„Boli sme svedkami znamenitých výkonov, ktorých spoločným menovateľom boli zanietenosť a štýlovosť.“

„Olga Šroubková sa na koncerte skutočne predstavila v tom najlepšom svetle.“

„Za veľmi pozoruhodný považujem výkon Ondřeje Šindeláře v Koncerte pre fagot, sláčiky a basso continuo g mol RV 496.“

Na Zámku v Brtnici sa v sobotu 26. júna zrodil počin hodný uznania. Spolok Zámek Brtnice tu usporiadal koncert s dielami Antonia Vivaldiho, ktorého s týmto zámkom spája veľmi zaujímavé puto: miestny šľachtic Vinciguerra Thomas VI. gróf z Collalta si u skladateľa totiž objednal skladby, ktoré sa zhodou okolností stali Vivaldiho poslednými.

Organizátor a dramaturg koncertu Eduardo García Salas preto vybral pre koncert niektoré z týchto diel, spolu so skladbami, ktoré Vivaldi skomponoval pre iných českých šľachticov – napríklad pre Václava Morzina. Okrem pútavého príbehu lákal program aj na kvalitných interpretov: za sprievodu Morzinskej Kapelly (spoza čembala riadil Filip Dvořák) sa predstavili sólisti Olga Šroubková (husle), Roman Patočka (husle), Karel Fleischlinger (lutna) a Ondřej Šindelář (fagot). Koncert sa konal pod záštitou Isabelly grófky z Collalto, princeznej z Croÿ, prítomných bolo viacero vzácnych hostí, napríklad riaditeľ Inštitútu Antonia Vivaldiho v Benátkach Francesco Fanna.

Na programe boli štyri Vivaldiho koncerty pre husle, sláčikové nástroje a basso continuo: B dur RV 371, e mol RV 273, B dur RV 367 a h mol RV 390; všetky napísané pre grófa Collalto. Ďalej sme počuli Koncert pre sláčikové nástroje a basso continuo D dur RV 123 a g mol RV 157. Vítaným spestrením bol známy Koncert pre lutnu, dvoje husle a basso continuo D dur RV 93 a najmä Koncert pre fagot, sláčikové nástroje a basso continuo g mol RV 496. Vzhľadom k tomu, že dramaturgia zahrnovala len diela jedného autora, by mal program azda ešte väčšiu dynamiku v prípade, že by obsahoval o čosi menej diel. To ale nič nemení na tom, že sme boli svedkami znamenitých výkonov, ktorých spoločným menovateľom boli zanietenosť a štýlovosť. Naozaj som ocenila, že hudobníci (väčšinou skúsení interpreti barokovej hudby) pristúpili k Vivaldimu s veľkým pochopením pre špecifiká jeho hudby a k štýlového obdobia, v ktorom tvoril. Neviem, nakoľko je zostava Morzinskej Kapelly stála, každopádne ale teleso pôsobilo veľmi zohrane.

Prvým sólistom večera bol Roman Patočka. Pred publikum predstúpil s dvomi koncertmi v B dur: RV 371 a RV 367. V oboch presvedčil jasným tónom, ľahkosťou, s ktorou hral ozdoby, takisto potom pekne klenutými spevnými líniami v pomalých vetách, najmä v krásnom Andante mà poco v Koncerte RV 367. Niektoré brilantné pasáže (napríklad v Allegre Koncertu RV 371) sa mi javili trochu nejasne artikulované, k čomu však prispela aj akustika dlhého a úzkeho priestoru zámockej koniarne.

Druhou huslistkou-sólistkou bola Olga Šroubková, ktorá sa na koncerte skutočne predstavila v tom najlepšom svetle. Krásny zvučný tón maximálne využila v prospech interpretovaných skladieb (Koncertu e mol RV 273 a h mol RV 390), hrala s prirodzenou energiou, očarila plastickosťou fráz, bravúrou v ozdobách, všetko podčiarkla adekvátnou prácou s dynamikou. Obzvlášť ma zaujalo Largo koncertu e mol RV 273, ktoré bolo v jej podaní až dojemné.

Koncertu pre lutnu, dvoje husle a basso continuo D dur RV 93 sa ujal Karel Fleischlinger. Išlo o veľmi citlivú interpretáciu, celý výkon priniesol určité stíšenie, zároveň ale malo publikum možnosť obdivovať technické dispozície hráča. V tejto súvislosti by som vyzdvihla zvukový balans: komorné zoskupenie v tomto prípade dalo subtílnemu sólovému nástroju naozaj dobre vyznieť.

Za veľmi pozoruhodný považujem výkon Ondřeje Šindeláře v Koncerte pre fagot, sláčiky a basso continuo g mol RV 496. Sólista hral veľmi znelým tónom, so širokou škálou farieb, potešila presná artikulácia a nápadité frázovanie. V krajných rýchlych častiach sa predstavil ako technicky veľmi dobre vybavený hráč, v prostrednom Largu mal priestor ukázať sa v inej výrazovej rovine a v nádherne vedených melodických líniách. Veľmi príjemný zážitok.

Zámok Brtnice dnes stojí trochu mimo záujmu, nie je v ideálnom stave a o príbehoch, ktoré sa s ním spájajú, by rozhodne malo vedieť oveľa väčšie množstvo ľudí – a to aj v hudobných kruhoch. Aj v tomto kontexte je teda sobotný koncert chvályhodným podujatím, ktoré by si rozhodne zaslúžilo ďalšie pokračovanie.

Foto: Radek Lavička