„Koncert vypovedal o dobrom porozumení si dirigenta s členmi orchestra Štátnej filharmónie Košice.“

„Prepojenie dvoch charakteristických európskych riek Rýna a Dunaja ponúkol Béla Kéler prostredníctvom valčíka Od Rýna k Dunaju, op. 138.“

„Excelentným prídavkom sa stala neodmysliteľná skladba novoročných koncertov, a to valčík Johanna Straussa ml.“

Štátna filharmónia Košice pripravila mimoriadny novoročný koncert svojej 55. koncertnej sezóny na sviatok Troch kráľov 6. januára 2024. Vypredanú sálu Domu umenia naplnila Štátna filharmónia Košice dramaturgiou, ktorá vznikla z diel skladateľov spätých so Slovenskom v oblúku dvoch storočí. Treba dodať, že tým sa nevyčerpali všetky možnosti stavby novoročných koncertov do budúcnosti.

Koncert vypovedal o dobrom porozumení si dirigenta s členmi orchestra Štátnej filharmónie Košice, ktorá má bohaté skúsenosti s interpretáciou hudobných druhov operetného žánru či vyššieho populáru. Dirigentsky sa pod výsledný tvar koncertu podpísal dirigent Rastislav Štúr, ktorý od ukončenia štúdia dirigovania na JAMU v Brne vyprofiloval ako dirigent hudobno-dramatických foriem. Jeho doterajšia dirigentská kariéra zahŕňa bohatú umeleckú spoluprácu s domácimi a zahraničnými speváckymi osobnosťami a rovnako aj so zahraničnými orchestrami. Rastislav Štúr je zároveň hosťujúcim dirigentom Slovenskej filharmónie.

Dramaturgiu prvej časti koncertu otvorila Francúzska veseloherná predohra, op. 111 (Französische Lustspiel Ouverture) Bélu Kélera (1820–1882), ktorou dirigent naznačil zážitkový večer so štedrým priehrštím prekvapení. Ouvertúry sa v skladateľskom odkaze bardejovského rodáka Bélu Kélera nesú ako zlatá niť majstra farebných a dynamických premien v práci s orchestrom.

Ako orchestrálna prskavka zaznel Valčík zo suity z baletu Majáles Ľudovíta Rajtera (1906–2000), ktorého sme vnímali predovšetkým ako dirigenta. Balet Majáles (Pozsonyi majáles) skomponoval v roku 1938. Hneď v tom istom roku v choreografii svetoznámeho Gyulu Harangozóa v rokoch 1938 až 1944 ho pravidelne uvádzala Maďarská kráľovská opera. Dielo sa stalo najväčším skladateľským úspechom Rajtera, ktorý roku 1950 sa k baletu vrátil a vytvoril Suitu z baletu Majáles. Jemnosť a sviežosť májovej atmosféry.

Lahodnými tónmi valčíka Gold und Silber (Zlato a striebro) Franza Lehára (1870–1948), rodáka z Komárna, dramaturgia zamierila do zlatého veku viedenskej operety.

Tohto roku uplynie už 45 rokov od úmrtia skladateľa, pedagóga, organizátora hudobného zdelávania Michala Vileca (1902–1979), ktoré diela sa len ojedinele dostávajú na koncertné pódium. Jeho Romanca pre husle a orchester so sólistom Marošom Potokárom, koncertným majstrom Štátnej filharonie Košice, pripomenula slová Ľudovíta Rajtera, ktoré 19. januára 1941 priniesli budapeštianske noviny Esti Ujság: „Slovenskí skladatelia sú veľmi talentovaní a ja urobím všetko, aby sa ich prezentácia u nás uskutočnila v znamení najvyššej kvality.“ Michala Vileca, rodáka z Bardejovskej Novej Vsi, postihol osud zatriedenia skladateľov ako Ladislava Stančeka, Jozefa Rosinského a iných v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Treba dúfať, že Hudobné centrum v Bratislave aj v prípade Michala Vileca pristúpi k vydaniu jeho skladateľského i hudobno–teoretickému odkazu. Skladba Romanca pre husle a orchester už zaznela v interpretácii Štátnej filharmónie Košice s dirigentom Leošom Svárovským 5. septembra 2018 na koncerte k 100. výročiu vzniku Československa.

Prepojenie dvoch charakteristických európskych riek Rýna a Dunaja ponúkol Béla Kéler prostredníctvom valčíka Od Rýna k Dunaju, op. 138 (Vom Rhein zur Donau). Kéler valčík skomponoval ku štvrťstoročiu svojej umeleckej činnosti vo Wiesbadene. Orchester pod rozoznateľnými gestami Rastislava Štúra preniesol šmrnc osobitej Kélerovskej valčíkovej noblesy na poslucháčov.

Prestávku vyplnili ukážky tanečného páru Niny Oráčovej a Alexa Mihálika valčíkovými kreáciami.

Druhá časť koncertu pozostávala zo šiestich skladieb a jedného prídavku – pre začiatok Predohra k operete Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka (1907–1988), ktorý svojimi dvanástimi operetami sa zaradil do zlatého fondu slovenskej operety. V širokej verejnosti z tejto operety najviac rezonuje Pieseň o rodnej zemi. Námet z revolučného obdobia rokov 1848–1849 prostredníctvom slovenských hrnčiarov na Záhorí zaodial skladateľ do krásnych melódií popretkávaných slovenským folklórom. Od prvého tónu predohry Rastislav Štúr podčiarkol práve práve túto výnimočnosť v žiadanej atmosfére.

Druhý návrat ku skladateľskému odkazu Franza Lehára priniesol Valčík z operety Veselá vdova (Die lustige Witwe), ktorý sa od premiéry razom stal hitom. Vodopád melódií či atmosféra aktuálne mondénneho tanca dokreslil orchester operetnú atmosféru. Do tretice z Lehárovej tvorby zaznel jeho valčík Adria (Adria – Walzer).

Najšťastnejšie a najúspešnejšie roky prežil český dirigent a skladateľ Oskar Nedbal (1874–1930) ako šéf Tonkünstler Orchestra vo Viedni.V rokoch 1923 až 1930 pôsobil Nedbal ako riaditeľ novozaloženého SND v Bratislave. Stal sa dôležitou umeleckou osobnosťou, ktorá formovalajeho počiatočné obdobie. Vrcholným Nedbalovým dielom sa stala opereta Poľská krv, z ktorej zaznel Kavalier Walzer v podmanivej interpretácii.

Z tvorby Jána Cikkera (1911–1989), ktorého životná púť sa uzavrela v závere roka 1989, Štátna filharmónia Košice uviedla Selanku, op. 23 – baletná hudba pre veľký orchester. Skladba vznikla v hektickom vojnovom roku 1944. Vzopätie národa proti vojnovej porobe v SNP sprevádzalo aj romantické opojenie. Skladateľ uvádza poslucháča do idylickej pohody s nádychom melanchólie. Akusticky premyslené modelovanie atmosféry prináša priam vizuálnu podmanivú kresbu baletných kreácií.

Druhú časť koncertu ukončil Kélerov čardáš Spomienka na Bardejov, op. 31 (Bártfai Emlék; Erinnerung an Bartfeld), od ktorého skomponovania nás v roku 2023 delilo 165 rokov. Čardáš svojou ohnivou iskrou sa stal príležitosťou pre Kélera vyjadriť vďaku svojmu rodnému Bardejovu, ktorého prírodné krásy vyhľadával pre regeneráciu síl. Skladba vytvorila efektný záver v bulletine uvedenej dramaturgie koncertu a našiel ohlas v búrlivom potlesku prítomných.

Historická faktografia v súvislosti s touto skladbou vedie k cyklu Uhorských tancov Johannesa Brahmsa. Pri ich komponovaní sa Brahms inšpiroval aj skladbami iných autorov. Stretol sa s Kélerovym čardášom Spomienka na Bardejov a z neho si zvolil 32 taktov. Odcitoval. V prvom vydaní Uhorských tancov Brahms aj uviedol zdroje inšpirácií pri jednotlivých tancoch. Postupne pri ďalších vydaniach diela od toho upustil. Prispeli k tomu aj vydavatelia, ktorý svojou nedôslednosťou pôsobia spolu s Brahmsom dodnes prekvapivý údiv u poslucháčov: časť Uhorského tanca № 5 bola skomponovaná so značným predstihom. Brahmsove Uhorské tance vychádzali a vychádzajú aj dnes bez potrebných pramenných informácií. Z vlastného výskumu som sa stretla s výnimkou, keď v bulletine koncertu študentského orchestra v USA v novembri 2012 sa predsa uviedol historický prameň – Johannes Brahms: Uhorský tanec № 5 inšpirovaný skladbou skladateľa Bélu Kélera Spomienka na Bardejov, op. 31. Zdá sa, že Kélerov priestor aj v súčasnosti sprevádza zamotaná udalosť. Nedá mi nepripomenúť nedávnu udalosť patentovania značky Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove, hoci festival vznikol roky pred vznikom Spoločnosti Bélu Kélera zásluhou spojenia Mesta Bardejov – oddelenia kultúry a ďalších ľudí venujúcich sa odkazu bardejovského rodáka aj pred rokom 2010 či pred rokom 1990. Ich činnosť bola vždy na pulze sprítomňovania života a diela jedného z plejády osobností ako sú Zachariáš Zareutius (1605–1667), Oldřich Hemerka (1862–1946), Michal Vilec (1902–1989), Jozef Grešák (1907–1987) v hudobných tradíciách Bardejova i Európy.

Kéler svoje diela pohotove vypracoval pre rôzne obsadenie podľa požiadaviek interpretačných možností. Kélerove skladby, ktoré zazneli na novoročnom koncerte, zvýraznili jeho veľký cit pre inštrumentáciu a nuansy farebnosti nástrojov.

Excelentným prídavkom sa stala neodmysliteľná skladba novoročných koncertov, a to valčík Johanna Straussa ml. (1804–1849) Na krásnom modrom Dunaji s jemnými ťahmi v úvode po magickú priezračnosť v závere skladby.

Filharmonici zvukom tónov návštevníkov naladili na pohodovú atmosféru. Kiežby sa v tomto roku zastavil zvuk vojnových zbraní a ľudstvo sa konečne nadýchlo atmosféry mieru.

Silvia Fecsková

Foto: Facebook / Štátna filharmónia Košice / Dávid Hanko