„Konvergencie si za dve desaťročia svojej existencie získali vysokú priazeň publika i odbornej kritiky.“

„Festivalové koncerty spája širokospektrálny koncept tatarkovského obcovania.“

„Isabelle van Keulen a Roland Brautigam zaujali nesentimentálnym podaním Franckovej husľovej sonáty.“

V nedeľu 24. septembra večer doznel v bratislavskej Moyzesovej sieni posledný tón tohoročných Konvergencií, renomovaného domáceho festivalu komornej hudby, ktorý pred viac ako 20 rokmi založil violončelista Jozef Lupták a dodnes ho v pozícii umeleckého riaditeľa so svojím entuziastickým teamom vedie. Za dve desaťročia svojej existencie si toto festivalové podujatie získalo vysokú priazeň odbornej kritiky a dôveru verného, hudbu milujúceho poslucháčstva. Pozornosť zaujalo premyslenou, inovatívnou dramaturgiou, vyspelou interpretačnou úrovňou, no predovšetkým svojím apelatívnym ideovým posolstvom, ktoré presahovalo rýdzo hudobný profil jednotlivých koncertov. Konvergencie sú totiž od svojho začiatku platformou, kde sa napĺňa a vrchovato realizuje výchovný program humanizácie verejného priestoru prostredníctvom umenia.

Všetky festivalové koncerty majú výrazný a do najmenších detailov prepracovaný koncept spájania, ba viac, širokospektrálneho tatarkovského obcovania s hudbou, a to z hľadiska kultúrneho, umeleckého, interpretačného i človečenského. Nevedno, z akej tajomnej studnice čerpajú Jozef Lupták a jeho obdivuhodne kreatívny dramaturg Andrej Šuba silu a neutíchajúcu inšpiratívnu energiu nachádzať vždy nové, netradičné a čoraz intenzívnejšie postulované formy spájania. Faktom je, že tento princíp našiel svoju podobu aj v tomto poslednom ročníku, ktorý sa konal pod egidou hudby, rozprávajúcej príbehy, hudby ako dobrodružstva a, prirodzene, hudby, ktorá spája.

V priebehu štrnástich septembrových dní nám toho Konvergencie ponúkli naozaj veľa: od pripomienky neslávnej kapitoly holokaustu, temnej a krvavej škvrny na slovenských dejinách 20. storočia, cez budovanie hudobných mostov (koncept Building Bridges, tentokrát s účasťou nórskych interpretov), detský koncert s piesňami populárneho Braňa Jobusa, šesťhodinový koncertný maratón s kvalitnou komornou hudbou až po záverečný recitál hviezdneho holandského dua, huslistky Isabelle van Keulen a klaviristu Rolanda Brautigama, ktorých v Beethovenovom triu vo violončelovom parte doplnil Jozef Lupták. Zneli piesne z lágru v podaní Mojše Bandu, ktoré uviedla muzikologička Agata Schindler prednáškou o tvorcoch, umlčaných počas nacizmu, potom cyklus piesní autoriek Marthy Smith a Marilee Eckert o osudoch ľudí, ktorí prežili holokaust (ich orchestrálnu podobu v úprave Daniela Rumlera predniesol súbor Hilaris Chamber Orchestra), chasidské piesne s rabínom Baruchom Myersom a podmanivé „židovské balady“ v podaní Pressburger Klezmer Bandu. Nasledoval performance dvoch inštrumentálnych dvojíc českej a slovenskej experimentálnej a improvizačnej scény s názvom Hotel Spojár: Škvíry & Spoje (ešte pred nimi sa zvláštnymi zvukovými kolážami v magickom hudobnom priestore uviedla nórsko-česká dvojica trúbkar Arve Henriksen a gitarista David Kollar). Po komornom koncerte s názvom Modlitby a sny, zostavenom z magických diel Dariusa Milhauda a argentínskeho skladateľa Osvalda Golijova, vyvrcholil festival Bratislavskou nocou komornej hudby, v rámci ktorej excelovala klaviristka Nora Skuta najskôr bravúrnym podaním dvoch sólových klavírnych noktúrn predčasne zosnulého Juraja Beneša a neskôr účinkovaním po boku maďarského huslistu Ádáma Bandu a gréckeho hornistu Athanasiosa Ioannoua v slovenskej premiére diabolsky náročného Tria pre husle, lesný roh a klavír György Ligetiho; medzi oboma skladbami v sólovom expozé zažiaril znamenitý taliansky violončelista Paolo Andriotti v Concerte Rotonde Giovanniho Sollimu. Nuž a napokon dvojica Isabelle van Keulen a Roland Brautigam (obaja v minulosti v Bratislave už opakovane účinkovali) v závere suverénnym a najmä triezvym, prekvapujúco odsentimentalizovaným spôsobom predniesla husľové sonáty Francisa Poulenca a Césara Francka. Beethovenovo Klavírne trio D dur, op. 70: č. 1 s Jozefom Luptákom pôsobivo zavŕšilo tohoročnú festivalovú prezentáciu ikonických Konvergencií.

Píšem tieto riadky v predvečer s napätím očakávaných slovenských parlamentných volieb, v ktorých sa rozhodne, či sa progresívne a s mladíckym elánom vydáme do budúcnosti, alebo či to, naopak, v spoločnosti nasmerujeme do temnej a cynicky zaoblenej minulosti. Konvergencie a ich tohoročné apelatívne posolstvo nám dávajú zreteľnú nádej, že v zápase so zlom, ktoré nás v súčasnosti nebezpečne ohrozuje, uspejeme.

Voices of the Holocaust 

Mojše Band – Písně z lágru

Maličká slzička – audiovizuální přednáška s hudbou Dr. Agaty Schindler

Voices of the Holocaust (Bratislava)

Preßburger Klezmer Band: Kořeny / Roots

Chassidic Songs: Devět bran

Škvíry & Spoje: Hotel Spojár

D. Kollar & A. Henriksen: A Sense of Destiny

Trio Mediæval & Arve Henriksen: Rímur

Nils Økland Band

Modlitby a sny

Foto: Richard Kohler, Jarma Uhlíková