa Samuela Barbera a majestátnu Alpskú symfóniu, op. 64 Richarda Straussa.

Každé koncertné účinkovanie domáceho huslistu Milana Paľu, prešovského rodáka s dlhoročným brnenským domicilom, so Slovenskou filharmóniou prináša poslucháčom unikátny umelecký zážitok. Náš špičkový sólista, bezpečne sídliaci na jednej z prvých priečok slovenského interpretačného umenia, fascinuje nielen bezchybným technickým majstrovstvom a farbistou intonačnou suverenitou, ale aj vášnivým, osobnostne angažovaným ponorom do každého uvádzaného diela. Hoci sa venuje husľovej literatúre naprieč stáročiami (v pamäti ostávajú Paľove CD nahrávky sólových sonát a partít J. S. Bacha či husľových sonát L. van Beethovena), jeho doménou sú skladby 20. a 21. storočia. V posledných rokoch s naším prvým orchestrom uviedol Druhý husľový koncert Ernőa Dohnányiho, premiéru skladby Herbsttag Mariána Lejavu a pod taktovkou Juraja Valčuhu ponúkol abonentom vo februári 2022 impozantnú kreáciu rozľahlého Husľového koncertu h mol, op. 61 Edwarda Elgara. Barberov trojčasťový inštrumentálny opus z roku 1939, ktorý autor písal počas svojho európskeho pobytu v predvečer Druhej svetovej vojny pôvodne na objednávku ukrajinského huslistu Isa Briselliho, patrí dnes už medzi klasické a pomerne často uvádzané diela americkej hudobnej tvorby 20. storočia; sólistovi umožňuje demonštrovať na jednej strane žánrovú lyrickosť a vypätú melodiku, na druhej zasa virtuozitu a technickú brilantnosť. Paľov prístup neostal náročným požiadavkám na Barberovo dielo nič dlžný. Interpret sa od prvej chvíle prezentoval suverénnym zvládnutím technických úskalí sólového partu, intenzívne spolupracoval s pozorne sprevádzajúcim dirigentom a uragánom záverečnej časti Presto in moto perpetuo publikum doslova postavil na nohy. 

Monumentálny ambitus Alpskej symfónie Richarda Straussa láka, ba doslova fascinuje mnohých svetových majstrov taktovky. Meniaca sa scenéria veľkolepých alpských masívov, nachádzajúca odraz v predimenzovanom orchestrálnom inštrumentáriu invenčného bavorského kompozičného majstra, bohaté prírodné úkazy od zurčania vodopádu cez prechádzku rozkvitnutou lúkou a predieranie sa lesnou húštinou až po prudkú prietrž mračien – to všetko dokázal skladateľ pretaviť do sugestívnej hudobnej štruktúry s opulentným zvukomalebným pozadím. Aj náš prvý orchester a jeho koncertná sieň v Redute boli v posledných rokoch svedkami niekoľkých impozantných kreácií tohto mimoriadneho diela. Ak ponecháme bokom podnetnú podobu Straussovej symfonickej básne v podaní Symfonického orchestra Českého rozhlasu pod taktovkou jeho vtedajšieho šéfdirigenta Ondreja Lenárda v rámci Bratislavských hudobných slávností 2012, Alpská symfónia zaznela v poslednom desaťročí v interpretácii Slovenskej filharmónie dvakrát: raz pod vedením Emmanuela Villauma a druhýkrát v decembri 2015 v naštudovaní našej dirigentskej hviezdy Juraja Valčuhu.

Na imaginatívnu verziu charizmatického Villauma sa dá s pohnutím spomínať aj po odstupe rokov – nezaprel v sebe divadelníka a inšpiratívneho scénického mága. Úvodné minúty Noci kreoval v polotme a moment povestného východu slnka prežiaril nečakaným zapnutím kompletného svetelného parku v sále. Villaumov interpretačný naturel sa vyznačoval bohatou obrazotvornosťou a takou bol aj celý ďalší priebeh skladby: lesná prechádzka mala silný poetický nádych, zvuk kravských zvoncov nebol iba neškodnou imitáciou a zlovestné ticho pred búrkou dokázal pripraviť tak, že gradácie prírodného živlu pôsobili ako skutočné. Juraj Valčuha bol pri voľbe tempových a dynamických prostriedkov striedmejší, symfonický vývoj účinne kontroloval, racionálne ho posúval vpred a ani na chvíľu sa ním nenechal spontánne strhnúť. 

Sascha Götzel sa za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie znovu ocitol po uplynutí ôsmich rokov. Pri svojom premiérovom účinkovaní v novembri 2015 si do koncertného programu zvolil obe suity z Ravelovho baletu Daphnis a Chloé v symfonicko-vokálnej verzii a už vtedy filharmonických poslucháčov presvedčil, že rozsiahle hudobné plochy dokáže majstrovsky zvládnuť. Mohutný kolos Straussovho veľdiela stvárnil so cťou, v porovnaní s predchádzajúcimi dirigentskými osobnosťami však jeho koncepcia pôsobila zvukovo o čosi jednotvárnejšie a tempovo stereotypnejšie. Nadšené ovácie publika po doznení posledného akordu patrili viac skladateľovi ako dirigentovi diela.

……………

Reflexe je z koncertu 10. dubna.

Foto: Ján Lukáš, Slovenská filharmonie