„Ako výstižné sa ukázalo označenie ‚show‛, ktorým Václav Hudeček večer sám tituloval.“

„Všetci huslisti sa preukázali ako unikátne umelecké osobnosti s názorom a obrovskou dávkou talentu.“

„Lístok na koncert Elišky Kukalovej by som si po utorkovom zážitku kúpila okamžite.“

Trochu iný formát ako ostatné večery Dvořákovej Prahy mal program, ktorý sa v rámci festivalu uskutočnil 15. septembra. Podobu koncertu predznamenával už jeho podtitul „S Mistrem v zádech“. Išlo o populárny koncept verejného masterclassu, kedy sa výuka, či možno skôr konzultácia hry na nástroj presúva na koncertné pódium. V Dvořákovej sieni sa tak predstavili traja mladí huslisti: Matteo Hager, Marie Hasoňová a Eliška Kukalová. Za sprievodu PKF – Prague Philharmonia a dirigenta Marka Šedivého predviedol každý z nich jednu časť Koncertu pre husle a orchester a moll Antonína Dvořáka. „Mistrem v zádech“ im nebol nikto iný, ako Václav Hudeček.

Ako píše v úvodnom slove programový riaditeľ festivalu Jan Simon, cieľom večera bolo ukázať publiku aspoň časť z procesu, ktorý predchádza spoločnému koncertnému výkonu sólistu a orchestra. Václav Hudeček zas v priebehu večera niekoľkokrát zdôraznil, že takýto masterclass nie je výukou v pravom slova zmysle. Tá totiž prebieha po celý rok s pedagógom: huslistov utorkového programu pritom spája to, že študujú alebo študovali u Jiřího Fišera.

Ako výstižné sa teda ukázalo označenie „show“, ktorým Hudeček večer sám tituloval. Jednak tomu tak bolo vďaka neformálnej atmosfére, jednak aj preto, že k výkonom adeptov mal tento skúsený umelec viac-menej len veľmi okrajové a odľahčené poznámky, napríklad ohľadne súhry s orchestrom. Napokon, všetci traja sa zúčastnili jeho letnej Akademie a na skladbe s ním už pracovali. To bol možno faktor, ktorý bol pre mňa v rámci projektu trochu diskutabilný. Pôvodne mal masterclass prebehnúť s Maximom Vengerovom, ktorý by bol pre huslistov predsa len novou osobnosťou. Prínos pre študentov však beztak spočíval v mnohých aspektoch, medzi ktoré možno radiť už samotnú jedinečnú príležitosť zahrať si na špičkovom festivale s orchestrom.

Prvá polovica večera bola „konzultačná“, druhá už patrila čisto hudbe. Účastníci projektu si Dvořákov koncert spravodlivo rozdelili a každý zahral jednu časť. Každý z huslistov je v trochu inom stupni štúdia, zatiaľ čo Marie Hasoňová a Eliška Kukalová študujú vysoké školy, Matteo Hager je študentom Gymnázia a Hudební školy hlavního města Prahy. Prirodzene teda vystupuje každý inak, všetci sa však preukázali ako unikátne umelecké osobnosti s názorom a obrovskou dávkou talentu. Bolo zaujímavé pozorovať, ako pôsobili pri masterclasse a ako potom v koncertnej časti večera. Povedala by som, že práve v koncertnej časti boli huslisti suverénnejší, postavení do interpretačne štandardnejšej situácie než v prvej polovici.

Prvú časť Allegro ma non troppo zahral Matteo Hager. Mladý hudobník sa v mnohých úsekoch ukázal ako až prekvapivo sugestívny interpret, so šarmantným prístupom k dielu. V technicky náročnom diele sa nestratil, ako jeho najvýraznejšia devíza sa však pre mňa javila určitá iskra, s ktorou dielo podal, a ktorá bude s pribúdajúcimi skúsenosťami zrejme ešte jasnejšia. Pomalá časť Adagio ma non troppo patrila Marii Hasoňovej. Precíznou, komplexne zvládnutou hrou publikum presvedčila, navyše si ho hneď získala svojím bezprostredným, vrúcnym prejavom. Veľmi zdatne striedala zemitejší charakter s krásne jemnými, kultivovanými miestami, čím sa jej výkon stal pozoruhodne plastickým. O skvele zahranú tretiu časť Finale. Allegro giocoso, ma non troppo sa postarala Eliška Kukalová. Jej prístup je možno trochu introvertnejší, akoby premýšľavejší: pre mňa ale v tom najlepšom slova zmysle. Eliška Kukalová ohromuje istou muzikantskou inteligenciou a musím povedať, že lístok na jej koncert by som si po utorkovom zážitku kúpila okamžite.

Koncert, ktorý sa odohral za vnímavej spolupráce PKF – Prague Philharmonia a Marka Šedivého, zakončili hlavní protagonisti spoločným prídavkom, Cigánskymi melódiami Pabla de Sarasateho. Každý so sólovým vstupom a nakoniec všetci, vrátane Václava Hudečka, spolu, sa tak s publikom rozlúčili naozaj temperamentne a virtuózne.

Foto: Petra Hajská