„Hneď pri nástupe na dráhu pedagóga si Dzemjanová jasne uvedomila nedostatok základnej pedagogickej literatúry.“

„Umelkyňa si uvedomovala absenciu generácie cirkevných organistov. Na košickom konzervatóriu v spolupráci s Biskupským úradom v Košiciach iniciovala otvorenie oddelenia cirkevnej hudby.“

„Uzavretie aktívnej pedagogickej činnosti Emílie Dzemjanovej na košickom konzervatóriu vnukla myšlienku usporiadať Interpretačný seminár, tento raz v opačnom garde: nie pedagóg ako organizátor a študenti ako prijímatelia, ale bývalí študenti ako poriadatelia a pedagogička ako percipientka.“

Školský rok už nemilosrdne putuje do svojho finále. Pre niektorých pedagógov je to aj finále ich pedagogického aktívneho pôsobenia. Ak sa s pedagogickým pôsobením spája aj osobný interpretačný prejav, stopa v edukačnom vývoji študentov je silnejšia . Ak ale sa k tomu pridá aj vedecko-pedagogická činnosť vo forme tvorby edukačnej literatúry, potom je to piedestál vrchovatý. V tomto školskom roku uzatvára svoje štyridsať tri ročné pôsobenie na Konzervatóriu Petra Dvorského v Košiciach  (predtým s názvom Štátne konzervatórium Košice) dlhoročne pôsobiaca koncertná organistka a pedagogička Mgr. art. Emília Dzemjanová, ArtD. 

Životná púť

Emília Dzemjanová, rodáčka zo Sniny, pod bedlivým okom starostlivého otca si zvolila štúdium na strednej škole umeleckého smeru. Magické fluidum organa ju pritiahlo k sebe a drží až doteraz. Paradoxne celoživotne v pedagogickej profesii na tej istej škole, kde študovala v rokoch 1974 až 1976 v triede medzinárodne uznávaného koncertného organistu a pedagóga prof. Ivana Sokola. Po jeho odchode do Bratislavy triedu prevzal Klement Rečlo. Po absolutóriu v roku 1980 až do roku 1985 študovala na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Prof. MUDr. Ferdinanda Klindu, ktorého už predtým upútala mimoriadnym interpretačným prejavom na Prehliadke mladých slovenských organistov. Do atmosféry vysokoškolského štúdia v odbore koncertná organová hra zasiahlo povolanie na pedagogické miesto na Konzervatórium v Košiciach. Externé štúdium prinieslo pre Emíliu Dzemjanovú nové výzvy a tie zúročila do podoby úspešného ukončenie štúdia aj s Pochvalným uznaním dekana fakulty.  

Hudobný život v Košiciach v tom čase bol mimoriadne živý vitálny organizmus aj napriek možným ideologickým vplyvom. Do tejto už dôvernej známej atmosféry vstúpila Emília Dzemjanová. S pribúdajúcimi rokmi vytrvalo budovala organovú triedu a v nej pripravila tri generácie organistov. Dnes pôsobia na rôznych postoch nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Trpezlivá a precízna práca na sebe sa odrazila v Dzemjanovej intenzívnej koncertnej činnosti. Do zmeny politického režimu v ČSSR v roku 1989 sa organové recitály realizovali veľmi sporadicky. V roku 1986 umelecká agentúra Slovkoncert zakúpila trojmanuálový digitálny organ, aby aspoň čiastočne vyhovela požiadavkám poslucháčov artificiálnej hudby po organových koncertoch. Nová atmosféra v roku 1990 priniesla aj možnosť účinkovania v kostoloch za predpokladu, že organy vyhovovali požiadavkám interpretácie. Prof. Ivan Sokol, ktorý založil Medzinárodný organový festival v Košiciach v roku 1971, sa ešte raz organizačne vrátil na východné Slovensko a založil tri festivaly: v Bardejove (Organové dni Jozefa Grešáka, 1993), v Michalovciach a v Humennom. Pribudli aj festivaly ako Slovenské historické organy, Kremnický hradný organ a ďalšie.

Pedagogické pôsobenie

Organ sa priazni ideológov komunistického režimu netešil. Chýbala kontinuita s predchádzajúcim pedagogickým vývojom. V Prešove žijúci skladateľ, organista a pedagóg Mikuláš Moyzes (1872–1944) napísal dvojdielnu Školu na organ v roku 1913; ktorej verziu v slovenčine vydala Matica slovenská v roku 1942. Aladár Zálanfy (1887–1957), bardejovský rodák, ktorý študoval hru na organe v Budapešti a tam aj pôsobil, svoju dvojdielnu organovú školu – Az orgonajáték müvészete – vydal v roku 1948. Svoje uplatnenie našla aj v slovenskom edukačnom priestore s doplnením vlastných pedagogických skúseností daného z pedagógov. V období socializmu sa na Slovensku používali školy hlavne nemeckých autorov Hermana Kellera (1885–1967), Gustava Adolfa Merkela (1827–1885) a Augusta Gottfrieda Rittera (1811–1885).

Hneď pri nástupe na dráhu pedagóga si Dzemjanová jasne uvedomila nedostatok základnej pedagogickej literatúry. Rukopisné záznamy prof. Irmy Skuhrovej (1925–2005) s poznámkovým materiálom prof. Ernesta Riglera-Skalického sa stali základom, na ktorom sa formovala neodbytná úloha v učebnom priestore tvoriť optimálne metódy, postupy a časový harmonogram cvičení žiakom. V každodennej práci so žiakmi si ich overovala. Táto cenná spätná väzba pomáhala korigovať, dopĺňať a selektovať pracovný didaktický materiál, vycizelovať svoje postupy. Dzemjanová sa snažila nájsť kompromis medzi organovými školami francúzskymi a nemeckými, ktoré charakterizuje prísnosť. Po roku 1989 organ sa stal predmetom pedagogického procesu aj na ZUŠ. Na chóry kostolov prichádzali noví hudobníci, ktorí dovtedy nemali možnosť systematického vzdelania na umeleckých školách. Vydanie Dzemjanovej Organovej školy (Bratislava, Ivan Štefánik, 147 s, 1996: ISBN 80-967504-5-3) sa stalo významným predelom v oblasti organovej pedagogiky na Slovensku. Prof. MUDr. Ferdinand Klinda mohol s potešením konštatovať: „Pred E. Dzemjanovou stála neľahká úloha na základe poznatkov a vlastných skúseností vytvoriť moderný učebný text, ktorý by zároveň oslovil aj tú veľkú mimoškolskú skupinu organistov, ktorí nemali príležitosť študovať v minulosti a cítia potrebu dovzdelať sa. Možno konštatovať, že ju zvládla  výborne… Prednosťou Školy je jej textová časť s podrobnými komentármi a vysvetlivkami ku zložitejším cvičeniam, čo umožňuje použitie Školy aj samoukom. Svojou komplexnosťou predstavuje výborný základný študijný materiál pre adeptov organovej hry na rozličných typoch škôl až po konzervatóriá.“ (Hudobný život. 1996, roč. XXVIII, č. 11, s. 6). Druhé prepracované a doplnené vydanie Školy vydala Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a Hudobniny Amadeo v Košiciach v roku 2000 (168 s. ISBN: 80-968239-5-3). 

Bezprostredne na prvé vydanie Školy Dzemjanová prišla s Albumom organových skladieb I., výber a revízia (Košice: Terminal I, 1997. 35 s. ISBN 80-967473-1-2). Študujúceho privádza k štúdiu skladieb, čím otvára nové obzory sveta organovej literatúry. Dizertačná práca Problémy metodiky organovej hry (Bratislava, Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení, 1999) sa stala po rozšírení učebnicou Metodika hry na organe pre konzervatóriá (1. vydanie, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., 2006. 191 s. ISBN 80-10-00863-X / 2. Prepracované vydanie, Košice: C-PRESS v spolupráci s Hudobnou spoločnosťou Hemerkovcov, 2010. 166 s. ISBN 978-80-970294-2-5), ktorá získala schválenie Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako učebnica pre potreby základného a stredného stupňa vyučovania hry na organe. Dzemjanova touto Metodikou zaplnila medzeru pri absencii podobných materiálov v súčasnosti nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Mnohé ohlasy z Čiech a Moravy dokumentujú používanie Školy a aj Metodiky na jednotlivých stupňoch umeleckých škôl.

Zmena politickej klímy v spoločnosti otvorila priestor pre plnohodnotné uplatnenie organu ako koncertného nástroja (aj keď v tom období len niekoľko nástrojov spĺňalo technický stav aj k realizácii organových recitálov). Umelkyňa si uvedomovala absenciu generácie cirkevných organistov, ktorí by nadviazali na Mikuláša Schneidra-Trnavského, Oldřicha Hemerku, Jozefa Rosinského, Mikuláša Moyzesa a ďalších. Na košickom konzervatóriu v spolupráci s Biskupským úradom v Košiciach iniciovala otvorenie oddelenia cirkevnej hudby pre organistov, lebo „…nemôžeme sa s terajším stavom vzdelania a úrovne hudobnej produkcie v chrámoch uspokojiť.“ V súčasnosti už toto oddelenie je zrušené. 

Koncertná činnosť 

Súbežne s pedagogickým pôsobením sa Emília Dzemjanová venovala aj koncertnej činnosti. V Čechách (napr. Brno, Praha, Šumperk, Olomouc, Bystřice nad Pernštejnem). Na Slovensku k vystúpeniam v Bratislave, v Košiciach, v Žiline po roku 1989 pribudli desiatky nových príležitostí (napr. Bardejov – k prvým ročníkom Organových dní Jozefa Grešáka písala aj odborné texty do koncertného bulletinu, Kežmarok, Humenné, Štítnik, Topoľčany, Stropkov, Markušovce, Spišská Kapitula, Kremnica…). Zahraničné koncertné zastavenia v Dzemjanovej koncertnom kalendári tvoria štáty: Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Ukrajina, Taliansko, Chorvátsko i Maďarsko. Interpretačný profil umelkyne dotvárajú aj početné sólo výstupy s orchestrom a zborom. Predovšetkým na Košickej hudobnej jari (1992, 1995), Medzinárodnom organovom festivale v Košiciach (1984, 1992), Bratislavských hudobných slávnostiach (1995) a Medzinárodnom organovom festivale v Olomouci (1999). 

Stabilné miesto v Dzemjanovej repertoári dostali aj diela slovenských skladateľov (Jozef Podprocký, Eugen Suchoň, Teodor Hirner, Ladislav Burlas, Norbert Bodnár). Muzikologička, hudobná redaktorka a hudobná kritička PhDr. Etela Čárska po Dzemjanovej koncerte 13. 11. 2005 na Bratislavskom hrade v cyklu Hudba na Hrade mohla napísať: „Oslovila najmä v premiére Suity redivivy op. 14 č. 5. Podľa zápiskov v levočskom Pestrom zborníku od Jozefa Podprockého. Ako inšpirácia Dzemjanovej poslúžila predstava zvuku starých nástrojov, na ktorých boli jednotlivé tance interpretované. Hradný organ rozoznela registračnými kombináciami, z ktorých dýchal duch doby, oživený zvukovou vynaliezavosťou.“(Hudobný život, 2006, roč. XXXVII., č. 1, s. 20: ISSN 1335-4140). Postupne na koncertoch prezentovala repertoár nielen zo skladieb rôznych štýlových období, ale aj skladby menej hrávané, skladby v spojitosti s historickými nástrojmi. Interpretačné umenie Dzemjanovej je záujemcom dostupné na troch zvukových nosičoch (z nich CD Emília Dzemjanová – vydané v roku 2006 je jej profilovým – Diskant DK 0101-2131).

Interpretačné majstrovstvo Emílie Dzemjanovej je zaznamenané hlavne vo forme štúdiových rozhlasových nahrávok Slovenským rozhlasom v Bratislave a hlavne Slovenským rozhlasom – Štúdiom v Košiciach zásluhou dlhoročnej hudobnej redaktorky a muzikologičky PhDr. Lýdie Urbančíkovej, ktorá Emílii Dzemjanovej venovala sústavnú pozornosť aj vo svojej dokumentačnej publicistike. V roku 2006 sa Dzemjanová podieľala na nahrávkach pre výskumný projekt Hudobného centra v Bratislave Organy a organári na Slovensku 1651 –2006. Nemožno nespomenúť aj televízne, rozhlasové, filmové scenáre, autorské profily, hudobno-publicistické relácie, v ktorých sa umelkyňa delila s poslucháčom o svoje pedagogické i interpretačné skúsenosti. Súčasťou pedagogického chlebíka sa pre Dzemjanovú stala drobná, ale prepotrebná organizátorská práca, dnes ju nazývame manažérska, predovšetkým realizovaním Prehliadok mladých slovenských organistov v Košiciach. Práve na Prehliadke slovenských organistov zaujala svojimi pedagogickými výstupmi – svojich študentov, ktorí pravidelne sa do Košíc vracali v poprednými oceneniami. Pravidelne bola pozývaná aj do odbornej poroty Prehliadky. Sama ako poslucháčka konzervatória na Prehliadke zaujala interpretáciou a odniesla si l. cenu. 

Za významný počin treba označiť Návrh modernizácie a revitalizácie koncertného nástroja na Konzervatóriu v Košiciach v rokoch 2015 a 2016, ktorý úspešne realizovala Pécsi Orgonaépitő Manufaktúra.

Emília Dzemjanová patrí k tým nemnohým interpretom, ktorí svoje skúsenosti aj publikovali. Predovšetkým sú to Škola hry na organ a Metodika hry na organ. Dzemjanovú charakterizujú aj štúdie v odborných časopisoch a zborníkoch z muzikologických konferencií a seminárov. Za 43 rokov pedagogickej činnosti dala Emília Dzemjanová trom generáciám žiakom korene i krídla. Dnes vieme, že ich je 51 študentov, z ktorých sa takmer polovica z nich vybrala v stopách svoje profesorky pokračujúc v štúdiu hry na organe na vysokých školách u nás i v zahraničí. Ďalší sa vydali na štúdiá iných hudobných odborov. Do svojho pedagogického putovania si Dzemjanová v rokoch 2004–2011 vložila pôsobenie na Katedre hudby Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Vo svete manažmentu organových festivalov je bežné prizvať k dramaturgickej tvorbe práve takéto pedagogikou a interpretáciou preverené osobnosti. 

Seminár úcty a vďaky

Uzavretie aktívnej pedagogickej činnosti Emílie Dzemjanovej na košickom konzervatóriu vnukla myšlienku tie korene a krídla pretlmočiť do kytice vďaky s názvom Interpretačný seminár organovej hudby „1982 – 2025“. Interpretačný seminár tento raz v opačnom garde: nie pedagóg ako organizátor a študenti ako prijímatelia, ale bývalí študenti ako poriadatelia a pedagogička ako percipientka. V koncertnej sieni Konzervatória Petra Dvorského na Timonovej ulici v Košiciach sa stretli zástupcovia troch generácií študentov, ktorí dnes pôsobia na rôznych postoch na Slovensku alebo sa výrazne uplatnili v zahraničí. 

Na úvod sa prítomným prihovorila riaditeľka školy Mgr. art. Aneta Hollá, PhD., ktorá privítala aj Petra Dvorského, medzinárodne uznávanú osobnosť vokálneho umenia. Moderovania koncertu sa ujal Štefan Iľaš, ktorý študoval v Dzemjanovej organovej triede v rokoch 2008 až 2014. Na pódiu sa vystriedali organisti: Peter Čapó (Spojená škola – Základná umelecká škola Svit), Fabián Greš (posledný študent prof. Dzemjanovej), Marek Vrábel (riaditeľ Cirkevného konzervatória v Bratislave), Lucia Kuchárová – Le Prado (Consevatoire de musique Fougères, Caen), Bernadetta Schlichting Šuňavská (Hochschule für Musik und Theater München), Ján Fic (poslucháč Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave), Dominik Murcko (absolvent Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave) a Tomáš Mihálik (študoval na Conservatoire national supérieur de musique et danse Lyon). V dramaturgii koncertu zazneli diela Johanna Sebastiana Bacha (Orgelbüchlein – Heut triumphieret Gottes Sohn BWV 630), Jeana-François Dandrieua (Livre de Pièces de Clavecin: Quatrièrne Suite; Les Fifres), Douglasa E. Wagnera (A Festive Trumpet Tune), Georga Muffata (Apparatus Musico-Organisticus; Toccata Septima), Alexandra Guilmanta (Première Sonate op. 42 – Finale), Iris Szeghy (Jarná sonáta: Vtáci a Chvála jari), Bélu Bartóka (Mikrokosmos Sz. 107 – Z denníka jednej muchy; 10 könnyű zongoradarab Sz. 39 – Slovenská ľudová pieseň Kopala studienku), Franza Schmidta (Toccata C dur), Charlesa Tournemira (Improvisation sur le Te Deum) a Marcela Duprého (Prélude et Fugue en Do majeur op. 36 № 3. Tomáš Mihalík, ktorý po svojej pani profesorke preberá pedagogický post, sa v závere koncertu predstavil vtipnou a emocionálne výraznou improvizáciou na pieseň Valčík na rozlúčku.  

Ústredné motto stretnutia výstižne charakterizoval Mgr. art. Marek Vrábel, ArtD.: „…Pani profesorka za každých okolností podávala pomocnú ruku a aj vždy vyžadovala… Má veľké a láskavé srdce a popritom s úžasným pedagogickým nasadením buduje ozajstné charaktery. Poznám len veľmi málo pedagógov, ktorí tieto dva piliere skutočného pedagóga dokážu takto majstrovsky a harmonicky pospájať.“ Stretnutie spomienok a vďaky bude prof. Emílii Dzemjanovej pripomínať organovej píšťaly so súpisom všetkých 51 študentov s uvedenými rokmi štúdia. Organová píšťala naladená na tón e na plaketovom pozadí je dielom organára Gabriela Biesa v Hranovnici. Pripája sa k udeleným oceneniam: Woman of the Year (Cambridge, 1991) a World Intelectual (Cambridge, 1993) za umeleckú činnosť; Malej medaily svätého Gorazda udelená v roku 1997 Ministerstvom školstva za dlhoročnú prácu a významný prínos k rozvoju školstva a vzdelanosti v Slovenskej republike a k Cene Mesta Košice pri príležitosti životného jubilea – 50 rokov za mimoriadne úspešnú umeleckú a pedagogickú činnosť reprezentujúcu mesto Košice na Slovensku i v zahraničí (2009).

Záujem a usilovnosť žiakov boli dôležité, aby mohli nastúpiť spoločnú cestu štúdia hra na organe. Podčiarkla s pohnutím v poďakovaní Mgr. art. Emília Dzemjanová, ArtD. V rozhovore s Júliou Bukovinskou sa v roku 1989 Emília Dzemjanová vyznala: „Keď denne pozorujem zaujaté tváre svojich žiakov, ich problémy, vždy nanovo podlieham ich nákazlivej chuti a elánu kráčať za ešte nenaplnenými snami. Tešilo by ma, a bolo by mi zadosťučinením, keby im moja spolupráca prinášala také uspokojenie, aké pociťujem ja pri kontakte s nimi.“ 

Bolo to v čase, keď hnacím motorom bolo kráčať stále za nenaplnenými snami s vytrvalým entuziazmom a trpezlivosťou zdolávať výzvy pedagogického i interpretačného majstrovstva.

Pri počúvaní skladieb „interpretačného seminára“ sme si uvedomili, že táto vízia v citlivom srdci Mgr. art. Emílii Dzemjanovej, PhD. sa vrchovate naplnila.

Prof. MUDr. Ferdinand Klinda do príkladne pripraveného koncertného bulletinu, ktorý obsahoval aj zoznam študentov organovej triedy, napísal vyznanie aj s takou myšlienkou:

„..Vrchovate naplnená muzikantská kariéra Emílie Dzemjanovej po ukončení aktívnej fázy bude ďalej merítko zodpovedného, na vysoké méty zacieleného pôsobenia. V osobnom živote, aj v našom kultúrnom prostredí, ju bude sprevádzať úcta a uznanie, k tomu láska a vďačnosť ľudí, ktorým do ich (nielen) muzikantského horizontu zasvietila ako dobrá víla.“

Mgr. art. Marta Tadialová-Gáborová, študentka z prelomových rokov 1989 až 1995, prispela poetickým vyznaním:

Zdravas Milka, kráľovná naša hudobná,

zdravica letí a nie je chudobná.

Dala si srdce do tónov.

Základ pevný jak z betónov.

Vďaka utkaná do slov a do vencov

za každého z nás.

Objavili sme krásu krás.

Stretnime sa dnes

v oslave prežiť

spokojný čas.

Amen.

Jednotliví účinkujúci priniesli na pódium interpretáciu umocnenú srdcom a dosiahnutou mierou profesionality. Odmenou im bol tento raz nielen potlesk vnímavých poslucháčov, ale aj ich drahej pani profesorky Mgr. art. Emílie Dzemjanovej, ArtD. Ako sa v ďakovnom príhovore s dojatím vyznala, aj naďalej majú u nej dvere otvorené nielen na odborný dialóg, ale aj na rozhovor o človečine, ktorá je súčasťou aj každého umelca.

Na záver dodávame: Mgr. art. Emília Dzemjanová, ArtD. patrí k tým výnimočným osobnostiam hudobnej kultúry a umenia nielen na Východnom Slovensku, o ktorej v roku 2019 vznikla útla ale výstižná monografia Emília Dzemjanová – koncertná organistka a pedagogička. Autorom je Ján Fic, ktorý okrem štúdia u svojej pani profesorky v rokoch 2012 až 2018 si vyskúšal prácu s textom a hneď na priestore 96 strán. 

Dr. Silvia Fecsková, muzikologička, regenschori n. v., publicistka 

……………

„Je precízna, hlboko zaujatá, vzdelaná umelkyňa a pedagogička, osobnosť so zmyslom a citom pre každý tón, štýlové zvláštnosti, kvality a možnosti jednotlivých nástrojov, vzťahu k partitúre. Súčasne je aj rozhľadeným znalcom organovej literatúry, psychológom vo vzťahu k žiakom a ich talentu, perspektívam…“

PhDr. Lýdia Urbančíková, 

muzikologička, dlhoročná redaktorka SRo – Štúdio Košice

PRAMEŇ:

Fecsková, Silvia: Súkromný hudobný archív – Fond Organové dni Jozefa Grešáka.

Fecsková, Silvia: Súkromný hudobný archív – Fond Štátna filharmónia Košice a Košická hudobná jar a Medzinárodný organový festival.

Fecsková, Silvia: Súkromný hudobný archív – Fond Prof. Ivan Sokol. 

Použitá literatúra uvedená v texte a odborná literatúra vydaná Mgr. art. Emíliou Dzemjanovou, ArtD.

Foto: z archivu Emílie Dzemjanové

Facebook X E-mail WhatsApp