KlasikaPlus.cz© – portál o klasické hudbě

PORTÁL O KLASICKÉ HUDBĚ

...váš vyladěný partner

english

Večer s Mládežnickým symfonickým orchestrem Ukrajiny byl gestem solidarity english

„Orchester mladých ukrajinských umelcov sa stal významným kultúrnym ambasádorom svojej krajiny.“

„Oksana Lyniv sa angažuje v rozvíjaní mladých talentov a zároveň zanietene propaguje ukrajinskú hudbu.“

„Dramaturgická voľba Brahmsa bola odvážna a hoci nie bez rizika, priniesla večeru silný emocionálny náboj.“

Koncert Mládežníckeho symfonického orchestra Ukrajiny na Bratislavských hudobných slávnostiach pod vedením Oksany Lyniv spojil silný umelecký zážitok s hlbokým spoločenským posolstvom. Zazneli diela mladej skladateľky Marie Khodakivskej i náročné Brahmsove kompozície. Výrazné sólistické výkony, zanietená interpretácia vytvorili večer plný emócií, hrdosti a spolupatričnosti, vyzdvihli silu hudby ako hlasu národa, prejav kultúrnej identity a podporu mladých talentov v čase vojnového konfliktu.

Koncert Mládežníckeho symfonického orchestra Ukrajiny, ktorý sa uskutočnil 22. septembra 2025 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, sa v rámci Bratislavských hudobných slávností stal nielen umeleckým podujatím, ale aj silným spoločenským gestom. V čase, keď Ukrajina čelí vojnovému konfliktu, sa hudba stáva nástrojom odporu, vyjadrením národnej identity a hlasom, ktorý znie dôstojne, mocne a neumlčateľne.

Už samotný úvod koncertu naznačil, že večer bude výnimočný. Pred zaplneným hľadiskom vystúpil veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Myroslav Kastran, ktorý za účasti predstaviteľov slovenskej a zahraničnej diplomacie, ako aj vedenia Slovenskej filharmónie, venoval koncert 34. výročiu ukrajinskej nezávislosti. Pripomenul, že šírenie ukrajinskej kultúry je aktívnou formou odporu voči ruskej agresii, kultúrnym hlasom, ktorý má silu presahovať hranice a spájať ľudí. Významná účasť ukrajinskej komunity v hľadisku dodala večeru osobitý rozmer spolupatričnosti, solidarity a nádeje.

Mládežnícky symfonický orchester Ukrajiny vznikol v roku 2016 z iniciatívy ukrajinskej dirigentky Oksany Lyniv, ktorá sa pred teleso postavila aj na tomto koncerte. Za takmer desaťročie svojej existencie precestoval orchester množstvo krajín po celej Európe, vystúpil v renomovaných koncertných sálach, bol súčasťou etablovaných medzinárodných festivalov, spolupracoval s profesionálnymi telesami, umelcami a dirigentmi, ako aj inými mládežníckymi orchestrami. Získal viaceré ocenenia, premiéroval diela najmä začínajúcich ukrajinských skladateľov a stal sa významným kultúrnym ambasádorom svojej krajiny. Vďaka nemu sa inicioval aj evakuačný projekt pre mladých ukrajinských hudobníkov, ktorý prebiehal v spolupráci so Slovinským mládežníckym orchestrom v Ľubľane.

Oksana Lyniv, šéfdirigentka orchestra, je dnes jednou z významnejších osobností európskej hudobnej scény. Je oceňovaná za svoju prácu v oblasti symfonickej aj opernej hudby, prizývaná do medzinárodných projektov a festivalov, a zároveň zanietená propagátorka ukrajinskej hudby. Podporuje vznik nových diel, angažuje sa v rozvíjaní mladých talentov a neúnavne pracuje na tom, aby ukrajinská kultúra mala svoje miesto na svetovej scéne.

Program koncertu otvorilo dielo mladej skladateľky Marie Khodakivskej Ročné obdobia pre violončelo, flautu a sláčikový orchester, ktorá vznikla na objednávku Musikvereinu v Grazi a mala premiéru len v júni tohto roka. Autorka pochádzajúca z Charkova sa predstavila aj ako interpretka violončelového partu, zatiaľ čo flautu s citlivým výrazom ovládla Daryna Bachynska. Štyri časti Jar, Leto, Jeseň, Zima čerpali voľnú inšpiráciu z diel Piazzollu a Vivaldiho, no ich poetický základ vychádzal z rovnomenných básní Bohdana-Ihora Antonyča, ktoré si skladateľka vybrala ako motto k jednotlivým častiam. Skladba vytvorila intímne farebné plochy, v ktorých sa sólové nástroje prirodzene dopĺňali a vynikli v kontraste k striedmej orchestrácii. Interpretácia pôsobila vyrovnane, sebavedomo a poeticky, sólistky sa vo svojich partoch cítili prirodzene, čo sa prenieslo aj na publikum.

Nasledujúci Koncert pre husle, violončelo a orchester a mol, op. 102 Johannesa Brahmsa predstavoval pre mládežnícky orchester vskutku ambicióznu voľbu. Dielo, ktoré kladie vysoké nároky na technickú precíznosť a výrazovú hĺbku, dokáže narobiť starosti aj profesionálnym telesám. Brahms, inovátor s úctou k tradícii, stavia do popredia najmä výraz a hĺbku svojich myšlienok a práve tieto aspekty odhaľujú každé zaváhanie. Sólisti Dmytro Udovychenko (husle) a Aleksey Shadrin (violončelo), obaja z Charkova, predviedli výborné hráčske schopnosti, podložené štúdiami, oceneniami a medzinárodnými skúsenosťami. Ich súhra v unisono kantilénach a kadenciách bola prirodzená, vyvážená a stala sa najsilnejším momentom Brahmsovho opusu. Orchester však v náročných pasážach často zaostával, čo je vzhľadom na vek a skúsenosti hráčov viac-menej pochopiteľné. Kritické hlasy voči interpretácii boli v tomto kontexte tlmené, nakoľko večer mal totiž aj iný rozmer než len hudobný.

Vrcholom koncertu, z hľadiska programu, bola Symfónia č. 4 e mol, op. 98 Johannesa Brahmsa, posledné orchestrálne dielo skladateľa, ktoré si vyžaduje maximálnu koncentráciu, rytmickú presnosť a výrazovú vyspelosť. Štyridsaťminútová kompozícia bola voči mládežníckemu orchestru nekompromisná. Sláčiková sekcia pod vedením Oksany Lyniv podala obdivuhodný výkon, najmä v dynamických gradáciách, kde sa miestami zvuk telesa blížil profesionálnej úrovni. Dirigentkina gestika bola výdatná, strhujúca a motivujúca, vďaka nej sa orchester dokázal zomknúť v kľúčových momentoch. Slabším miestom boli dychy, ktoré v partitúre zohrávajú významnú úlohu, intonačné a rytmické nepresnosti často rozkolísali celkovú súhru a posunuli orchester do roviny školského telesa. Napriek tomu sa podarilo dielo doviesť do pôsobivého finále, ktoré publikum odmenilo spontánnym potleskom.

V takýchto prípadoch sa natíska poznámka, že menej je niekedy viac. Nepochybne dobre disponovaní interpreti, ktorí mali v koncerte nádherné momenty, by v programe primeranom veku a skúsenostiam zapôsobili v celom jeho trvaní. Dramaturgická voľba Brahmsa bola odvážna a hoci nie bez rizika, priniesla večeru silný emocionálny náboj.

Publikum, napriek rušivým momentom neustáleho zaznamenávania koncertu na mobilné telefóny, reagovalo srdečne a intenzívne. Po každej časti nasledoval potlesk, ktorý nebol len ocenením výkonu, ale aj vyjadrením podpory. Veď napokon, nebolo to inak ani pri poslednom uvedení Brahmsovej Štvrtej symfónie za účasti samotného skladateľa pred jeho smrťou.

Koncert Mládežníckeho symfonického orchestra Ukrajiny sa tak stal výnimočným zážitkom, ktorý presahoval rámec hudobného podujatia. Bol výpoveďou o sile kultúry, o odhodlaní mladých ľudí, o nádeji a o tom, že hudba má moc spájať.

Foto: Alexander Trizuljak /BHS

Eva Miškovičová

Recenzentka, publicistka, pedagogička

Prvé kontakty s klasickou hudbou získala vďaka svojej prvej učiteľke, významnej klaviristke Zite Strnadovej Parákovej. Hudobné vzdelanie získala na štátnom Konzervatóriu v Košiciach, kde absolvovala hru na klavíri (Judita Debreová). Následne pokračovala v štúdiu Teórie hudby na HTF VŠMU v Bratislave u prof. Juraja Beneša, ktorý ju výrazne ovplyvnil v ďalšom profesnom napredovaní. Doktorád ukončila pod vedením prof. Juraja Hatríka. Po štúdiu nastúpila na banskobystrické Konzervatórium J. L. Bellu a na KHTaAP FMU AU v Banskej Bystrici, na ktorej je od roku 2022 vedúcou katedry. Vychovala rad úspešných hudobných teoretikov, ktorí pôsobia vo významných inštitúciách doma aj v zahraničí. Je milovníčkou symfonickej a komornej tvorby rôznych období. Zameriava sa na život a tvorbu najvýznamnejšej slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej, s ktorou ju spája dlhoročné a dôverné priateľstvo.



Příspěvky od Eva Miškovičová



Více z této rubriky