Finále festivalu Janáček a Luhačovice v jedinečné atmosféře
„Haydn Petra Nouzovského bol vrúcne osobný, vrstevnatý, brilantný, objavný i fascinujúco kantabilný.“
„Fundovaný výklad Jan Jiraský doplnil skladbami interpretovanými s dokonalým porozumením jedného z najväčších znalcov Janáčkovho diela.“
„Interpretácia súboru Collegium Marianum sa vyznačovala technickou vyspelosťou, expresivitou, zmyslom pre odhaľovanie skrytých detailov i vyváženosťou sólových nástrojov a ansámblu, vrátane skvelého continua.“
Posledné dva dni jubilejného 30. ročníku festivalu Janáček a Luhačovice sa konali v priestoroch Lázeňského divadla a kostola Svätej Rodiny. Ponúkli široký repertoárový rozptyl hudby od obdobia baroka až po 20. storočie, od notoricky známych skladieb až po vzácne rarity a od štandardnej interpretácie na súčasných nástrojoch až po historicky poučený prístup.
Štvrtok 14. júla sa v Lázeňskom divadle predstavil violončelista Petr Nouzovský a Slovak Sinfonietta s dirigentom Adamom Sedlickým. Program tvorili diela štyroch skladateľov a dramaturgia ich rozdelila na dve dvojice generačných vrstovníkov: tvorcov 18. storočia Josefa Myslivečka a Josepha Haydna a Leoša Janáčka s Gustavom Holstom, autorov prelomu 19. a 20. storočia.
Josef Mysliveček je medzi hudobníkmi a zorientovanými poslucháčmi dlhodobo známym skladateľom, no v poslednej dobe sa jeho meno dostalo do širšieho povedomia vďaka životopisnému filmu režiséra Petra Václava Il Boemo (ktorý bol uvedený v rámci sprievodného programu festivalu). Skladateľ neskorého baroka a klasicizmu bol plodným autorom opier, oratórií, symfónií a množstva sakrálnej i komornej hudby. Trojčasťová temperamentná Sinfonia D dur vychádza z neapolskej hudobnej tradície a hoci neponúka žiadne objavy, predstavuje zvrchovaný vkus a kompozičnú zručnosť. Violončelový koncert D dur Josepha Haydna je špičkovým dielom svojej doby, bohato melodickým, virtuóznym, komponovaným s neomylným zmyslom pre proporciu. Violončelista Petr Nouzovský patrí medzi kreatívnych hudobníkov, ktorí do svojej hry, okrem očakávanej virtuozity, vždy prinesú aj veľkú dávku individuality a slobodného ducha. Taký bol aj jeho Haydn – vrúcne osobný, vrstevnatý, brilantný, objavný i fascinujúco kantabilný. Slovak Sinfonietta (na Slovensku vystupujúca pod názvom Štátny komorný orchester Žilina) pod taktovkou mladého dirigenta Adama Sedlického predstavil oboch autorov s dôvernou znalosťou štýlu a napriek tomu, že súbor hrá na súčasných nástrojoch, prezentoval sa zreteľnou snahou o priblíženie sa k historicky poučenej interpretácii miernou redukciou vibrata, citlivo vedenými frázami a precízne diferencovanými skupinami nástrojov.
Šesťčasťová Suita pre sláčikový orchester je raným dielom Leoša Janáčka, komponovaná podľa barokovej štruktúry, no tým celá podobnosť so starou hudbou končí. Už v tomto sviežom orchestrálnom pokuse je možné rozpoznať talent a skladateľský potenciál svojho autora. Gustav Holst, známy najmä svojou orchestrálnou suitou Planéty, bol vzdelaným skladateľom, ktorý pracoval s folklórnymi inšpiráciami i východnými filozofiami. Jeho temperamentná Suita Svätého Pavla je efektným i pomerne novátorským dielom, založenom na tematickom materiáli z ľudovej hudby a orientálnych prvkov. Obe sláčikové kompozície predniesol orchester Slovak Sinfonietta s inštrumentálnou bravúrou, primeranými výrazovými akcentmi a zmyslom pre gradáciu. Väčšie obsadenie orchestra však v prvej i druhej polovici koncertu narážalo na akustické limity komorného priestoru Lázeňského divadla.
V sobotu 15. júla popoludní privítal návštevníkov festivalu v Lázeňskom divadle klavirista Jan Jiraský na príjemnom rozprávaní o hudobnom vývoji klavírneho diela Leoša Janáčka. Priblížil známe i menej známe skladby v genéze ich vzniku, tvorivej filozofii, vplyvu inšpiračných zdrojov a postavení v kontexte tvorby iných skladateľov. Fundovaný výklad klavirista doplnil skladbami Zdenčiny variace, Sonáta 1. X. 1905, Vzpomínka a ukážkou z cyklu Po zarostlém chodníčku, interpretovanými s dokonalým porozumením jedného z najväčších znalcov Janáčkovho diela.
Festival Janáček a Luhačovice ukončil koncert Boemo Virtuoso v ten istý deň večer v kostole Svätej Rodiny, na ktorom sa predstavil súbor starej hudby Collegium Marianum pod vedením Jany Semerádovej, hrajúci na dobových nástrojoch alebo ich kópiách. Program koncertu tvorili inštrumentálne barokové koncerty Antonia Vivaldiho, Františka Jiránka, Jana Josefa Ignáca Brentnera, Giuseppe Antonia Brescianella a Antonína Reichenauera. Mapovali hudobný život barokovej Prahy, najmä repertoár známeho orchestra Václava Humberta grófa z Morzinu. Interpretácia súboru Collegium Marianum sa vyznačovala technickou vyspelosťou, expresivitou, zmyslom pre odhaľovanie skrytých detailov i vyváženosťou sólových nástrojov (flauta Jana Semerádová, husle Lenka Torgersen, fagot Ondřej Šindelář) a ansámblu, vrátane skvelého continua. Všetky diela účinkujúci podali s obdivuhodným zmyslom pre štýl, v sústredenom a empatickom vystihnutí ich virtuózneho charakteru bez toho, že by svoju osobnú virtuozitu tlačili do popredia.
Festival Janáček a Luhačovice pod vedením dlhoročnej manažérky Mileny Hrbáčovej (rozhovor s ní čtěte zde) priniesol šesť vynikajúcich koncertov hlavného programu i cenné sprievodné podujatia v podobe workshopu pre deti, vychádzok, výstav a kolonádnych folklórnych koncertov, ktoré v malebnom kúpeľnom meste vytvorili jedinečnú festivalovú atmosféru.
Foto: Festival Janáček a Luhačovice
Příspěvky od Jozef Červenka
- Oduševnělý Piotr Beczała na Bratislavských hudebních slavnostech
- Irvin Venyš i Smetanovo trio zářili na festivalu Janáček a Luhačovice
- Ikonická díla české hudební literatury zazněla na úvod festivalu Janáček a Luhačovice
- Písně o mrtvých dětech. Peter Mazalán v nejnovějším projektu zpracoval těžké téma
Více z této rubriky
- Václav Petr tradičně i moderně
- Pokus o zvěcnění opery. Evžen Oněgin v Liberci
- Sólistické zmnožení na závěr Dnů Bohuslava Martinů
- Hradecká Symfonie radosti aneb Jak jsem chtěl sedět čelem k dirigentovi
- Za dunění newyorského metra aneb S Pražským filharmonickým sborem v podzemí Carnegie Hall
- Trochu punkové, zcela uhrančivé. Orchestr Berg uzavřel sezónu s básněmi Egona Bondyho
- Premiéra Petra Wajsara v obležení klasiků
- Jiří Bárta a Terezie Fialová hráli Martinů v sále Martinů
- Světová třída. Česká filharmonie v Carnegie Hall, část druhá a třetí
- Afflatus Quintet přivítal advent