„Dirigent Svárovský sa už v minulosti prejavil ako zasvätený interpret českej symfonickej hudby.“

„Milan Al-Ashhab sa predviedol ako huslista s bravúrnou technikou, no pomerne úzkym tónom.“

„Foersterova Tretia symfónia zaznela pod Svárovského taktovkou na Slovensku v premiére.“

Po ročnej pauze sa za dirigentský pult na abonentných koncertoch Slovenskej filharmónie v dňoch 19. a 20. mája 2022 znova postavil skúsený doyen taktovky Leoš Svárovský, ešte donedávna stály hosťujúci dirigent filharmonického orchestra. Pred svojím minuloročným vystúpením v júni 2021 o dva plánované koncerty so SF kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii prišiel, program sa niekoľkokrát menil a napokon sa ustálil na zostave, ktorú tvorila virtuózna miniatúra Ilju Zeljenku, romantický inštrumentálny evergreen a premiérové uvedenie jednej zo symfónií Josefa Bohuslava Foerstera. Ako sólista sa po prvýkrát v Bratislave predstavil mladý český huslista Milan Al-Ashhab.

Dirigent Leoš Svárovský je našej odbornej i širšej hudobnej verejnosti dôverne známy. Viac ako desať sezón, do roku 2018, pôsobil v našom prvom orchestri ako jeho stály dirigentský hosť, naštudoval s ním kvantum programov, absolvoval desiatky koncertov doma i v zahraničí a dodnes s telesom pravidelne spolupracuje najmä pri jeho exotických koncertných zájazdoch do Japonska a Korey. Uznanie si získal najmä ako znalec a zasvätený interpret ťažiskovej českej symfonickej tvorby (Dvořák, Smetana, Janáček, Martinů), ktoré so Slovenskou filharmóniou nielen kvalitne uvádzal, ale i nahrával (za všetky treba spomenúť CD so švédskymi symfonickými básňami Bedřicha Smetanu a Dvořákovým oratóriom Svatá Ludmila, ktoré do svojho katalógu prevzalo aj vydavateľstvo Naxos). V pamäti však poslucháčovi ostanú aj Svárovského impozantné kreácie vokálno-symfonických diel novej slovenskej hudby, ku ktorej má umelec osobitý vzťah (uvedenie Zeljenkovej kantáty Osvienčim na jednom z ročníkov Novej hudobnej tvorby či premiéra Missy posoniensis Vladimíra Bokesa v roku 2016). Vždy, keď dostal na pult partitúru, vyhovujúcu jeho umeleckému naturelu (a to boli zväčša skladby s bohatou rytmickou štruktúrou a expresívnym výrazom), odviedol zodpovednú a spoľahlivú interpretačnú prácu.

Nebolo to inak ani pri nateraz poslednom Svárovského hosťovaní v Redute. Na úvod zaznela polymetricky pointovaná a inštrumentačne bohato rozpracovaná Overtura festiva Ilju Zeljenku, ktorú skladateľ napísal v roku 1998 pre Bratislavské hudobné slávnosti (v programovom bulletine bola skladba označená len ako Overtura, čo mohlo vyvolať neistotu, či náhodou nezaznie autorova o pätnásť rokov staršia a podstatne známejšia Ouvertura giocosa). Svárovský má k Zeljenkovej hudbe už desaťročia blízko, často a s obľubou skladateľove orchestrálne diela uvádza a aj s touto festivalovou predohrou, kde sa slávnostný rítus odhalí až v samotnom jej závere, sa v minulosti už stretol pri nahrávke autorovej profilovej CD.

Nasledoval notoricky známy Koncert pre husle a orchester e mol, op. 64 Felixa Mendelssohna-Bartholdyho s talentovaným českým sólistom Milanom Al-Ashhabom. Návštevníka pri pohľade na sláčikovú sekciu sprevádzajúceho orchestra muselo prekvapiť jej nezvyčajne malé obsadenie (8-6-5-4-3), aj to sa však po vstupe sólového nástroja javilo ako naddimenzované. Mladý český interpret disponuje suverénnym, takmer nikdy nezlyhávajúcim technickým vybavením, no jeho výrazový prejav je nadmieru subtílny a pri tutti úsekoch doslova zanikal. Svoje závratné technické majstrovstvo Al-Ashhab naplno rozvinul pri prednese sólového Capriccia č. 24 Niccola Paganiniho, ktoré publiku ponúkol ako prídavok. Orchester pod Svárovského pevnou sprevádzajúcou rukou sekundoval mladému umelcovi bezchybne.

Do druhej polovice koncertu dirigent a dramaturgia SF zaradili Symfóniu č. 3 D dur „Život“, op. 36 českého neskorého romantika Josefa Bohuslava Foerstera. Dielo tohto autora je na Slovensku prakticky neznáme (za pripomenutie však stojí, že Štátna opera v Banskej Bystrici v roku 1959 otvárala svoju umeleckú činnosť premiérou Foersterovej opery Eva). Slovenská filharmónia jeho symfónie do svojich abonentných koncertov nikdy nezaradila, ba s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, sa dá predpokladať, že skladateľova Tretia symfónia zaznela na Slovensku z pódia Reduty – po takmer 130 (!) rokoch od svojho vzniku – v premiére. A to je škoda, dielo má pôsobivý melodický habitus, inštrumentačne čerpá z českej orchestrálnej tradície, má spevné, hlboko meditatívne, ale i rázovito tanečné úseky (tretia časť Allegro molto). Premiéru symfónie v roku 1896 dirigoval v Hamburgu samotný Gustav Mahler a podľa svedectva v autorovej knihe pamätí Pútnik mal k dielu nadštandardný, priam obdivný vzťah. Leoš Svárovský si pri jeho interpretácii počínal ako autentický foerstrovský znalec s hlbokým ponorom do jeho neprebádaných orchestrálnych zákutí. Na rozdiel od dirigenta Pehlivaniana minulý týždeň k tomu nepotreboval exhibíciu opulentných kreácií veľkého symfonického aparátu. Poslucháči tak z koncertu odchádzali na výsosť saturovaní nevšedným hudobným zážitkom.

*******

Foto: A. Trizuljak