Ve čtvrtek 23. února vystoupí Státní filharmonie Košice v Domě umění. Pod taktovkou šéfdirigenta Roberta Jindry zazní od sedmi hodin večer Mozartův Koncert pro flétnu, harfu a orchestr C dur, ve kterém se představí flétnista orchestru pražského Národního divadla a člen PKF – Prague Philharmonia Oto Reipich, spolu s Katarínou Turnerovou, sólo harfistkou Slovenské filharmonie. Na programu bude také Hummelova předehra k opeře Mathilde von Guise a vrcholem koncertu bude Symfonie č. 3 c moll Sergeje Prokofjeva. Ta vychází ze zpracování hudby k autorově opeře Ohnivý anděl. S ní má symfonie společné prvky v podobě pochmurné, démonické atmosféry a expresionistického stylu. Níže přinášíme rozhovor s oběma sólisty koncertu.

Priblížte nám, prosím, Mozartov Koncert pre flautu, harfu a orchester C dur zo svojho pohľadu.

Katarína Turnerová: Mozartov Koncert pre flautu, harfu a orchester má pre mňa niekoľko mimoriadnych špecifík. Ide o jeden len z troch Mozartových dvojkoncertov v celej jeho tvorbe a najmä je to jediná skladba, do ktorej Mozart skomponoval hudbu originál pre harfu. Nikdy predtým ani potom pre náš nástroj žiadne iné noty nenapísal. Zároveň je to aj jeden z najkrajších a najznámejších Mozartových koncertov vôbec, ktorý býva využívaný dokonca aj ako hudba vo filmoch. Technicky i výrazovo je práve pre harfu veľmi náročný a preto je aj skladbou vo finále svetových harfových súťaží, či na medzinárodných konkurzoch do orchestrov. Paradoxne, práve s týmto koncertom som ako sólistka účinkovala s rôznymi orchestrami asi najčastejšie, pričom som úprimne vždy žasla, aký je to hudobný skvost. A ešte jeden unikát, so Štátnou filharmóniou Košice som naposledy sólovo vystupovala 19. a 20. decembra roku 1996 práve v Mozartovom Koncerte C dur. Spolu-sólistom na flaute bol vtedy môj manžel Marián a dirigoval pán Lubomír Mátl. Neuveriteľné, že odvtedy ubehlo už viac ako 26 rokov. 

Oto Reiprich: Všetky Mozartove koncerty pre flautu patria k základnému repertoáru pre náš nástroj, ale konkrétne tento koncert pre flautu a harfu nemáme príležitosť hrať tak často. To, že sa k flaute pridáva aj harfa, je zvukovo veľmi zaujímavé, navyše je príjemné stáť na pódiu aj s ďalším kolegom či kolegyňou. Koncert je mi blízky svojou radostnou, až hravou atmosférou, vyzdvihol by som ale aj nádhernú pomalú vetu, v ktorej Mozart napísal flaute naozaj krásnu, dojemnú tému. 

V Dome umenia sa predstavíte ako sólisti, avšak dlhodobo pôsobíte v rôznych hudobných telesách. Ktorý typ hrania je vám najbližší? Recitál, komorná či symfonická hudba?

Katarína Turnerová: Mojím hlavným povolaním je hranie v Slovenskej filharmónii, takže symfonická orchestrálna hudba je mi aj najbližšia. Mám však rada aj intímnejšiu komornú tvorbu, ktorú často hrám s flautou, violončelom, husľami, so speváckymi sólistami, alebo v rôznych komorných zoskupeniach viacerých nástrojov. Sólové recitály sú, aspoň pre mňa, asi najnáročnejšie. Prihovoriť sa publiku tak, aby moja výpoveď bola kontrastná, pestrá a zaujímavá, a to počas celého večera len s jedným nástrojom s rovnakým zvukovým spektrom, nie je vôbec jednoduché. Tam je veľmi dôležité si správne zostaviť najmä dramaturgiu. Sólové koncerty s orchestrom sú v tomto smere predsa len efektnejšie a vďaka orchestru aj farebnejšie. Sú takou čerešničkou na torte, pred ktorou aj keď mám rešpekt, viem si ju náležite vychutnať.

Oto Reiprich: Dychové nástroje ešte stále nie sú v pozícii sólového nástroja také bežné ako husle či klavír; komorná a symfonická hudba u mňa teda prevládajú. Komornej hudbe sa venujem so svojím kvintetom Belfiato Quintet, čoskoro oslávime už dvadsať rokov od založenia. Najviac času ale trávim v orchestri – baví ma pôsobenie v PKF – Prague Philharmonia, ktorá je, ako pôvodne komorný orchester, niekde na pomedzí „komoriny“ a orchestrálnej hry. Dôležitou je pre mňa aj hra v opernom orchestri, ktorá takisto vyžaduje špecifický prístup.

Váš koncert v Košiciach povedie šéfdirigent ŠFK Robert Jindra. Čo od spolupráce očakávate?

Katarína Turnerová: Pána Roberta Jindru poznám ako skvelého a univerzálneho dirigenta, schopného zvládnuť aj tie najnáročnejšie partitúry. Zažila som ho priamo na pódiu, keď u nás v Slovenskej filharmónii dirigoval nádherný program z tvorby Richarda Straussa, s Paľom Bršlíkom ako sólistom. Bol profesionálne výborne pripravený a mal zaslúžený úspech. Teším sa už na muzicírovanie s ním, s flautistom Otom Reiprichom, s milými kolegami zo Štátnej filharmónie Košice a najmä na to, že s krásnou Mozartovou hudbou spolu potešíme srdečné košické publikum. 

Oto Reiprich: Robert bol hudobným riaditeľom Opery Národného divadla v čase, keď som do tohto telesa pred desiatimi rokmi nastúpil, poznáme sa teda už dlho a dobre. Keďže sa teraz na túto pozíciu do divadla vrátil, pracujeme spolu opäť takmer na dennej báze. Vlastne aj do Košíc si odskočíme medzi predstaveniami Janáčkovej Její pastorkyne, bude to teda určite príjemné spestrenie a veľmi sa na to teším.

Foto: Jaroslav Ľaš, Alexander Dobrovodský, Ivona Orešková