„Na Pavlovú sa rozhodne nebolo treba pozerať ako na študentku, ale ako na zrelú interpretku.“

„Kvartet-Unisono č. 2 Pavla Zemka Nováka je venovaný pamiatke Jana Zajíce.“

„Organizátori nestavajú na prázdnych frázach či veľkolepých vyjadreniach, poskytujú verný obraz osudov a tvorby autorov, do života ktorých totalitný režim zasiahol.“

Už po piatykrát si pražská HAMU pripomenula udalosti 17. novembra: či už tie tragické z roku 1939, alebo revolučné z roku 1989. Ako po minulé roky, aj tentokrát sa program skladal z diel autorov, ktorí počas niektorého z totalitných režimov 20. storočia tvorili, boli nimi obmedzovaní, perzekvovaní, prípadne na diktatúry reagujú vo svojej tvorbe. Na koncerte v Sále Martinů sa 17. novembra predstavili prevažne študenti, absolventi a pedagógovia HAMU, súčasťou podujatia bola tradične aj vernisáž výstavy – tú tohtoročnú pod názvom „Studenti za svobodu“ pripravil Michal Macháček. 

Koncert ponúkol celkom zaujímavú mozaiku rôznych diel a autorov, počuli sme hudbu Erwina Schulhoffa, Bohuslava Martinů, Pavla Zemka Nováka, Witolda Lutosławského a Zdeňka Šestáka. Ako sa uvádza aj v bulletine, dramaturgická rozmanitosť je čiastočne odrazom „jednoty v rozmanitosti“, motta Európskej únie. Ako prvá na koncerte zaznela Schulhoffova skladba Duo pre husle a violončelo. Dielo skladateľa, ktorý bol stíhaný pre svoj židovský pôvod, zahrala na koncerte študentka HAMU, huslistka Ludmila Pavlová, partu violončela sa ujal pedagóg Akadémie Michal Kaňka. Štvorčasťová skladba v ich podaní veľmi jednoducho a prirodzene plynula, hráči si dobre rozumeli, obaja sa, najmä v spevnejších úsekoch, až so zreteľným potešením hrali s detailmi frázovania či dynamiky. Obzvlášť ma zaujala neobyčajne elegantná, farebná zvukovosť huslí: na Pavlovú sa rozhodne nebolo treba pozerať ako na študentku, ale ako na zrelú interpretku.

Variácie na slovenskú ľudovú pieseň pre violončelo a klavír Bohuslava Martinů sú jedným z posledných diel skladateľa. Témou Variácií je ľudová pieseň Keby ja vedela, autor ju najrôznejšími spôsobmi spracúva, inšpirácia folklórom a folklórne vyznenie je však vo väčšine kompozície celkom zreteľná. Klaviristka Jevgenia Vordobyeva a violončelistka Aneta Šudáková, obe poslucháčky HAMU, zahrali skladbu so zreteľom na všetky špecifické melodicko-harmonické postupy diela a dobre vystihli jej charakter najmä v živších, rytmicky pregnantných úsekoch. Možno len v niektorých lyrickejších miestach by Variáciám pristala o čosi väčšia výrazová ľahkosť a vzdušnosť.

Kvartet-Unisono č. 2 Pavla Zemka Nováka je venovaný pamiatke Jana Zajíce, študenta, ktorý sa po vzore Jana Palacha upálil na protest proti okupácii. Veľmi špecifická, prchavá a takpovediac neuchopiteľná kompozícia je postavená hlavne na charakteristickom skladateľovom postupe, unisone. V sobotu ju predviedli Irvin Venyš (klarinet), Ludmila Pavlová (husle), Karel Untermüller (viola) a Michal Kaňka (violončelo). Ocenila som, že interpreti so sústredením vystihli prosté, chvejivé vyznenie skladby, ktorá, ako to vnímam ja, reflektuje podstatu udalosti, ktorú pripomína, a nie je len jej povrchným opisom. Nie vždy som však mala pocit, že by sa ansámbel cítil s dielom a jeho nuansami úplne stotožnený a k naozaj presvedčivému prevedeniu tak predsa len čosi chýbalo.

Druhé variácie zaradené do programu, Variácie na Paganiniho tému pre dva klavíri od Witolda Lutosławského, zazneli v podaní pedagóga HAMU Iva Kahánka a poľskej klaviristky Anny Miernik. Veľmi efektnú kompozíciu predviedli umelci s nábojom a iskrou, zároveň však stále dostatočne kultivovane a určite nie prvoplánovo. Navyše, všetky brilantné pasáže boli naozaj zvládnuté a dobre zrozumiteľné, čo aj vzhľadom k akustike sály nie je samozrejmosťou. Opus, ktorý sa charakterom aj trvaním blíži k prídavkovému kusu, tak bol celkom pôsobivou perličkou večera.

Podujatie uzatvorila skladba Zdeňka Šestáka Herakleitos, s podtitulom Movimenti musicali per nove stromenti a fiato. Ide teda o suitu pre nonet dychových nástrojov. Pod taktovkou Vlastimila Mareša dielo interpretovali Mario Mesany (flauta, pikola), Bence Szepesi (soprán saxofón), Věra Kestřánková (klarinet), Gottfried Johannes Pokorny (fagot), Samuel Berčík (fagot), Zdeněk Divoký (lesní roh), Vladimír Rejlek (trubka), Alice Vasilová (trubka) a Vojtěch Procházka (basový trombon). Ako naznačuje názov, Šesták v skladbe odkazuje na učenie antického filozofa Herakleita, autora výroku „panta rhei“, ktorý je často označovaný za „temného filozofa“. Autor aj hudobne nadväzuje práve na toto označenie, línie nástrojov často stavia do disonantných vzťahov, predpisuje strhujúce rytmy, drsnú zvukovosť. Ansámbel vyznenie diela podporil zvláštnou, znepokojivou energiou, prácou s timbrom, takisto tiež celkom dobre zvládnutou technickou stránkou interpretácie. Z hľadiska odtieňov dynamiky či artikulácie sa však zo skladby podľa môjho názoru dalo vyťažiť ešte o čosi viac.

Koncert proti totalite je veľmi záslužným počinom, ktorý poukazuje vplyv totalitných režimov z môjho pohľadu veľmi vhodným spôsobom. Organizátori nestavajú na žiadnych prázdnych frázach či veľkolepých vyjadreniach, skrátka poskytujú verný obraz osudov a tvorby autorov, do života ktorých totalitný režim zasiahol, hoci u každého inak a v rôznej miere. Takýto spôsob pripomienky novembrových udalostí a ich dosahu na umenie a kultúru určite vnímam ako veľmi účinný a prínosný.