„Koncertná sezóna vyvrcholila pôsobivým romantickým programom, ktorý ideálne vyhovuje Raiskinovmu interpretačnému naturelu.“

„Mladý francúzsky klavirista sa s náročnou faktúrou Chopinovho koncertu vyrovnal so cťou.“

„Orchester Slovenskej filharmónie privítame na pódiu Reduty znova až v septembri na otváracom koncerte tohoročných Bratislavských hudobných slávností.“

Tento týždeň vyvrcholila v bratislavskej Redute dvojicou abonentných koncertov v dňoch 15. a 16. júna 74. koncertná sezóna Slovenskej filharmónie (SF). Šéfdirigent telesa Daniel Raiskin si na záver ďalšieho roka svojho prestížneho pôsobenia za pultom nášho prvého orchestra zvolil lukratívnu a poslucháčsky pôsobivú programovú zostavu: zaznela predohra k opere Oberon nemeckého romantika C. M. von Webera, poetický Klavírny koncert č. 1 Fryderyka Chopina (sólista Jonathan Fournel) a opulentná Organová symfónia č.3 Camilla Saint-Saënsa.

Bola to rozlúčka našich filharmonikov s domácim publikom: v nedeľu, 18. júna, ich čaká významné vystúpenie vo viedenskom Musikvereine, kde s renomovaným klaviristom Alexeiom Volodinom uvedú pri príležitosti 30. výročia založenia hamburskej nadácie Lieven Piano Foundation oba klavírne koncerty Johannesa Brahmsa. Koncom mesiaca zasa Slovenská filharmónia s dirigentmi Danielom Raiskinom a Leošom Svárovským odcestuje na svoje v poradí už štrnáste koncertné turné do Japonska. Orchester uvidíme v Redute znova až koncom septembra, na otváracom koncerte tohoročných Bratislavských hudobných slávností.

Koncert otvorila predohra k rozprávkovej opere Oberon C. M. von Webera, ktorá spolu s operou Čarostrelec tvorí dvojicu ťažiskových javiskových opusov nemeckého romantika. Obe reprezentujú hudobný štýl, ktorý Raiskinovmu interpretačnému naturelu dokonalo vyhovuje: dokáže plasticky modelovať hudobné frázy (s výnimkou občasného narušenia balansu sláčikovej a dychovej sekcie, keď sa prímy voči silným plechovým nástrojom nedokážu dostatočne presadiť), energicky stimulovať dynamické vrcholy a vyburcovať orchester k podaniu koncentrovaného a hráčsky bezchybného výkonu. V jeho muzikantsky pôsobivej koncepcii mi však trochu absentovali prvky bájnej fabuly, charakterizujúcej romantickú literárnu spisbu nemeckej proveniencie v prvej polovici 19. storočia: napríklad náhly prepad do tajomného pianissima pred orchestrálnym sforzátom či stíšené agogické vlnenie pred témou klarinetového sóla.

Ako sólista notoricky populárneho Chopinovho Koncertu pre klavír a orchester č.1 e mol, op. 11 sa v našej metropole premiérovo uviedol mladý francúzsky klavirista Jonathan Fournel, umelec, ovenčený víťazstvom na poslednom ročníku prestížnej súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli. S náročnou faktúrou diela sa vyrovnal so cťou, svoje obdivuhodné technické dispozície dal plne do jeho služieb, hoci miestami sólistov mladícky prejav pôsobil trochu monotónne a pri svojvoľnej voľbe temp dobrodružne. Prídavok, ktorým Fournel reagoval na búrlivé prijatie nadšeného publika, sa niesol v duchu tradície francúzskeho romantického pianizmu: zahral Prelúdium z jedného z troch známych klavírnych cyklov Césara Francka. Daniel Raiskin sprevádzal spoľahlivo, tak, ako sme uňho zvyknutí, no s výhradou, že k subtílnemu Chopinovi mohol zvoliť menšie obsadenie orchestra.

Ťažko si pre vyvrcholenie koncertnej sezóny zvoliť vhodnejšie dielo ako Symfóniu č. 3 c mol, op. 78 „Organovú“ C. Saint-Saënsa. Tento monumentálny útvar má všetky danosti, ktorými sa orchester s dirigentom dokáže ideálne prezentovať: neutíchajúci, inštrumentačne virtuózny, farbistý a permanentne narastajúci symfonický priebeh v úvodnej časti, vrúcnu, ťahavú melodiku v strednom Poco Adagio a majestátne záverečné vyústenie s hymnickou účasťou organového partu. Zvodom unikátneho čara diela neodolal pred desiatimi rokmi ani bývalý šéfdirigent SF Emmanuel Villaume, ktorý ho bravúrne uviedol na jednom zo svojich „francúzskych“ koncertov (zhodou okolností s rovnakým organistom Marekom Vrábelom). A pred niekoľkými týždňami odznelo aj pod pyramídou, na koncerte Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, keď si ho do programu v rámci série svojich podmanivých vystúpení zaradil šéfdirigent telesa Ondrej Lenárd. Niet pochybností, že aj pre Daniela Raiskina a našich filharmonikov bol Saint-Saënsov reprezentatívny opus autentickou interpretačnou parketou, ktorou sa s domácim obecenstvom na niekoľko mesiacov dôstojne rozlúčili.

******

Foto: Alexander Trizuljak