„Boli sme svedkami nesmierne pestrého, podnetného a kvalitného vystúpenia.“

„Sharon Kam ukázala celkom nový level umenia hry na klarinet.“

„Bol to jeden z tých zážitkov, ktoré Dvořákovu Prahu približujú k úrovni svetových festivalov.“

Predposledný koncert komornej rady festivalu Dvořákova Praha patril celkom iste k najrozmanitejším večerom tohto ročníka. V nepríliš frekventovanom obsadení: klarinet, viola a klavír totiž interpreti previedli publikum od hudby klasicizmu až po inšpirácie jazzom. Punc výnimočnosti dodal opäť najmä skvelý výkon kurátorky rady, fenomenálnej SHARON KAM.

Do Anežského kláštora so sebou priviedla klarinetistka 13. septembra svojho brata, violistu Oriho Kama, a klaviristu Matana Porata. V tomto zoskupení predviedli diela Mozarta, Schumanna, Brahmsa a Bartóka, sólovo zaznel Debussy. Rôznorodosť programu pritom nespočívala len v zastúpení štýlových období, ale aj v použití nástrojov. Zahrať husľový part Bartókových Kontrastov na viole sa ešte javí ako relatívne drobná zmena, nahradiť v Brahmsovi altistku klarinetom je už o čosi výraznejší krok. K úpravám sa navyše pridala aj Poratova klavírna verzia Prelúdia k Faunovmu popoludniu. Na prvý pohľad možno až trochu nesúrodá dramaturgia; v praxi sme však boli svedkami nesmierne pestrého, podnetného a kvalitného vystúpenia.

Už od prvých tónov Tria pre klarinet, violu a klavír „Kegelstatt“ od Wolfganga Amadea Mozarta bolo zrejmé, že všetci hudobníci sú skvele zohratí a výborne si na pódiu rozumejú. Toto trio patrí k úplne prvým kompozíciám pre toto zoskupenie, autor však so zvukovosťou nástrojov brilantne pracuje a môžu tak vyznieť v tom najlepšom svetle. Interpreti túto možnosť využili, každý z nich znel výborne zvlášť a i v celku skladba pôsobila veľmi vzdušne a prirodzene. Sharon Kam hrala naozaj božsky: pri jej prvom nástupe sa mi až tisli slzy do očí. Prekážala mi azda len občas prílišná tvrdosť Poratovho úhozu v dynamicky exponovanejších miestach, celkom ich však vyvážili jeho mnohotvárne piana.

Schumannove Märchenzählungen boli druhou a poslednou skladbou koncertu, ktorá bola skutočne pôvodne skomponovaná pre túto kombináciu nástrojov. Hudobníci sa od Mozarta rýchlo preorientovali na iný, romantickejší svet a zaujali publikum nápaditou, nezaťaženou interpretáciou. Opäť ma viac upútali momenty stíšené, jemné, ktoré Orimu Kamovi aj Matanovi Poratovi akoby pristali viac. Očarila ma teda najmä dojímavá tretia časť, Ruhiges Tempo, mit zartem Ausdruck (pokojné tempo, s nežným výrazom). Celkovo však pre mňa toto číslo bolo miestami trošku rozpačité a nepatrilo k vrcholom večera.

Pozoruhodný výsledok priniesla úprava Dvoch spevov pre alt, violu a klavír od Johannesa Brahmsa. Ako som už naznačila, alt bol v tomto prípade nahradený klarinetom Sharon Kam. Na spevnom charaktere diela to však absolútne nič nezmenilo, Kam totiž so svojim nástrojom naozaj spievať dokázala. Vďaka vyklenutým, širokým líniám violy (napríklad v úvodoch oboch spevov), pianu, pri ktorom som tajila dych a intimite, s ktorou trio hralo radím toto číslo k tomu najkrajšiemu, čo som v poslednej dobe počula. Nasledovala spomínaná klavírna verzia Prelúdia k Faunovmu popoludniu impresionistu Clauda Debussyho. Nie som veľkým fanúšikom podobných úprav, Porat si však s dielom poradil veľmi vkusne: či už aranžérsky alebo interpretačne. Jeho zjav je naviac veľmi podmanivý a až zhypnotizovane som sledovala, akú širokú škálu farieb dokáže vytvoriť – hoci, podobne ako v Mozartovi, sa mi jeho forte zdalo akési ostré.

Skutočným zlatým klincom večera sa stali Kontrasty pre klarinet, husle (v tomto prípade violu) a klavír od Bélu Bartóka. Úprimne som hneď pri prvej časti Verbunkos zabudla na to, že mám o tomto čísle napísať recenziu a skrátka sa nechala uniesť majstrovstvom včerajších protagonistov. Prevedenia malo energiu, náboj, zemitosť, ale aj určitú mysterióznosť vplývajúcu z použitia folklórnych prvkov – presne v zmysle Bartókovho „stile barbaro“, ktorý sa najviac spája práve s kompozíciami inšpirovanými ľudovou hudbou. Tvrdší prejav Porata a Kama sa k Bartókovej skladbe skvele hodil, Sharon Kam podľa môjho názoru ukázala celkom nový level umenia hry na klarinet. Celý čas bola maximálne koncentrovaná, každý detail v artikulácii, frázovaní či dynamike premyslela a som si istá, že nie jediná z poslucháčov som jej uverila, že presne toto je ideálne vyznenie diela.

Koncert hráči uzatvorili krátkym jazzovo ladeným prídavkom od izraelského klaviristu a skladateľa Ilana Rechtmana. Umocnili tak veľmi príjemnú atmosféru celého večera, ako aj dojem, že dokážu kvalitne zahrať naozaj čokoľvek. Určite to bol jeden z tých zážitkov, ktoré Dvořákovu Prahu približujú k úrovni svetových festivalov.

Foto: Petra Hajská