„Irvin Venyš zaujal introvertnou hĺbkou prežitku bez náznaku akejkoľvek maniery. Nádherne budoval frázy a tóny viedol v príkladnej kultivovanosti.“

„Čajkovskij rozpracoval part každého nástroja tak bohato a premyslene, že trio znie ako celý orchester a závažné dielo má obsahom i rozsahom priam symfonické rozmery.“

„Smetanovo trio sa predstavilo ako súbor, ktorý suverénne zvláda absolútne odlišné hudobné svety.“

Jubilejný tridsiaty ročník festivalu Janáček a Luhačovice sa po úvodnom koncerte na Lázeňskom námestí presunul do obľúbeného priestoru Lázeňského divadla, v ktorom sa koná väčšina podujatí hlavného programu. Táto pôvabná divadelná budova, postavená podľa projektu architekta Františka Skopalíka, v tomto roku oslavuje 115. výročie svojho otvorenia. Komorná scéna s výbornou akustikou je neodmysliteľnou súčasťou festivalu i ďalších kultúrnych podujatí Luhačovíc.

Streda 12. júla patrila v Lázeňskom divadle klarinetistovi Irvinovi Venyšovi a Komornej filharmónii Pardubice s dirigentom Marekom Štilcom. Program tvorili diela troch skladateľov: Wolfganga Amadea Mozarta, Ottorina Respighiho a Sylvie Bodorovej.

Mozart venoval klarinetu dôležitý priestor vo viacerých skladbách, v klarinetovom triu K498 a v kvintete K581, ktoré ilustrujú blízky vzťah skladateľa k tomuto nástroju. Ich vrúcna intimita a pôsobivá spevnosť dodnes fascinuje hudobníkov i poslucháčov. K tvorbe pre klarinet sa Mozart vrátil aj na sklonku svojho života. Mimoriadne originálnym je virtuózne dueto pre mezzosoprán a klarinet v árii Sesta v opere La clemenza di Tito a najslávnejším je nepochybne Koncert pre klarinet a orchester A dur, ktorý skladateľ skomponoval pre svojho priateľa, klarinetistu a hráča na basetovom rohu Antona Stadlera. Toto dielo plné melanchólie, ľudskej hĺbky a mimoriadnej melodickej bohatosti, je pravdepodobne najpopulárnejším klarinetovým koncertom vôbec. Sólového partu sa na luhačovickom koncerte ujal Irvin Venyš, ktorý patrí k najvýraznejším hudobníkom mladej českej generácie. Je držiteľom mnohých ocenení zo svetových súťaží a festivalov a jeho široký repertoár siaha od baroka až po súčasnú hudbu. Od začiatku svojho vystúpenia Irvin Venyš zaujal introvertnou hĺbkou prežitku bez náznaku akejkoľvek maniery. Napriek tomu bola v jeho hre mimoriadna dávka temperamentu. Nádherne budoval frázy a tóny viedol v príkladnej kultivovanosti. Dôraz kládol na ich krásu, farebnosť a odtiene – to všetko podporené suverénnou technikou s priam „nekonečnou“ dychovou kapacitou.

Druhým dielom, v ktorom sa Irvyn Venyš predstavil, bol Babadag pre klarinet a sláčiky od Sylvie Bodorovej, ktorá patrí medzi najhranejšie české skladateľky súčasnosti. Babadag je virtuóznou rytmickou skladbou, v ktorej autorka spracovala balkánske tanečné inšpirácie s koreňmi v rómskej hudbe. Sólový klarinet ich obohatil aj o židovské asociácie. Irvyn Venyš, ktorého umenie bolo ďalším inšpiračným zdorojom skladby, dokonale vystihol jej temperamentnú a efektnú rovinu a nemenej úspešne podčiarkol aj nostalické a lyrické momenty.

Komorní filharmonie Pardubice sa, okrem spoľahlivého a empatického sprievodu sólistu, predstavila v orchestrálnej suite Ottorina Respighiho Staré spevy a tance a v Mozartovej symfónii č. 29 A dur z raného obdobia tvorby skladateľa. Orchester pod vedením dirigenta Mareka Štilca hral v špičkovej forme – ako teleso virtuózneho rozmeru, nádherného kompaktného zvuku a zreteľného muzikantského nasadenia.

Vo štvrtok 13. júla v Lázeňskom divadle vystúpilo Smetanovo Trio so skladbami Haydna, Martinů a Čajkovského. Legendárny komorný súbor, ktorého história siaha až do roku 1934, patrí aj dnes k najprestížnejším českým ansámblom. Súčasní členovia, klaviristka Jitka Čechová, huslista Jan Talich a violončelista Jan Páleníček, svetovo úspešne nadväzujú na interpretačný ideál svojich predchodcov.

Trio G dur Josepha Haydna patrí medzi najpopulárnejšie skladby svojho druhu a skladateľ do neho zakomponoval názvuky rómskej hudby. Grand Trio č. 3 C dur vzniklo počas prvého roku pobytu Bohuslava Martinů v USA a venoval ho Leopoldovi Mannesovi, skladateľovi, klaviristovi a pedagógovi. Dielo je komplikovanou a zvnútornenou kompozíciou s takmer koncertantným rázom. Jediné klavírne trio Piotra Iľjiča Čajkovského „Na pamiatku veľkého umelca“ je poctou Nikolajovi Rubinštejnovi. Skladateľ rozpracoval part každého nástroja tak bohato a premyslene, že trio znie ako celý orchester a závažné dielo má obsahom i rozsahom priam symfonické rozmery.

Smetanovo trio sa predstavilo ako súbor, ktorý suverénne zvláda absolútne odlišné hudobné svety. V Haydnovi hralo čo najživšie, s entuziazmom, technickou brilantnosťou i s netradičným prístupom k niektorým detailom, aby do popredia vystúpil skrytý vtip. Pri interpretácii Martinů interpreti akcentovali introvertný charakter skladby a akoby zdiaľky znejúce moravské inšpirácie. Vrcholom koncertu bolo Čajkovského trio, podané s neuveriteľne hlbokým ponorom do podstaty skladby, s dokonale tímovým prístupom, aký sa dá dosiahnuť iba v ansámbli, ktorý napriek trom výrazným individualitám dýcha a myslí ako jeden človek. Pre Čajkovského bol vždy dôležitejší hudobný obsah, ako inštrumentálna virtuozita a Smetanovo trio skladateľovej koncepcii dokonale porozumelo. Jeho sugestívna hra mimoriadne oslovila publikum luhačovického Lázeňského divadla, ktoré za intenzívny aplauz umelci odmenili ešte dvoma vkusnými prídavkami: Andante z Tria c moll Josefa Suka a predposlednou Dumkou Antonína Dvořáka.

Foto: Festival Janáček a Luhačovice