„Tretia symfónia Gustava Mahlera je dielom výnimočného poslucháčskeho účinku.“

„Juraj Valčuha s chirurgickou presnosťou modeloval i najmenšie detaily symfónie.“

„Orchester pod dirigentovými rukami hral ako z veľkej knihy.“

Koncertná sezóna Slovenskej filharmónie pokračovala minulý týždeň v Redute dvomi koncertmi (29. februára a 1. marca), na ktorých pod taktovkou dirigenta Juraja Valčuhu zaznela monumentálna Symfónia č. 3 d moll Gustava Mahlera. Spoluúčinkovala ženská časť Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jan Rozehnal), Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajstri Magdaléna Rovňáková a Gabriel Rovňák) a mezzosopranistka Ester Pavlů.

Z hornorakúskeho Gmundenu, mesta, kde kedysi našiel svoje dočasné tuskulum aj Franz Schubert, vedie k jazeru Attersee kľukatá cesta cez malebnú scenériu striedajúcich sa upravených vidieckych lokalít a občasných lesných porastov. Cesta sa končí v mestečku Steinbach, priamo na brehu jedného z najkrajších jazier alpskej krajiny, ktoré Gustav Mahler tak miloval. Stačí zaparkovať vozidlo pri miestnom hoteli Föttinger (tam sa skladateľ počas svojich letných pobytov v meste uchýlil vždy na noc), prejsť cez rozsiahly, teraz v zime opustený, campingový tábor karavanov a sme tam – pri známom skladateľovom kompozičnom domčeku tesne nad vodou, kde v posledných rokoch 19. storočia tvoril. Domček je po celý deň prístupný bez akéhokoľvek dozoru, návštevník si sám otvorí dvere a keď do objektu vstúpi z reproduktorov sa ozve majestátny úvod 3. symfónie, ktorú tu skladateľ skomponoval v rokoch 1895–96. V okamihu ho to intenzívne vtiahne do podmanivého hudobného sveta mahlerovskej imaginácie, ktorá ho po celý čas sprevádza pri sledovaní a čítaní nástenných výstavných panelov. Návšteva tohto pútnického miesta patrí k základným, ba neodmysliteľným povinnostiam ctiteľov umenia rakúskeho skladateľa; dalo by sa dokonca povedať, že bez nej zážitok z Mahlerovej hudby nie je kompletný.

Tretia symfónia Gustava Mahlera, táto veľkolepá programová freska a impozantná oslava prírody, je plodom grandióznej tvorivej sily a dielom výnimočného poslucháčskeho účinku. Takmer dvojhodinový kolos (prvá časť má azda najdlhšie trvanie v dejinách symfonickej literatúry) si vyžaduje nadmieru sústredeného recipienta a hudobne vyspelý interpretačný aparát. Popasovať sa s ním dokáže máloktoré teleso, v našom prípade však treba konštatovať, že oboje bolo na nedávnych koncertoch našej filharmónie plne k dispozícii. Mahlerovu symfóniu v Redute ako oneskorenú rozlúčku so svojím šéfdirigentským postom naposledy dirigoval Emmanuel Villaume v júni 2017 (o dva roky neskôr s týmto dielom s naším orchestrom i zborom hosťoval v Ománe). Rozdiel v koncepciách a celkových poňatiach diela medzi Villaumom a Valčuhom nemohol byť väčší. Kým Villaume kládol po celý čas ostentatívny dôraz na priechod svojej muzikantskej spontánnosti, hudobným tokom sa nechával uniesť a niektoré úseky doslova podriadil momentálnej nálade na pódiu, ktorá pri koncerte musela členov orchestra prekvapiť, Juraj Valčuha neponechal pri kreácii symfónie nič na náhodu a s chirurgickou presnosťou modeloval aj tie najmenšie motivické detaily hudobného tkaniva. Pod dirigentovými rukami sa tak odvíjal fascinujúci hudobný príbeh, prísne rešpektujúci autorove tempové a dynamické pokyny v partitúre, no zároveň až po okraj naplnený hlbokou mahlerovskou emóciou. Orchester hral ako z veľkej knihy – znova sa potvrdilo, že keď pred ním stojí dirigentská osobnosť svetového formátu, dokáže konkurovať i vrcholným európskym symfonickým telesám. V prvom dieli symfónie v dvoch náročných pozaunových sólach exceloval sólotrombonista filharmónie Michal Jaško, v tretej časti zasa Ondřej Jurčeka, sólový hráč na krídlovke, ktorý svoj part hral spoza dverí mimo pódia (Villaume tohto hráča pri svojej filharmonickej produkcii umiestnil na balkón). Česká mezzosopranistka Ester Pavlů (s J. Valčuhom v Bratislave spolupracovala už v minulej filharmonickej sezóne v postave Brangäny pri uvedení 2. dejstva Wagnerovej opery Tristan a Izolda) nemá síce požadovaný kontraaltový hlasový fond, svoj vokálny part však predniesla citlivo a výsostne kultivovane.

Piatkový filharmonický koncert poctila svojou prítomnosťou prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, z rúk ktorej Juraj Valčuha tento rok preberal najvyššie štátne vyznamenanie. Aj ona tak bola svedkom vrcholného interpretačného výkonu našich telies i dirigenta, na ktorý dlho nezabudneme.

Foto: Slovenská filharmonie / A. Trizuljak