„Anna Štrbová, mladá slovenská hobojistka, sa uviedla ako interpretka so suverénnym hráčskym prejavom.“

„Slovenská hobojová škola má vďaka mimoriadnym osobnostiam vo svete rešpekt.“

„Spoľahlivo hrajúci orchester predviedol pod Raiskinovou taktovkou Beethovena par excellence.“

V dňoch 27. a 28. apríla 2023 sa v bratislavskej Redute uskutočnila ďalšia koncertná dvojica abonentného cyklu kulminujúcej 74. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie. Za dirigentským pultom orchestra stál Daniel Raiskin, ako sólistka sa obecenstvu predstavila mladá slovenská inštrumentalistka, tentoraz zo sekcie dychových nástrojov – hobojistka Anna Štrbová. Dramaturgickú zostavu koncertu tvorili diela dvoch skladateľských súčasníkov, takrečeno krajanov, ba do určitej miery aj priateľov – Ludwiga van Beethovena a bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela, ktoré doplnilo uvedenie pastorálne ladeného Koncertu pre hoboj britského autora Ralpha Vaughana Williamsa (ten po takmer 80 rokoch od svojho vzniku zaznel v slovenskej premiére). Obom inštrumenálnym dielam predchádzala Hummelova Predohra D dur Freudenfest, S.148 z roku 1814 s citátmi z anglickej kráľovskej a rakúskej cisárskej hymny.

Prvá polovica programu patrila talentovanej a v zahraničných orchestroch už solídne etablovanej interpretke, ktorej suverénny hráčsky prejav sa snúbi so šarmom a vzácnym osobnostným pôvabom. Onen hráčsky prejav nie je v domácich pomeroch ojedinelý: povojnová slovenská hobojová škola sa môže v uplynulých desaťročiach pochváliť mnohými výraznými zjavmi. Popri legendárnom, s nenapodobiteľnou eleganciou hrajúcom Jozefovi Hanušovskom, dodnes žijúcom dlhoročnom prvom hobojistovi a takmer zakladajúcom členovi Slovenskej filharmónie, vyrástli ďalšie výnimočné osobnosti, ktoré tradíciu kvalitnej orchestrálnej hry drevenej dychovej sekcie nášho prvého orchestra v priebehu rokov zodpovedne rozvíjali ďalej: spomenúť treba Vladimíra Mallého (popularitu medzi mladými si v sedemdesiatych rokoch získaval najmä ako popový hráč a člen nezabudnuteľnej beatovej kapely Prúdy), znamenitého Igora Fáberu či spoľahlivo hrajúceho Juraja Klatta, „rozhlasákov“ Michala Šintála a Moniku Polákovú až po dnešných filharmonických protagonistov tohto nádherného nástroja Matúša Veľasa a Róberta Holotu. K nim  sa zaraďuje aj dvojica interpretov, ktorá pred domácou aktivitou dala prednosť budovaniu svojho kariérneho hráčskeho rozvoja v kvalitných zahraničných orchestroch – Anna Štrbová a Ivan Danko; obaja sa v krátkom časovom slede tento rok  predstavili bratislavskej verejnosti  ako sólisti.

Anna Štrbová si pre svoju prvú sólistickú prezentáciu so Slovenskou filharmóniou zvolila Introdukciu, tému a variácie pre hoboj a orchester, op. 102 J.N.Hummela a trojčasťový Koncert pre hoboj a sláčikový orchester R.W.Villiamsa. Pri interpretácii oboch diel si počínala so závideniahodnou profesionalitou: bez zaváhania zvládla rustikálny poetický výraz a zložitý rytmicko-metrický pôdorys skladby významného britského symfonika 20. storočia, ktorú u nás, na rozdiel od notoricky známych a pravidelne hrávaných hobojových koncertov Richarda Straussa a Bohuslava Martinů, s výnimkou odborníkov prakticky málokto pozná. Hummelovo dielo s témou, známou hlavne z klavírnej verzie štvorručného Notturna, zahrala technicky brilantne a s patričnou tónovou noblesou.

Po prestávke pod Raiskinovou taktovkou zaznela Beethovenova Symfónia č.4 B dur, op.60. Pôvabné klasicistické dielo má v symfonickom repertoári našich filharmonikov pevné miesto (v pamäti pravidelných návštevníkov dozaista ostane pôsobivá kreácia dirigenta Juna Märkla spred takmer desiatich rokov). Ani Raiskinovej koncepcii sa nedá nič vytknúť. Úvodné Allegro vivace tvaroval dynamicky a mimoriadne plasticky, v druhej časti Adagio účinne zvýraznil kantilénu v prvých husliach i jej protihlas v sekundoch, ostro pointoval synkopy v treťom Allegro vivace a vo virtuóznom ťažení pokračoval aj v záverečnom Allegro ma non troppo. V podaní s istotou, no zároveň s invenčnou iskrou hrajúceho orchestra to bol Beethoven par excellence.

Foto: Alexander Trizuljak