„Vianočný program bol zostavený z diel skladateľov, pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska.“

„Dirigent si pri interpretácii diel počínal s hlbokým porozumením pre ich duchovné posolstvo a citlivo tvaroval jemnú štruktúru skladieb.“

„Sólista odohral Hummelov koncert bez najmenšieho zaváhania, so suverénnou brilanciou.“

Slovenská filharmónia sa po nedávnom návrate z koncertného zájazdu do Južnej Kórey, ktorý sa uskutočnil na prelome dvoch posledných tohoročných mesiacov, tento týždeň znova uviedla v rámci svojho už tradične hojne navštevovaného Populárneho cyklu pred svojím domácim publikum v Redute. Pod taktovkou Leoša Svárovského odznel na koncerte 14. decembra prevažne vianočný program, zostavený z diel skladateľov, pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska (Ján Levoslav Bella, Ľudovít Rajter, Johann Nepomuk Hummel a Mikuláš Moyzes). V úlohe inštrumentálneho sólistu sa predstavil mladý, ale už medzinárodne renomovaný trúbkár Stanislav Masaryk, v programe účinkoval tiež Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jan Rozehnal) a domáci vokálni sólisti Mariana Sajko, Michaela Šebestová, Juraj Kuchar a Martin Mikuš.

Leoš Svárovský stál za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie v máji 2022, keď si impozantným a výsostne kompetentným spôsobom počínal pri interpretácii v našich pomeroch neznámej 3. symfónie „Život“ Jozefa Bohuslava Foerstra. O rok neskôr dirigoval koncert v Redute s populárnym ruským romantickým reperoárom (Glinka, Rachmaninov, Čajkovskij). Medzitým v Prahe dokončil nahrávku súborného kompletu Foerstrových symfónií so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu a v júni 2023 absolvoval s naším orchestrom tradičný koncertný zájazd do Japonska. Programový zámer Populárneho cyklu SF je, na rozdiel od oboch ďalších abonentných cyklov s náročnejšou dramaturgiou, založený predovšetkým na prezentácii diel, ktoré filharmonické obecenstvo dôverne pozná a s obľubou si ich vždy znova rado vypočuje. Tentoraz to bolo iné: dirigent spolu s dramaturgom Jurajom Bubnášom dali prednosť neznámym skladbám, ktoré, s výnimkou populárneho Hummelovho Koncertu pre trúbku a orchester, odzneli v našej metropole pred desiatkami rokov, a nebyť priekopníckej práce slovenského Hudobného centra a neúnavne na skladateľskom odkaze našich hudobných predkov pracujúceho Vladimíra Godára, by ich partitúry trvalo zapadli vrstvou prachu. Týka sa to piesne Vianoce Jána Levoslava Bellu (1843–1936), ktorú do symfonicko-vokálnej podoby pre miešaný zbor a orchester upravil v roku 1946 nestor slovenskej dirigentskej školy Ľudovít Rajter (1906–2000), i vianočnej kantáty Uns ist zum Heil ein Kind geboren (Lebo dieťa sa nám narodilo) z pera toho istého autora na nemecký biblický text z knihy proroka Izaiáša. Rozsiahla Bellova tvorba stále nie je dostatočne prebádaná a edične kriticky spracovaná, hoci ide o výraznú osobnosť slovenskej národnej hudby, ktorá má pre ňu, napriek dlhoročnému skladateľovmu pobytu v zahraničí, priam zakladateľský význam. Dirigent si pri interpretácii oboch diel počínal s hlbokým porozumením pre ich duchovné posolstvo a citlivo tvaroval jemnú štruktúru skladieb.

Bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel (1778–1837), svojho času jedna z vrcholných postáv európskeho klasicizmu, napísal niekoľko diel, ktoré sa dodnes udržali v interpretačnej praxi. Medzi ne sa nesporne zaraďuje aj Koncert pre trúbku a orchester Es dur, ktorý spolu s Haydnovým koncertom patrí medzi ozdoby repertoáru pre sólové dychové nástroje. Stanislav Masaryk si napriek mladému veku získal už slušné medzinárodné renomé a dnes patrí, popri legendárnom Jurajovi Bartošovi, medzi vrcholné zjavy slovenskej trúbkovej hry. V kontexte domácich tradícii mal na čo nadviazať: v minulosti sme mali pozoruhodných filharmonických trumpetistov v osobnostiach Jozefa Šnóbla, Kamila Roška a Karola Lušpaia, ich žezlo neskôr prebrali dodnes aktívni inštrumentalisti Rastislav Suchán, Lubomír Kamenský a Petr La Garde. Stanislav Masaryk po počiatočnom umeleckom pôsobení v popredných českých a slovenských orchestroch napokon zakotvil na prestížnom poste prvého trúbkára Českej filharmónie. Zaslúžene: Hummelov koncert odohral bez najmenšieho zaváhania, so suverénnou brilanciou.

Po prestávke prišlo na rad ťažiskové dielo koncertného programu – Missa in D minor pre sóla, zmiešaný zbor, organ a orchester Mikuláša Moyzesa (1872–1944), ďalšieho významného predstaviteľa slovenskej národnej hudby. Skladba z roku 1929 sa po pražskej premiére dostala do repertoáru Cirkevného hudobného spolku, ktorý až do osudného februára 1948 pôsobil pri Dóme sv. Martina v Bratislave a skladbu v Bratislave niekoľkokrát koncertne uviedol. Autorova invencia sa tu neopiera len o svet gregoriánskeho spevu, ale bohato využíva aj slovenský ľudový folklór. Neskôr sa zo známych dôvodov nad omšou zavrela voda a v koncertnej praxi sa nedávno znova objavila vďaka edičnej rekonštrukčnej práci už spomenutého Hudobného centra a Vladimíra Godára. Leoš Svárovský má s interpretáciou Moyzesovej cirkevnej tvorby bohaté skúsenosti: minulý rok v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti uviedol so Štátnym komorným orchestrom Žilina skladateľovu o 22 rokov mladšiu Omšu C dur a neskôr obe omše nahral pre CD edíciu pôvodnej hudobnej tvorby, ktorú záslužne už roky vydáva Slovenská filharmónia. Nie div, že dokázal autenticky kreovať jej lyrický tonus až do záverečného Dona nobis pacem. Pochvalu si zaslúži aj kvalitný a kompetentný text v programovom bulletine koncertu z pera Zuzany Buchovej Holičkovej.

******

Foto: Ján Lukáš