„Lieder Company sa piesňovému repertoáru venuje systematicky a dokáže aj po stránke dramaturgie poskytnúť veľmi podnetné projekty.“

„Už od začiatku sa Červinek ukazoval ako znamenitý piesňový interpret.“

„Neviem si predstaviť mnoho speváčok, ktoré by sa Messiaenovho cyklu ujali tak presvedčivo, ako Irena Troupová.“

Spolok Lieder Company pripravil na sviatočný večer 8. mája veľmi zaujímavý – a, ako inak, piesňový – program z diel prvej polovice 20. storočia. Koncert sa skladal čisto z diel francúzskych autorov: Paula Dukasa, Marcela Duprého a Oliviera Messiaena. Protagonistami boli sopranistka Irena Troupová, barytonista Robin Červinek a klavirista Jan Dušek.

Celý večer, umiestnený na Novomestskú radnicu, bol veľmi dobre vystavaný: napokon, Lieder Company sa piesňovému repertoáru venuje systematicky a dokáže aj po stránke dramaturgie poskytnúť veľmi podnetné projekty. V prvej polovici zazneli „tradičnejšie“, stále ale veľmi osobité a raritne uvádzané piesne Dukasa a Duprého. Do druhej polovice bol zaradený jedinečný Messiaenov cyklus Harawi (Spev lásky a smrti), ktorý bol ťažiskom programu. Vo všetkých prípadoch ide o diela, ktoré nemáme šancu počuť tak často – v prípade Harawi zrejme aj preto, že si vyžaduje skutočnú interpretačnú osobnosť, schopnú uchopiť Messiaenov zvukový svet a neobyčajné výrazivo. Je len škoda, že koncert neprilákal početnejšie publikum…

Ako prvého sme mali možnosť počuť mladého barytonistu Robina Červinka. Červinek je momentálne študentom Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, zároveň má za sebou hosťovanie v Národním divadle v Brne či v Ostrave. V rámci večera s Lieder Company sa predstavil v diele Sonnet „Amours“ Paula Dukasa a v cykle À l´amie perdue od Marcela Duprého. Už od začiatku sa Červinek ukazoval ako znamenitý piesňový interpret. Jeho prejav na mňa pôsobil veľmi citlivo, mala som dojem, že sa ohľaduplne stavia aj k samotnej textovej predlohe a že dobre rozumie tomu, čo si charakter skladby vyžaduje. V lyrickom Sonnete „Amours“ predviedol svoju schopnosť plasticky stavať melódie a pracovať s nuansami dynamiky. Dostatočne zvučne znel pritom aj bez toho, aby sa dostával do silnejších dynamických stupňov. Zážitok podporoval cituplný klavírny sprievod Jana Duška.

Širšiu škálu polôh potom Červinek ukázal v Duprého piesňovom cykle. Ten má dohromady sedem častí a je komponovaný na básne Augusta Angelliera. Romantický cyklus obsahuje sentimentálnejšie úseky, ako aj úseky dramatickejšie: v oboch prípadoch sa Červinek ukazoval ako suverénny interpret. Plnú silu svojho hlasu predviedol azda najviac v tretej piesni Si mon amour, kde dokázal, že aj v exponovanejších polohách znie stále príjemne, zaobleným tónom. Navyše, aj v plnšej akustike dokázal udržať zrozumiteľnosť spievaného textu. Len na niektorých miestach, skôr v zvučnejších okamihoch (predovšetkým pri vokály i – napríklad „fuite“) mi pripadal tón o čosi užší, viac spievaný „z hrdla“. Celkovo ale išlo o veľmi pekné počúvanie.

Po prestávke už nasledovalo Messiaenovo Harawi, v sugestívnom podaní Ireny Troupovej. Cyklus je inšpirovaný ľúbostnými piesňami z Ánd, text napísal samotný skladateľ. Ide o hodinový cyklus, v ktorom sa lyrické kantilény striedajú s výkrikmi, melodické frázy s rytmickými, až rituálne pôsobiacimi úsekmi, nechýba ani zvukomaľba (speváčka má ale vždy predpísané slová, napríklad doundou tchil, alebo aspoň slabiky, zároveň je všetko zapísané tradičnou notáciou). Messiaen stavia na svojej bohatej, jedinečnej harmónii (v mimoriadne náročnom parte klavíru počujeme nesmierne farebné akordy), premenlivej metrorytmike, zvukových kontrastoch. Zároveň často pracuje s celkom jasnými myšlienkovými prvkami – jasne to pozorujeme napríklad pri repetíciách.

Neviem si predstaviť mnoho speváčok, ktoré by sa Messiaenovho cyklu ujali tak uhrančivo, ako Irena Troupová. Už z popisu tohto cyklu totiž musí byť jasné, že „krásny spev“ v tomto prípade nebude stačiť a že takmer kľúčovou je schopnosť sprostredkovať poslucháčom určitú mystickosť cyklu. Hlas sa tu naviac ocitá v rôznych polohách – interpretka sa napríklad dostávala do rovín, ktoré pripomínali zvukovosť takzvanej etnickej hudby. Zveriť opus Troupovej, ktorá patrí k veľmi všestranným a originálnym speváčkam, tak bolo v tomto zmysle skvelým nápadom. Divákov si podmaňovala v každom momente: od chvejivého pianissima La ville qui dormait, toi; až po vzdialené, záverečné brumendo v Dans le noir, spievanom takmer v úplnej tme. Krásne zneli melodické, repetované frázy Bonjour toi, colombe verte (tie sa opakujú aj v ďalších častiach), naturalisticky pôsobilo dramatické Montagnes, v ktorom Troupová predviedla bezchybnú deklamáciu, priestor na niekoľkých miestach ostro preťali odzbrojujúce výkriky „Ahi!“. Pre mňa – určite nezabudnuteľný zážitok.

Foto: Lieder Company