Státní filharmonie Košice ve středu 24. listopadu vystoupí v rámci 18. ročníku festivalu současného umění ARS NOVA a festivalu Art & Tech Days, který organizuje nezisková organizace Creative Industry Košice. Koncert se třemi symfonickými premiérami se bude konat od 19 hodin v bývalé plovárně – nynější košické Kunsthalle.

„Spojenie klasickej hudby s vizuálnym predstavením ukáže, ako môžu digitálne technológie rozšíriť umelecký zážitok. V spolupráci so ŠfK a umelcom Borisom Vitázkom sme v rámci Art & Tech Days pripravili audiovizuálne performance, ktoré spája tvorbu za hranicou umeleckých disciplín,“ uvádí ředitel Creative Industry Košice Michal Hladký s tím, že instituce společně s partnery přináší dílo vytvořené specificky pro pátý ročník festivalu Art & Tech Days s tématem Human Responsibility.

O čem bude projekce Borise Vitázka a jak vlastně takové dílo vzniká, prozrazuje samotný umělec: „V mojej práci s filharmóniou mám dva hlavné smery, ktorých sa pri tvorbe stále držím: téma festivalu – ľudská zodpovednosť a playlist koncertu. Keď tvorím, vždy hľadám v skladbách, ako zobraziť zodpovednosť a moc, čo ľudia držia v rukách. Preto sa vizuály budú orientovať na ruky, ich interakcie s prostredím a rôzne nástroje, ktoré ľudia vynašli a používajú.“

Hudební dramaturgii připravil slovenský skladatel a dirigent Marián Lejava. Zvolil šest skladeb, z toho tři budou premiéry – dvě světové a jedna slovenská. Více přibližuje v krátkém rozhovoru:

V Košiciach odpremiérujete dielo Birds and Fishes. Ako vznikalo?

Dielo Birds and Fishes (Tableau I) je inšpirované drevorytom Sky and Water M. C. Eschera a v zásade voľne prenáša princíp vizuálu do hudobnej reči. Ide o symfonický obraz, resp. „báseň“, teda skladbu, ktorá zobrazuje predlohu, v tomto prípade predlohu vizuálnu. Po úvodnom doznievaní akordu zo skladby The Unanswered Question Charlesa Ivesa, ktorá môjmu dielu predchádza (priamo komponovaná súvislosť podľa dramaturgie koncertu), sa prebudí vodný dravec a vyplaší húf rýb, ktoré sa rozpŕchnu do všetkých strán. Menia sa na vtákov, ktorí sa naopak zlietavajú a hlasno „diskutujú“. V istom momente vtáci a ryby splývajú podobne ako v Escherovom drevoryte a stávajú sa odrazom jeden druhého. Dravec sa opäť objaví a obe skupiny sa dajú do pohybu. Postupne však miznú zo zorného poľa a rozplývajú sa do akordov „chorálu“ oboch ich prirodzených prostredí, ktoré sú tiež v symetrii: vzduch (nebo) a voda (more). Skladba končí harmonickou kadenciou, ktorá pripraví možný návrat úvodného akordu, čím by skladba mohla znieť v nekonečnej slučke.

Aj dielo Banshee bude uvedené prvýkrát, aký je jeho príbeh?

Banshee skladateľa Pascala Manoliosa vznikla v poslednom období jeho života. Je to krátka symfonická báseň zobrazujúca ľakajúcu vílu známu z írskeho folklóru. Citát z J. L. Borgesa autor vpisuje do samotnej partitúry: „Zdá sa, že ju nikto nevidel, je to ani nie tak zjavenie ako skôr nárek, ktorý desí… Pod oknami domu ohlasuje smrť niektorého člena rodiny… Patrí k vílam a jej nárek volajú keening.“

Dielo Metacosmos odznie prvýkrát v slovenskom prostredí. Bol to váš zámer odpremiérovať naraz niekoľko diel?

Premiéry patria neodlučne k môjmu umeleckému profilu a mám ich na svojom konte už vyše 120. Je pre mňa prirodzené uvádzať nové diela do života a spôsobuje mi to nesmiernu radosť. Treba si uvedomiť, že každé dielo, aj také, ktoré dnes omieľame do bezvedomia pre jeho popularitu a ktoré tým bráni vlastným „bratom“ a „sestrám“ v uvádzaní, bolo niekedy hrané po prvýkrát a keď si dáme ružové okuliare dole, zistíme, že mnoho dnes už klasických diel a ich geniálnych autorov vypískali a na tie diela zabudli často aj na dlhé desaťročia. Základom je hudbu hrať. Akúkoľvek. Až čas preoseje a oddelí kvalitu a majstrovstvo od módy a lajdáctva. A na záver iba dodám jednoduchú logickú rovnicu: ak by sme nehrali premiéry, nehrali by sme dnes vôbec nič. Žiadneho Mozarta, Beethovena, Čajkovského, či Pucciniho…

Foto: Miriama Fenciková, archiv filharmonie