Dramaturgická a interpretační lahůdka ve Slovenské filharmonii
„Fazıl Say si svojím netradičným hudobným jazykom získal bratislavské publikum.“
„Náš excelentný huslista Juraj Čižmarovič predniesol sólový part koncertu sústredene, s hlbokým porozumením pre jeho energicky sa valiaci spád.“
„Filharmonický debut dirigenta Erica Nielsena splnil najvyššie očakávania a žiada si opakovanie.“
Dramaturgická zostava ostatnej dvojice abonentných koncertov Slovenskej filharmónie v dňoch 9. a 10. mája 2024 sa niesla v znamení výrazne exotického hudobného koloritu. Americký dirigent Erik Nielsen, súčasný šéf symfonického orchestra v baskickom Bilbau a náš medzinárodne etablovaný sólista Juraj Čižmarovič ponúkli filharmonickému publiku program, v ktorého centre bola slovenská premiéra Koncertu pre husle a orchester, op. 25 „1001 nocí v háreme“ známeho tureckého skladateľského rebela Fazıla Saya. Po pauze zaznela vo svete pomerne často uvádzaná, expresívne pointovaná baletná pantomíma Bélu Bartóka Zázračný mandarín, op. 19, tentoraz aj s účasťou záverečnej vokalízy miešaného zboru. Orientálny charakter programu na úvod vhodne doplnila predohra k opere Únos zo serailu W. A. Mozarta.
Ankarský rodák a naturalizovaný Francúz Fazil Say patrí nepochybne medzi najznámejšie hudobné osobnosti súčasnosti. Európske renomé si získal nielen ako originálny a invenčný tvorca, ale aj ako mimoriadne disponovaný klavírny hráč na pôde klasickej i jazzovej hudby (v pamäti poslucháčov nadlho ostala najmä jeho interpretácia Mozartovho Tureckého pochodu, ktorý po tradičnom začiatku rozihral do strhujúcej jazzovo improvizačnej podoby). S obľubou hojne koncertne účinkuje a pri nahrávkach klasickej hudby spolupracuje so špičkovými európskymi inštrumentalistami (napríklad s nemeckým huslistom Friedemannom Eichhornom či violončelistom Nicolasom Altstaedtom).
Sayove orchestrálne diela charakterizuje inštrumentačná nápaditosť a bohatý rytmický pôdorys, o čom sme sa mohli presvedčiť už pri uvedení autorovho Koncertu pre bicie nástroje a orchester, op. 77 so sólistom Martinom Grubingerom na Bratislavských hudobných slávnostiach v roku 2019. Emotívne vypätý Koncert pre husle a orchester „1001 nocí v háreme“, napísaný v roku 2007 na motívy nekonečných arabských rozprávok známej Šeherezády, venoval skladateľ husľovej virtuózke Patrícii Kopatchinskej, ktorá ho o rok neskôr aj premiérovala. Dielo je priam nabité vzrušenou, nepretržite kulminujúcou orientálnou expresiou: charakterizujú ho bohaté rytmy, komplikované, stále sa meniace metrum, bizarné inštrumentálne kombinácie (prekvapujúce exklamácie trúbok a viol v druhej časti), ale aj vrúcna melodika v treťom Andantine, silne pripomínajúca nesmrteľnú hlavnú tému zo Spielbergovho filmu Schindlerov zoznam.
Náš Juraj Čižmarovič, skúsený sólista a zároveň excelentný hosťujúci koncertný majster mnohých vrcholných európskych orchestrov, sa Sayovej skladbe dlhodobo venuje (uviedol ju aj so svojím domácim orchestrom WDR pod taktovkou Franka Strobela). Sólový part koncertu predniesol sústredene, s hlbokým porozumením pre jeho energicky sa valiaci spád, ale aj pre striedajúce sa meditatívne úseky. K výraznému úspechu predvedenia prispel aj hosťujúci Rafael Sars, hráč na orientálne bicie nástroje, ktorý sa k nášmu orchestru pripojil na sólistovo osobitné pozvanie. Obdivné prijatie publika Juraj Čižmarovič odmenil prídavkom – šarmantnou Polkou pre husle a orchester Alfreda Schnittkeho, ktorú zahral za sprievodu prvých pultov sláčikovej sekcie nášho telesa.
V rozpätí niekoľkých mesiacov to bolo už druhé umelcovo bratislavské vystúpenie; v januári tohto roku za spoluúčinkovania Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu impozantne predniesol sólový part Husľového koncertu E. W. Korngolda. K svojim všestranným umeleckým aktivitám (popri sólovom hraní sa Čižmarovič s čoraz väčším úspechom venuje aj dirigovaniu: pamätáme si jeho naštudovanie Večerných modlitieb G. Kančeliho so súborom Cappella Istropolitana v rámci festivalu Melos Étos 2007) pridal interpret v poslednom čase aj výtvarné umenie a s veľkým osobnostným nasadením maľuje. Výsledky svojej práce prezentoval na výstave obrazov, ktorú vo Filharmonickom klube Reduty otvorili práve v deň umelcovho filharmonického koncertu.
Spoľahlivé sprevádzanie Sayovho nekonvenčného diela a zrelú koncepciu Mozartovej predohry k opere Únos zo serailu korunoval Eric Nielsen v druhej polovici koncertu pôsobivou a výsostne kompetentnou kreáciou známej baletnej pantomímy Zázračný mandarín Bélu Bartóka. Skladba pri premiére v roku 1926 v Kolíne nad Rýnom svojou provokatívnou sonoristickou útočnosťou vyvolala škandál a pobúrenie publika (podobné parížskemu uvedeniu Stravinského baletu Svätenie jari), tie však Bartókovým hlbokým presvedčením o kvalite diela nijako neotriasli. Dnes vieme, že napriek dravému charakteru máme do činenia s hudbou nespochybniteľných kvalít. Eric Nielsen viedol náš orchester s obdivuhodnou istotou – bolo zrejmé, že partitúru diela ovláda do najmenšieho detailu a presvedčivo odkrýva jeho rudimentárnu podstatu bez toho, aby hudobný tok zvukovo násilne forsíroval. Bol to dirigentský filharmonický debut z ríše snov a zaslúži si opakovanie. Nie div, že sa náš reprezentačný ensemble dal strhnúť k výkonu, ktorý poslucháčom nadlho ostane v pamäti.
Foto: Sf / A. Trizuljak
Příspěvky od Ivan Marton
- Slavnostními koncerty k jubileu otevřela Slovenská filharmonie svoji 76. sezonu
- Skvělý vstup Slovenské filharmonie do Bratislavských hudebních slavností
- Závěr sezony Slovenské filharmonie se nesl v znamení monumentálního Žalmu země podkarpatské
- Klavíristka Eugenie Sánchez Durán se představila v bratislavské Redutě
- V duchu talichovské tradice. Slovenská filharmonie hrála Mou vlast