Visegrádská hudební akademie má za sebou úspěšný devátý ročník, který do slovenské Modry opět přilákal desítky nadějných mladých instrumentalistů z celého středoevropského prostoru a nabídl jim intenzivní setkání s pedagogickou i koncertní elitou. S jejími hlavními organizátory – otcem Ladislavem Brüllem a jeho dcerou, mezinárodně etablovanou kytaristkou Miriam Rodriguez Brüllovou –, jsme se ohlédli za atmosférou uplynulých dnů a nahlédli do zákulisí příprav nadcházejícího jubilejního desátého ročníku.

Další, úspěšné pokračování akademie je historií. Jaké jsou vaše bezprostřední dojmy a zážitky?

Ladislav Brüll (LB): Deviaty ročník akadémie sa mimoriadne vydaril. Kapacita sa už tradične naplnila do posledného miesta. Tento rok sme otvorili tri husľové triedy (Milan Al-Ashhab, Sándor Jávorkai, Juraj Tomka), tri violončelové (Petr Nouzovský, Jiří Pospíšil, Ján Bogdan), dve kontrabasové (Roman Patkoló, Ján Krigovský) a jednu gitarovú triedu pod vedením Miriam. Neodmysliteľnou súčasťou projektu je už niekoľko rokov sláčikový orchester, ktorý tentoraz pracoval pod taktovkou Adama Kloceka. Všetky tri koncerty – profesorský i oba študentské – zniesli tie najprísnejšie umelecké kritériá. Nesmierne nás teší, že na akadémii panuje veľmi priateľská, priam rodinná atmosféra. Popri sólistoch a sláčikovom orchestri si veľkú pozornosť vyslúžili aj študentské komorné zoskupenia vytvorené priamo na mieste: juniorský violončelový súbor, gitarové kvarteto či unikátny jedenásťčlenný kontrabasový ansámbel.

Čím si vysvětlujete značný zájem veřejnosti o letošní koncert lektorů v modranském kostele?

LB: Verejný záujem nás úprimne teší. Za uplynulých deväť rokov si naša akadémia vybudovala stabilné zázemie vnímavého publika. Prichádzajú nielen domáci priaznivci z Modry a Pezinka, ale početné publikum cestuje aj z Bratislavy a širšieho okolia. Predsa len, nie je každodennou udalosťou vypočuť si na jednom pódiu viac ako desiatku interpretov medzinárodného rangu. Vynikajúca akustika modranského evanjelického kostola navyše výkony našich lektorov nádherne umocnila.

Jak se vám daří každoročně přilákat do Modry takovou špičku ze všech zemí V4, jako jsou Roman Patkoló, Adam Klocek nebo Petr Nouzovský?

Miriam Rodriguez Brüllová (MRB): Takmer všetci pedagógovia patria k našim dlhoročným priateľom a s väčšinou z nich pravidelne spolupracujem aj na koncertných pódiách. Sú to nielen virtuózi svojich nástrojov, ale predovšetkým charizmatickí ľudia s obrovským srdcom, vďaka ktorým v Modre vzniká neopakovateľný tvorivý duch. S violončelistom Petrom Nouzovským, spoluzakladateľom našej akadémie, veľmi často konzultujem účasť českých hudobníkov. Tento rok mi odporučil huslistu Milana Al-Ashhaba a bol to zásah do čierneho. Milan všetkých očaril technickou suverenitou a študentov si okamžite získal empatickým, inšpiratívnym pedagogickým prístupom.

Čím vás letos šedesátka účastníků a mladé naděje typu Filipa Fehéra či Dominika Krajmera překvapily? Existuje něco, co je jim kromě věku společné?

MRB: Tento ročník priniesol mimoriadnu koncentráciu mladých talentov. Filip aj Dominik sú napriek nízkemu veku už dnes laureátmi viacerých medzinárodných súťaží. Vynikajúce výkony však predviedli aj ďalší mladí umelci – z českých účastníkov zarezonovali napríklad violončelistka Naďa Strnadová či huslista Arnau Izard Petřivalský. Pedagógovia každoročne vyberajú jedného alebo dvoch najúspešnejších frekventantov, ktorí dostanú príležitosť vystúpiť ako sólisti s orchestrom v nasledujúcom ročníku. Naša podpora navyše nekončí záverečným koncertom – viacerým z nich pomáhame organizovať samostatné recitály alebo ich zapájame do medzinárodných orchestrálnych projektov. Ak ich niečo spája popri nespornom nadaní, je to obdivuhodná cieľavedomosť, disciplína a pracovitosť.

Co pro vás a dceru Miriam bylo po logistické a organizační stránce nejnáročnější?

LB: Tradične najvyčerpávajúcejšou etapou býva príprava samotnej grantovej žiadosti pre Medzinárodný vyšehradský fond. Fondu patrí naša hlboká vďaka za dlhodobú dôveru a veríme v pokračovanie tejto spolupráce. Okrem umeleckej zložky kurzov totiž zabezpečujeme kompletný servis – od ubytovania až po celodennú stravu, kde dokonca osobne dohliadame na zostavenie jedálneho lístka, aby sa u nás mladí hudobníci cítili čo najlepšie. Nemenej náročné býva zladiť rozvrh tak, aby účastníci popri individuálnych hodinách stíhali orchestrálne skúšky i odborné semináre. A práca neutícha ani po odchode posledného študenta – v súčasnosti nás čaká vypracovanie komplexnej záverečnej správy a vyúčtovanie.

Během letošního ročníku nechyběly ani ukázky mistrovských nástrojů a workshop improvizace. Považujete to za důležitou součást akademie?

MRB: Určite áno, program sa snažíme každý rok obohatiť o podnetnú nadstavbu. Pre študentov ide o vzácne impulzy, ku ktorým sa na domácej akademickej pôde bežne nedostanú. Popri tvorivom workshope cimbalistu Ľuboša Gašpara, ktorý otvoril dvere do sveta improvizácie a world music, ponúkol Petr Nouzovský mimoriadne praktickú a inšpiratívnu prednášku o stratégiách uplatnenia sa na súčasnom hudobnom trhu. Účastníci mali navyše výnimočnú príležitosť vyskúšať si majstrovské kontrabasy z dielne renomovaného maďarského majstra Barnabása Rácza, ktorý im zároveň bezplatne skontroloval a doladil vlastné nástroje. Ján Prievozník predviedol špičkové kontrabasové sláčiky vlastnej výroby a český majster Petr Vančata z Hradca Králové priviezol na ukážku dve vynikajúce koncertné gitary. Tieto praktické stretnutia s nástrojármi vyvolali obrovský ohlas.

Chystáte ke kulatému desátému výročí akademie nějaké speciální novinky nebo překvapení?

LB: Vždy sa usilujeme posunúť latku o niečo vyššie a skúsenosti z predchádzajúcich rokov nám v tom veľmi pomáhajú. Pri jubilejnom desiatom ročníku napneme všetky sily, aby malo podujatie skutočne sviatočný charakter. O konkrétnych dramaturgických či interpretačných prekvapeniach je však v tejto chvíli ešte predčasné hovoriť.

Plánujete pro příští rok přidat do kurzů i další hudební nástroje?

MRB: Rozširovaniu spektra nástrojov sa vôbec nebránime. V minulosti sme už úspešne otvorili triedy pre violu, priečnu flautu či klavír. Limitujúcim faktorom však zostávajú priestorové kapacity. Záleží nám na zachovaní formátu, pri ktorom študenti a pedagógovia tvoria jednu komunitu, bývajú pod jednou strechou a spoločne trávia maximum voľného času. Hľadáme preto partnerskú umeleckú školu s dostatočným počtom tried, adekvátnou koncertnou sálou pre sláčikový orchester a v bezprostrednom pešom dosahu kvalitného ubytovania. Nájsť takúto symbiózu je mimoriadne náročná úloha.

Jak vypadají předběžné rozhovory s Visegrádským fondem a dalšími partnery pro jubilejní ročník?

LB: Novú žiadosť o podporu podáme hneď po oficiálnom schválení a audite práve skončeného ročníka. Popri Vyšehradskom fonde sa môžeme dlhodobo oprieť o veľmi úzku a korektnú spoluprácu s Maďarským kultúrnym inštitútom Ferenca Liszta v Bratislave a Poľským inštitútom, ktorých partnerstvo si nesmierne vážime.

S rostoucím věhlasem akademie bude čím dál těžší udržet její jedinečnou rodinnou atmosféru. Jak to chcete dokázat?

MRB: Základným pilierom je úprimný vzťah medzi pedagógom a študentom. Mladí ľudia musia cítiť skutočný záujem o svoj osobný i umelecký rast – výučba nesmie byť pre pedagóga rutinnou povinnosťou, ale tvorivou radosťou. Som šťastná, že presne takéto osobnosti okolo seba máme.

Druhou rovinou je bezchybný servis a pocit domova, aby sa u nás frekventanti cítili bezpečne a vítaní. Nikto tu nesmie pociťovať podceňovanie; každý dostáva rovnakú šancu zapojiť sa do projektov adekvátnych svojej aktuálnej technickej a umeleckej úrovni.

Jakým způsobem se vám daří zapojovat regionální základní umělecké školy a jakou roli hrají ve fungování kurzů?

LB: Základné umelecké školy vnímame od prvého ročníka ako kľúčových partnerov. V regióne úzko spolupracujeme s tromi inštitúciami – pri zrode stála ZUŠ v Modre a dnes sú našimi oporami aj školy v bratislavskej Rači a v Pezinku. Vychádzajú nám v ústrety zapožičiavaním tried, nástrojov i nôt. Ich pedagógovia nám pomáhajú dotvárať napríklad violovú sekciu v orchestri, chodia hospitovať na majstrovské lekcie a predovšetkým neúnavne motivujú vlastných talentovaných žiakov k aktívnej účasti. Bez ich podpory by akadémia v regióne nemohla takto organicky fungovať.

Co vám osobně dělá po těch letech příprav největší radost a dává sílu pokračovat dál?

MRB: Tých zdrojov vnútornej radosti je mnoho. Predovšetkým neopakovateľná, elektrizujúca atmosféra, objavovanie mimoriadnych talentov a vznik priateľstiev medzi mladými adeptmi a zrelými umelcami, ktoré zásadne formujú ich ďalší umelecký život. A v neposlednom rade je to čistá, úprimná vďačnosť mladých ľudí za vytvorené príležitosti. To sú okamihy, ktoré bývajú často až dojemné a dávajú všetkému tomu organizačnému úsiliu hlboký zmysel.

Foto: archiv autora

Facebook X E-mail WhatsApp