„Speváci, mimochodom, všetko ešte stále poslucháči bratislavskej VŠMU, naplnili program zaujímavými a kvalitnými výkonmi.“

„Online prenos má svoje limity: pri speve toho môže naozaj veľa skresliť.“

„Komunikovať kabaretnú koketnosť v prázdnej sále určite nebola ľahká úloha.“

Slovenská filharmónia ostáva v kontakte so svojim publikom okrem iného aj sériou komorných online koncertov, uvádzaných s titulom Koncerty bez publika. Už tretie takéto podujatie, tentokrát zamerané na vokálnu tvorbu, prebehlo v podobe streamu 28. apríla. Protagonistami podujatia boli výrazní interpreti najmladšej slovenskej speváckej generácie: mezzosopranistky Katarína Porubanová a Andrea Pietrová a barytonista Adam Nádler. Na klavíri ich sprevádzala Jana Nagy-Juhász.

Koncert týchto interpretov bol pôvodne plánovaný ako časť cyklu Hudobná mozaika, pod názvom Večer piesní a árii, už na 21. apríla. Je dobre, že speváci, mimochodom, všetko ešte stále poslucháči bratislavskej VŠMU, dostali možnosť odprezentovať sa aj napriek tomu, že bol plánovaný koncert zrušený. Rozmanitý a dramaturgicky celkom pútavý program z diel Wagnera, Liszta, Brittena a slovenských autorov Andrašovana, Iršaja a Kafendu totiž naplnili zaujímavými a kvalitnými výkonmi.

Online podujatie otvorila Katarína Porubanová s výberom z Wesendonck-Lieder Richarda Wagnera. Zazneli tri z piatich piesní: Träume, Stehe still! a Schmerzen. Online prenos má svoje limity: pri speve toho môže naozaj veľa skresliť. Čo však ostalo zjavné aj cez reproduktor bola dobrá zrozumiteľnosť speváčkinho prejavu a pevný, kovovo znejúci hlas, ktorý sa k Wagnerovým piesňam dobre hodil. Viac ma však Porubanová zaujala vo výbere z cyklu Stratené slová (svety) – štyri piesne na básne Emily Dickinsonovej od Jevgeniho Iršaja. V piesňach pôsobila uvoľnene a prirodzene vystihovala rôzne výrazové roviny, ktoré autor aj na základe literárnej predlohy navrhuje.

Adam Nádler sa internetovému publiku predstavil s piesňami Franza Liszta Walther von der Vogelweide a Der tugendhafte Schreiber z cyklu Wartburg-Lieder a Es war ein König in Thule na Goetheho baladu. Neskôr tiež vystúpil v piesňach Listy, Nápis na dome a Pieseň od Frica Kafendu. Hoci bol celý koncert na dobrej úrovni, predsa len to bol Nádler, ktorého výkon na mňa pôsobil najvyrovnanejšie. Azda najmä v Lisztových Wartburg-Lieder, kde veľmi plasticky, s rozvahou a technickým nadhľadom formoval tok týchto lyrických kusov. V Kafendových piesňach zas ukázal, že slovenčina mu v speve sedí, a interpretoval tieto krátke skladby veľmi cituplne.

Andrei Pietrovej „pripadli“ výrazovo veľmi špecifické skladby. Vo výbere z cyklu Svitlo slnko Tibora Andrašovana vtiahla poslucháčov do sveta rómskej kultúry: ide o piesne na rómsku poéziu. V Kabaretných piesňach Benjamina Brittena zas počujeme hravosť, vtip a flirt, ktorý sa s kabaretom spája. Pietrová je obdarená sugestívnym, tmavším hlasom, ktorý dobre vynikol v dielach oboch autorov. Jeho pohyblivosť využila speváčka lepšie v Brittenových piesňach (vybraté boli Johnny a Funeral blues). Navyše, komunikovať kabaretnú koketnosť v prázdnej sále určite nebola ľahká úloha, Pietrová sa však s charakterom skladieb vyrovnala celkom autenticky.

Tretí Koncert bez publika predstavil mladých slovenských spevákov ako veľmi nádejných a talentovaných umelcov. Ďalší z koncertov sa uskutoční už o týždeň, tentokrát s programom pre husle a klavír.

Foto: KlasikaPlus  

Facebook X E-mail WhatsApp