„Chceli sme užšiu spoluprácu, niečo, čo by posilnilo skutočné partnerstvo s Prahou a s festivalom.“

„Ľudia intenzívne hľadajú nové zážitky, a to aj tí, ktorí sú zvyknutý chodiť napríklad do Musikvereinu.“

„Prague Offspring svojím rozsahom a dramaturgiou už celkom funkčne supluje absenciu iného podobne zameraného festivalu v Prahe.“

Tretíkrát a naposledy bolo rezidenčným súborom pražskojarného Prague Offspring Klangforum Wien, ansámbel s medzinárodným renomé v oblasti interpretácie súčasnej hudby. Po troch rokoch súbor v tejto roli vystrieda nemenej uznávané teleso, frankfurtský Ensemble Modern. Posledný rezidenčný rok Klangfora priniesol do Prahy predovšetkým hudbu Rebeccy Saunders, takisto však mnoho priestoru dostala česká (československá) hudba a tvorba mladých skladateľov a skladateliek. Pre KlasikuPlus.cz zhodnotil trojročné pôsobenie aj intendant Klangfora Wien Peter Paul Kainrath. 

Rezidencia…

… ako skutočné partnerstvo 

„Diskusie s Pražským jarom začali na prelome rokov 2019 a 2020. Premýšľali sme o tom, ako to uchopiť, chceli sme užšiu spoluprácu, niečo, čo by posilnilo skutočné partnerstvo s Prahou a s festivalom. Dospeli sme k modelu, v ktorom máme viacero rolí. Prinášame svoj repertoár, zároveň je ale súčasťou nášho pôsobenia aj naštudovanie nových skladieb,“ vracia sa k začiatkom projektu Peter Paul Kainrath, umelecký riaditeľ súboru Klangforum Wien. „Toto všetko sa dialo cez covid, pre nás bolo teda v tom čase veľmi dôležité mať perspektívu toho, že pripravujeme niečo zmysluplné, že sme partnermi festivalu a neplánujeme len jednotlivé koncerty, ktoré sa môžu hneď zrušiť,“ vysvetľuje. 

„Rezidencia Klangfora Wien bola pre nás prelomová v zmysle vnímania súčasnej hudobnej praxe. Ich fascinujúce muzikantstvo, absolútna profesionalita a úplné odovzdanie hudbe, ktorú hrajú – či už to je hudba svetoznámych autorov alebo umelcov, ktorí stoja na začiatku svojej kariéry – mala veľký dopad, a to aj ďaleko za koncertnou sieňou,“ hodnotí rezidenciu dramaturg Pražského jara Josef Třeštík.

Priebeh víkendových „maratónov“ súčasnej hudby Prague Offspring bol v týchto troch rokoch vždy v podstate rovnakým. Obsahoval dva koncerty súboru, na ktorých sa hrali skladby rezidenčného autora/autorky, päticu premiérovaných miniatúr od československých mladých skladateľov, v prvých dvoch rokoch tiež premiéru väčšej skladby českého autora (Martin Smolka, Jana Vöröšová). Ďalej obsahoval Reading lesson, teda akúsi čítaciu skúšku. V rámci nej súbor vždy na ploche tridsiatich minút hral skladby poväčšine z pera študentov kompozície; súčasťou sobotných popoludní bol aj interpretačný masterclass. K programu sa pridávali tiež diskusie: tento rok s Rebeccou Saunders a diskusia How To Sping Off, na ktorej bola tentokrát okrem iného ohlásená rezidencia Ensemble Modern. 

… ako súčasť identity 

„Na Pražské jaro sme priniesli svoj uhol pohľadu. Je dobré, že po troch rokoch bude tento uhol pohľadu iný. V hudbe, v umení, máme každý svoju identitu a tak trochu aj svoju pravdu, hoci žiadna absolútna pravda v umení neexistuje,“ zamýšľa sa Kainrath s tým, že aj výber rezidenčných skladateľov a skladateliek bol prejavom identity súboru. „Vždy sme týchto autorov vyberali v dialógu s festivalom. Ide ale o umelcov a umelkyne, ktorí so súborom spolupracujú dlhodobo a ktorých skladby patria v našom repertoári k tým kľúčovým.“ Nielen ansámbel, ale aj publikum tak dostalo možnosť intenzívnejšieho zoznámenia sa s hudobnou rečou jedného autora či autorky. Považujem to za prínosný formát: dramaturgia tým získava svoj leitmotív, publikum zas trochu hlbší zážitok, než aký si odnáša z bežných koncertov. 

Prvou rezidenčnou skladateľkou Prague Offspring bola rakúska autorka Olga Neuwirth. Rok na to sa program zameral na diela Georga Friedricha Haasa, tento rok na hudbu už spomínanej Rebeccy Saunders. Haas sa pritom na festival stihol v tomto roku už vrátiť – s monumentálnym dielom 11 000 strún pre komorný orchester a päťdesiat klavírov. V prípade takej superstar, akou Haas na poli súčasnej hudby je, sa to dá jednoznačne pokladať za úspech. Aj takéto počiny môžu byť jedným z dosahov rezidencií – ukáže čas. Celkom určite to ale funguje aj vice versa, v prospech českej hudby. Napríklad s Martinem Smolkou Klangforum Wien už nadviazalo ďalšiu spoluprácu. 

… ako impulz

Prague Offspring svojím rozsahom a dramaturgiou už celkom funkčne supluje absenciu iného podobne zameraného festivalu v Prahe. Ešte pár rokov dozadu ním býval jesenný festival Contempuls (tam bol dramaturgom takisto Josef Třeštík). Dnes takáto platforma chýba – a napriek ambicióznym a podnetným počinom napríklad Orchestru Berg či mnohých menších zoskupení zostáva českým centrom súčasnej hudby Ostrava. 

Peter Paul Kainrath verí, že tento stav sa postupne zmení a porovnáva situáciu Prahy a Viedne: „Po pandémii sme naše abonentné cykly vypredali tak rýchlo, ako nikdy predtým. Ľudia intenzívne hľadajú nové zážitky, a to aj tí, ktorí sú zvyknutí chodiť napríklad do Musikvereinu. Verím, že aj v Prahe bude vývoj podobný. V dlhodobom horizonte by k tomu mohla prispieť aj Vltavská filharmonie. Nemusí to byť len koncertná sála, ale aj miesto, ktoré sa zamyslí nad novými prístupmi inštitúcií, ktoré prinesie publiku nový oheň,“ zamýšľa sa intendant. „V každej inštitúcii, v každej krajine, nájdete iný prístup, iný pohľad na to, čo je nové. Preto sa snažím, aby súbor cestoval – do Ázie, do krajín severnej Európy. Verím, že sa systematicky budeme vracať aj do Prahy,“ dodáva. 

Kainrath je pritom presvedčný, že potenciál a relevancia súčasnej, novej hudby momentálne rastie, práve preto, že prináša nové impulzy. Samotná scéna však tento vývoj nie vždy reflektuje, kvôli inštitúciám či boju o financie. Ansámble, ktoré túto hudbu realizujú, sú však kľúčové – a ich vznik bude podľa neho podstatným aj pre českú tvorbu. Napokon, dá sa tvrdiť, že práve objednávka od renomovaného súboru môže byť niečím, čo novú hudbu posúva, keďže autorov motivuje tvoriť a objavovať. Aj toto bola jedna z rolí Klangfora. Dosvedčuje to napríklad Tímea Urban Hvozdíková, ktorej skladba tento rok zaznela: „Za celú túto skúsenosť som tak veľmi vďačná! Bola pre mňa obrovskou výzvou, najmä pre samotný formát miniatúry pre veľký ansámbel, momentálne sa nachádzam v období, kedy komponujem poväčšine dlhé a veľmi komorné diela. Sama som bola teda extrémne zvedavá, ako sa s úlohou popasujem,“ spomína autorka. 

… ako laboratórium 

„Skúška s Klangforom Wien pre mňa bola úplne jedinečnou skúsenosťou. S vedomím toho, akú hráčsku úroveň tento ansámbel prezentuje, som šiel pri písaní ďaleko za svoj obvyklý limit interpretačnej obtiažnosti – samozrejme s tým, aby bola skladba stále hrateľná. Bolo potom kúzelné sledovať túto skupinu odhodlancov lúskať niektoré pasáže pokojne šesťkrát za sebou, aby dosiahli kýženého zvukového výsledku. V kombinácii s ich hrejivou láskavosťou to vo mne zanechalo luxusný zážitok,“ neskrýval nadšenie Haštal Hapka, ktorého skladba Popel tří řek bola na programe tohtoročných „čítacích skúšok“.

Atmosféra na tohtoročnej skúške bola podľa mňa príjemnejšia, než minule. Azda to bolo aj dobrou pripravenosťou účastníkov – a možno aj súboru, ktorý bol teraz, aspoň taký bol môj dojem, v skladbách zorientovaný lepšie (napríklad sa nestalo, že by v priebehu zistili, že im chýba stránka). Dôležitým prvkom bol aj dirigent a skladateľ Enno Poppe, pod ktorého taktovkou prebehli aj dva koncerty Klangfora Wien. Poppe je pôsobivá osobnosť, na skúškach dával najavo, že ho trojica skladieb zaujíma a že stojí za to na nich pracovať. 

Okrem skladby Haštala Hapky boli na programe Lim od Patrika Hermana a Coldness Darje Kukal Moiseevy. Vo všetkých prípadoch ide o študentov pražskej HAMU. Ich skladby obsahovali cielenú prácu so zvukovosťou, často aj so snahou dosiahnuť pomerne subtílne plochy. U všetkých sa (použitím mikrotonality a prácou s harmonickými) stala témou intonácia – na tej by sa, aj podľa slov Enna Poppe, muselo pracovať oveľa dlhší čas, než aký bol k dispozícii. 

Cieľom tohoto textu nie je recenzovať, k skladbám ale aspoň v krátkosti. Patrik Herman pracoval s pomerne lineárnym pôdorysom, kde z úvodných plôch postupne spel k detailnejším, konkrétnejším prvkom. Skladba sa celkom organicky vyvíjala hlavne v prvej polovici, v tej druhej ma potom v niektorých úsekoch zaujala práca so súzvukovosťou, s vertikálou (hlavne efekt postupne „miznúcich“, repetovaných, stišovaných súzvukov). Darja Kukal Moiseeva do skladby vložila napríklad aleatorické plochy, ktorých podoba závisela na interakciách hráčov, čím ovplyvnila aj tektoniku skladby. Názov skladby pritom mal odkazovať aj na výraz diela, pretaviť sa do zvuku (aj v partitúre nájdeme pokyny ako „heartless“) Skladba tak v tomto zmysle skutočne je akoby trochu rezervovaná, čo som najviac cítila v zvukovo striedmejších miestach. 

Porotu potom najviac zaujala skladba Haštala Hapku, čím si vyslúžil objednávku na ďalší ročník festivalu. „To, že som bol vybraný k napísaniu skladby pre Ensemble Modern na nasledujúce Pražské jaro beriem ako jednu obrovskú, farebnú radosť, ale zároveň ako veľkú zodpovednosť – pokúsim sa, aby obe pomohli k vytvoreniu niečoho zmysluplného,“ hovorí skladateľ. 

Hapka presvedčil kompozíciou, ktorá počíta so širokou škálou prostriedkov a výrazov: od flažoletov, ktoré sa pohybujú na hranici tónu a sotva počuteľného zvuku, až pro pomerne agresívne scratch tóny. Z toho, čo sme na skúške počuli, Hapka interpretov rozhodne nešetril. Niektoré rozšírené techniky neboli celkom samozrejmými ani pre tak skúsený súbor, akým je Klangforum. Z plôch, ktoré Hapka na začiatku držanými tónmi vytvára, sa postupne vynárajú jasnejšie útvary, drobné motívy, melodické, v podstate celkom prosté. Možno sa nedomnievam správne, ale tento moment, keď do farebnej, chvejivej plochy zaznie jednoduchý motív, až s trochou ľahkovážnosti, som už v pár autorových skladbách počula – skoro by som tvrdila, že vytvára celkom rozpoznateľnú poetiku. „Pre novú generáciu môže byť náročnejšie presadiť sa. Som rád, že môžeme mať českú hudbu na zreteli,“ hovorí Peter Paul Kainrath. Mladú českú (alebo lepšie československú) skladateľskú generáciu pritom malo Klangforum (a napokon, aj prítomné publikum) možnosť spoznať práve cez objednávky piatich krátkych skladieb. Tento rok ich napísali Matej Sloboda, Michal Wróblewski, Michal Indrák, Tímea Urban Hvozdíková a Martin Klusák. „Nie všetkých pätnásť skladieb, ktoré sme tu za tri roky hrali, priamo korešponduje s našim zameraním. Je ale skvelé vidieť, aká diverzita tu vzniká, na škále od skladieb, ktoré vychádzajú z tonality, až po tie naozaj experimentálne,“ zhodnocuje. Pozitívne vníma túto skúsenosť aj Tímea Urban Hvozdíková. „Úprimne som bola od začiatku prekvapená, že moje meno padlo pri výbere skladateľov pre spoluprácu s Klangforom, nakoľko moja tvorba posledných rokov je niečo, čo nie je práve v jadre ich typického repertoáru. Na skúškach som spočiatku cítila istý diskomfort, pre časovú tieseň a náročnosť celého programu. O to viac ma ale teší prenádherný výsledok – umelecký aj ľudský,“ uzatvára mladá skladateľka.

Foto: Pražské jaro / Milan Mošna a Petra Hajská