Diela románskej symfonickej proveniencie prevažne z prvej polovice 20. storočia boli na programe druhej aprílovej dvojice abonentných koncertov Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute v dňoch 9. a 10. apríla. Za dirigentským pultom orchestra sa po dvoch mesiacoch znova objavil švajčiarsky maestro Kaspar Zehnder, sólistkou večerov bola mladá americká klaviristka Claire Huangci.

Program s jasným dramaturgickým zámerom ponúknuť filharmonickým návštevníkom atraktívne skladby opulentného orchestrálneho repertoáru, ktoré kladú vysoké nároky na bohato obsadený inštrumentálny aparát, otvorila predohra Rímsky karneval, op. 9 Hectora Berlioza, hudobný etalón najvyššej virtuozity vrcholných symfonických telies. Po trochu ležérne poňatom úvode sa naši filharmonici pod Zehnderovou taktovkou rýchlo skoncentrovali a technicky náročné úseky rozohrali s chuťou i s príkladnou nástrojovou brilanciou.

Americko-čínska klaviristka Claire Huangci patrí k výrazným predstaviteľkám mladšej interpretačnej pianistickej scény. V Bratislave sa po prvýkrát uviedla v roku 2023 ako sólistka švajčiarskeho súboru Animato Chamber Orchestra, ktorý na koncertnom pódiu Reduty v rámci našich sezón pravidelne hosťoval. Claire Huangci, napriek svojmu subtílnemu zjavu, ťaží z dokonalej klavírnej techniky a oceľového pianistického úderu, vďaka ktorému dokáže nástroj priam rozprávkovo rozozvučať. V náročných figuráciách a najmä v sólových kadenciách Koncertu pre klavír (ľavú ruku) a orchester Mauricea Ravela si počínala so suverenitou skúseného profesionála. Ravel napísal dielo na objednávku jednorukého rakúskeho klaviristu Paula Wittgensteina v roku 1930, ten si však klavírnu faktúru svojvoľne upravil, čím vyvolal hlbokú nespokojnosť a protesty slávneho francúzskeho majstra. Po čase však medzi oboma protagonistami sporu došlo k zmiereniu a Ravel dokonca svoj koncert s rakúskym sólistom neskôr aj dirigoval. Pri počúvaní diela si človek mimovoľne pripomenie slová známej španielskej klaviristky Alicie de Larrocha, že „ľavá ruka je pri klavírnej interpretácii často dôležitejšia ako pravá, lebo skladobnú stavbu drží pohromade“. Claire Huangci sa po ostro pointovanom sólovom parte Ravelovho koncertu predstavila aj v jemnom, poetickom prídavku Chopinovej Etudy cis mol, op. 25 a po prestávke sa k svojmu nástroju znova vrátila ako interpretka málo známej a zriedkavo uvádzanej Symfonickej rapsódie pre klavír a orchester, op. 66 španielského impresionistu Joaquina Turinu, ktorá, podľa všetkého, zaznela z pódia Reduty po prvýkrát.

Zaujímavý a umne vygradovaný program koncertu vyvrcholil uvedením populárneho symfonického cyklu Rímske slávnosti Ottorina Respighiho, záverečnej časti autorovej tzv. rímskej trilógie. Hoci skladateľ v roku 1928 nepísal dielo so zámerom osláviť Mussoliniho fašistický režim, skladba svojím monumentálnym zvukom a témami dokonalo vyhovovala štátnej propagande o veľkosti Talianska, najmä v nadväznosti na antický Rím. Mohutný orchestrálny aparát s účasťou štvorručného klavíra, organu, mandolíny a zvonov neumožňuje časté koncertné uvádzanie diela; v rámci filharmonických abonentných cyklov sa jeho kreácia sporadicky datuje hlboko do obdobia šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď ho niekoľkokrát uviedol vtedajší šéfdirigent telesa Ladislav Slovák. Kaspar Zehnder viedol orchester s prehľadom skúseného a inšpirovaného majstra. Dôraz kládol na kompaktný symfonický zvuk, transparentné akcentovanie sól a silnú prezentáciu súhry. Len záverečnej časti Trojkráľový predvečer (La Befana) by azda svedčalo menej vláčnosti a viac agresívneho temperamentu.

Foto: Alexander Trizuljak

Facebook X E-mail WhatsApp