„Piotr Beczała pri interpretácii zdôraznil emóciu, prostú jednoduchosť a šikovne ich spojil so štylizovaným a salónne ušľachtilým koncertným rozmerom.“

„Tenorista ich predniesol s prirodzenou eleganciou, emocionálnym ponorom a s dokonalým štýlovým porozumením.“

„Skvelý dojem z koncertu pokazila smršť s dramaturgiou dokonale neladiacich prídavkov.“

Významný svetový tenorista, hosť popredných operných divadiel, Piotr Beczała sa v rámci 58. ročníka medzinárodného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti predstavil 3. októbra 2023 v bratislavskej Redute komorným recitálom piesní a operných árií. Realizáciu koncertu prevzala Slovenská filharmónia ako organizátor festivalu od súkromnej agentúry Kapos.

Piotr Beczała patrí už takmer dvadsať rokov k absolútnej špičke svetových operných hviezd. Jeho kariéra však prekvapivo nebola blesková, patrí skôr k spevákom, ktorí si nenápadnou a precíznou prácou postupne budovali svoju pozíciu na scéne. Rodák z poľského Sliezska (Czechowice-Dziedzice) študoval spev na Akadémii múzických umení v Katowiciach. Medzi jeho pedagógov patrili aj slávni speváci Pavel Lisitsian a Sena Jurinac. Základy repertoáru si začal budovať v Linzi, kde mu každý rok pribudlo do portfólia niekoľko nových postáv. Nasledovalo angažmán v Zürichu a od roku 2004 pozvoľne nabiehajúce debuty na prestížnych svetových scénach. V roku 2006 prvýkrát vystúpil v milánskej La Scale ako Vojvoda (Rigoletto) a s touto rolou debutoval v tom istom roku aj v Metropolitnej opere v New Yorku. V decembri 2009 ho spoznali desaťtisíce operných divákov, kedy zaskakujúc za chorého Rolanda Villazóna spieval Edgarda v Donizettiho Lucii di Lammermoor, prenášanej z Metropolitnej opery do kinosál a rozhlasových prijímačov na celom svete. Spieval tam aj Lenského (Eugen Onegin), Vaudémonta (Jolanta), Des Grieux (Manon), Princa (Rusalka), Rodolfa (Bohéma), Riccarda (Maškarný bál) a titulné úlohy v Romeovi a Júlii a Faustovi. Popri Met a La Scale je tenorista častým hosťom Viedenskej štátnej opery, San Francisco Opera, Lyrickej opery Chicago, Opéra Bastille v Paríži, Bavorskej štátnej opery v Mníchove, Opernhaus Zürich, Gran Teatre del Liceu v Barcelone, Royal Opera House v Londýne a na ďalších scénach. V roku 2014 vystúpil v Slovenskom národnom divadle v Bratislave na profilovom koncerte a v roku 2021 na galakoncerte k sedemdesiatke tenoristu Petra Dvorského.

Dnes asi málokto pochybuje o Beczałovej pozícii v aktuálnej tenorovej top päťke – je jedným z najžiadanejších tenoristov súčasnosti. Je uznávaný ako jeden z hlasovo najvzrušujúcich, najpôsobivejších a najvyhľadávanejších lyrických tenorov našej doby. Diváci a kritika ho oceňujú nielen pre krásu hlasu, ale aj pre jeho vrúcne stvárnenie každej postavy.

Na koncerte v rámci Bratislavských hudobných slávností sa predstavil v menej známej podobe – komorným recitálom piesní a operných árií so sprievodom klavíra. S mimoriadnym vkusom zostavená dramaturgia koncertu bola rozdelená do dvoch rozsiahlejších celkov: v prvom zneli poľské a české piesne a dve árie, v druhom piesne ruské s jednou áriou. Program otvoril výber siedmich z dvadsiatich piesní od Mieczysława Karłowicza. Väčšina z nich vznikla na slová poľských básnikov a skladateľsky nadväzovali na piesne vrcholného romantizmu bez ambícií reflektovať ďalší vývoj žánru. Piotr Beczała pri interpretácii zdôraznil emóciu, prostú jednoduchosť a šikovne ich spojil so štylizovaným a salónne ušľachtilým koncertným rozmerom. Nasledovala ária Stefana z 3. dejstva opery Stanisława Moniuszka Strašidelný zámok, podaná sýtou farbou hlasu, bohatým a zlatým zvukom a primeranou dávkou citového vkladu.

Cigánské melodie Antonína Dvořáka vychádzajú z dobovej módnej záľuby v romanticky idealizovaných rómskych motívoch. Dvořákovi sa v nich podarilo dosiahnuť dokonalé prepojenie vokálnej zložky a skvelého klavírneho sprievodu, náladovú pestrosť i zachytiť niektoré prvky slovenských ľudových piesní. Tenorista ich predniesol s prirodzenou eleganciou, emocionálnym ponorom a s dokonalým štýlovým porozumením. Prvú polovicu uzatvorila s dramatickým drajvom podaná ária Princa z 1. dejstva Dvořákovej opery Rusalka.

Druhú polovicu koncertu otvoril výber siedmich piesní Piotra Iľjiča Čajkovského, opusy 6, 28, 47, 38 a 60. Pre tieto lyrické romantické miniatúry je charakteristický ponor do hĺbky ľudskej duše, neha i vášeň. Piotr Beczała ich zaspieval s ohromným psychologickým i rýdzo hudobným porozumením, s neuveriteľným množstvom výrazových odtieňov a oduševnelosťou. V podobnou duchu zaznela aj ária Lenského z 2. dejstva Čajkovského opery Eugen Onegin.

Záver programu patril štyrom piesňam Sergeja Rachmaninova, opusy 4, 8, 14 a 21. Aj v nich tenorista dokázal nádherne vykresliť tón, jemne ho odtieňovať a presvedčivo charakterizovať ich obsah – zmenou hlasu, dikcie a dynamiky. Dokázal byť poeticky zasnený, úsečný, ironický, meditatívny i nepokojný.

Oporou Piotra Beczału počas celého koncertu bola francúzska klaviristka Sarah Tysman, ktorá je vyhľadávanou sólistkou a korepetítorkou, žiadanou komornou hráčkou i poradkyňou hudobných inštitúcií. Tenoristovi bola spoľahlivou sprevádzačkou a bez toho, že by sa tlačila do popredia, jej klavír empaticky budoval atmosféru piesní a vytváral ideálny podklad.

Skvelý dojem z koncertu bohužiaľ pokazila smršť s dramaturgiou dokonale neladiacich prídavkov: ária Josého z 2. dejstva opery Carmen od Georgesa Bizeta, neapolská pieseň Core ‚ngrato od Salvatore Cardilla a ária z 2. dejstva operety Franza Lehára Zem úsmevov.

Foto: Ján Lukáš a Alexander Trizuljak