Rok 2023 zahájí Státní filharmonie Košice pod vedením šéfdirigenta Roberta Jindry Devátou symfonií Ludwiga van Beethovena, a to v pátek 6. ledna, na Tři krále. V místním Domě umění po boku orchestru vystoupí v hlavní roli závěrečné věty se sólisty Simonou Šaturovou, Monikou Jägerovou, Cosminem Ifrimem a Peterem Kellnerem Slovenský filharmonický sbor.

Níže přinášíme rozhovor s Robertem Jindrou, zveřejněný organizátory koncertu:

Trojkráľový koncert ponúkne návštevníkom Beethovenovu Ódu na radosť. Aký máte vzťah k tomuto veľkolepému dielu?

Pre mňa bola Beethovenova Deviata symfónia ikonou symfonického koncertu a ešte nikdy som ju nerobil. Som veľmi šťastný, že som sa k tomu konečne dostal. Je to vždy dielo, ktoré je „šéfovské“ a slávnostné. Dlho som rozmýšľal, čím by sme odštartovali nový rok. Som rád, že to bude práve „gruntom“ symfonickej tvorby. Záverečnou časťou koncertu je Óda na radosť a ja chcem zvolať – konečne môžeme hrať pre publikum! Poďme sa zaradovať. Hudba nás prenesie cez všetko zlé.

V Košiciach uvediete dielo, ktoré ste ešte nedirigovali, ale všetci ho poznajú – bude pre vás osobne príprava na koncert rovnaká ako bežne, alebo to chce čosi navyše?

Dielo poznám veľmi dobre, pretože festival Pražská jar vždy končil „Deviatkou“. A samozrejme, že skladbu poznám z nahrávok. Ale je celkom iné to počúvať a iné tvoriť. Vyrastal som v opere, je to úplný základ môjho fungovania a aj preto mám v sebe kus teatrálnosti. Aj do Deviatky sa dá vložiť kus teatrálnosti. Možno s tým niekto bude mať problém, ale najmä vokálny prvok túto možnosť pripúšťa. Aktuálne musím na všetky moje poslucháčske zážitky s Beethovenovou Ódou na radosť zabudnúť. Dielo bude pre mňa tabula rasa. Mojou úlohou bude poňať ho po svojom a preniesť svoje nápady na orchester. Chcem, aby bol Deviaty Beethoven v Košiciach interpretovaný so mnou.

Keď rozprávate o klasickej hudbe, vždy žiarite nadšením…

Viete, s orchestrom dávame do skúšok všetko, čo dokážeme. Ale to najdôležitejšie sa stane na samotnom koncerte. Očakávanie, či sme niekoho oslovili. Či to povznesie ľudí. Či ten divák, jeden, alebo desiatky či stovky, idú domov s pocitom – joj, dnes večer to bolo krásne. Skrátka, skrz hudbu – veľké diela – dokážeme ďalej prenášať radosť. Dôležité je to, že i my na pódiu aj ľudia v publikum na dve hodiny zabudnú, čo sa deje tam vonku. My, hudobníci, máme tú česť prenášať umenie na publikum a robiť ľudí šťastnými. Je to dar. Hudba nás po storočia prenáša cez všetky problémy, ktoré svet má. Nie je to niečo výnimočné? Podľa mňa je to neskutočná hodnota. Hoci skladatelia už nie sú nažive dvesto, tristo rokov, pomáhajú žiť nám.

Čo by ste zaželali ľuďom do nového roka?

Do nového roka sa patrí popriať veľa zdravia, pretože sme si overili, že to nie je až také samozrejmé. Šťastia, lebo bez šťastia je to v živote ťažké. Hlavne by som však chcel nám všetkým popriať, aby sme sa navzájom začali vnímať ako celok, nie ako jednotlivci. Historicky, keď sa ľudia začali starať len sami o seba, tak sa systém fungovania začal rúcať. Preto si veľmi prajem, aby sme sa začali vnímať ako celok. Aby sme sa navzájom cítili, pochopili a snažili sa pre budúcnosť celej zeme spojiť. Aby sme po sebe zanechali cestu pre ďalšie generácie, ktoré budú kráčať ku prospechu všetkých.

Foto: Jaroslav Ľaš, Alexander Trizuljak