„Dvořákova „Novosvetská“ je symfóniou vrcholného skladateľského majstrovstva, v ktorej sú forma i obsah v dokonalom vyvážení a jej štvorčasťová štruktúra je vystavaná so suverénnou architektonickou zdatnosťou.“

„V naštudovaní Leoša Svárovského omša priniesla robustný a farebný zvuk Filharmonie Bohuslava Martinů, opäť so zreteľnou dávkou entuziazmu.“

„Pavla Vykopalová sa opäť zaskvela ako autentická koncertná janáčkovská interpretka. Zaujala krásnym hrejivým timbrom svojho lahodného sopránu, dobrou artikuláciou a primeranou hlasovou nosnosťou.“

V malebnom prostredí moravských kúpeľov Luhačovice sa už tridsať rokov v lete koná rozsahom síce neveľký, no pozoruhodne kvalitný hudobný festival Janáček a Luhačovice. Má to logický dôvod – Leoš Janáček bol v tunajších kúpeľoch častým hosťom, navštívil ich 25krát. Mnohé jeho skladby vznikli práve tu a priamo na luhačovickom Lázeňskom námestí sa odohráva dej jeho opery Osud. V dramaturgii podujatia samozrejme nesmú chýbať diela moravského génia, ďalších významných českých skladateľov i veľké svetové mená. Medzi účinkujúcimi sa pravidelne objavuje česká a slovenská interpretačná špička.

Jubilejný 30. ročník festivalu slávnostne zahájila 11. júla 2023 za účasti čestných hostí Žesťová harmonie Zlín. Komorné združenie je zložené z prvých hráčov zlínskej Filharmonie Bohuslava Martinů. Na otvorení festivalu pri buste Leoša Janáčka od sochára Karla Pokorného pred Lázeňským divadlom súbor predniesol úvodné a záverečné fanfáry zo skladateľovej Sinfonietty a odzneli príhovory organizátorov i patrónov festivalu.

Úvodný koncert sa konal priamo v exteriéri luhačovického Lázeňského námestia. Dramaturgia podujatia zvolila kombináciu dvoch ikonických skladieb, populárnu symfóniu Z Nového sveta Antonína Dvořáka a zásadné dielo „domáceho“ skladateľa Leoša Janáčka, Glagolskú omšu.

Dvořákova „Novosvetská“ je symfóniou vrcholného skladateľského majstrovstva, v ktorej sú forma i obsah v dokonalom vyvážení a jej štvorčasťová štruktúra je vystavaná so suverénnou architektonickou zdatnosťou. Jej mimoriadna sugestivita spočíva vo výnimočnej spevnosti jednotlivých tém a prácou s ich reminiscenciami, tradičnej prehľadnej schéme, temperamente a vyvážení všetkých týchto súčastí. Koncepcia dirigenta Leoša Svárovského vychádzala práve z podpory spomínaných vlastností. Dlhoročná skúsenosť s dielom mu umožnila dirigovať spamäti a prejavila sa suverénnou, prehľadnou a uvoľnenou gestikou. Dirigent to pri tejto symfónii nemá ľahké, aj priemerne skúsený poslucháč ju má napočúvanú v množstve interpretácií. Leoš Svárovský sa rozhodol pre solídny, nepolemický výklad so zachovaním všetkých potrebných atribútov, s precíznym budovaním tematickej a obsahovej architektúry, decentným podčiarknutím detailov a efektnou stavbou gradácií. Občas príliš pomalé tempá hrozili trocha vlažným dojmom a vecnosťou, ale Filharmonie Bohuslava Martinů, pre ktorú je Dvořák priam domovským autorom, podala veľmi zanietený, emotívne bohatý a technicky suverénny výkon s minimom chýb a obavy sa nenaplnili.

Janáčkova Glagolská mše je dielom vrcholného skladateľovho obdobia, spolu s operami Příhody lišky Bystroušky, Káťa Kabanová, Věc Makropulos, či orchestrálnou Sinfoniettou. S ňou zdieľa podobný princíp úvodu a záveru so slávnymi fanfárami so sprievodom tympanov. V naštudovaní Leoša Svárovského omša priniesla robustný a farebný zvuk Filharmonie Bohuslava Martinů, opäť so zreteľnou dávkou entuziazmu. Dirigent Janáčkovu kantátu rozozvučal s evidentným porozumením pre charakter diela v pozoruhodnom gradačnom ťahu. Najmä výrazovo až exalticky vypäté miesta boli autenticky janáčovsky surovo stručné. Zo štvorice vokálnych sólistov sa najväčšia pozornosť väčšinou upiera k exponovanému tenorovému partu. Petr Levíček ho zvládol korektne, jeho hlas napriek menšiemu objemu pôsobil primerane expresívnym dojmom, no tradične bezproblémové výšky neboli vyvážené dostatočne znelou nižšou polohou. Rozsahom i technicky menej náročnejší basový part podal, odhadujem, v hlasovej indispozícii Václav Jeřábek. Po skvelých operných hrdinkách sa Pavla Vykopalová opäť zaskvela ako autentická koncertná janáčkovská interpretka. Zaujala krásnym hrejivým timbrom svojho lahodného sopránu, dobrou artikuláciou a primeranou hlasovou nosnosťou. Tá práve trocha chýbala altistke Marii Vrbovej, hoci je pravda, že nevďačný malý part až v závere diela nedáva speváčke veľa príležitostí na rozospievanie. Povestné organové postlúdium interpretoval Pravoslav Březík v svižnom tempe, technicky i zvukovo precízne pripravené. Český filharmonický sbor Brno pod vedením zbormajstra Petra Fialu opäť potvrdil svoju povesť prvotriedneho telesa a predstavil strhujúceho Janáčka v celej výrazovej a zvukovej pestrosti. Zborový part predniesol s mimoriadnym dôrazom na slovanskú spevnosť a artikuláciu. Skvele zvládol lyrické piana, monumentálne kultivované forte i takmer orffovsky drsné pasáže.

Foto: Festival Janáček a Luhačovice