Populárny cyklus C Slovenskej filharmónie pokračoval v tejto sezóne ďalším abonentným koncertom. 12. februára 2026 sa za dirigentským pultom v bratislavskej Redute s odstupom času znova objavil častý a rešpektovaný hosť nášho prvého orchestra – švajčiarsky maestro Kaspar Zehnder.

Kaspar Zehnder si pomaly, no s kontinuitne presvedčivým dôrazom, upevňuje svoju pozíciu v európskej dirigentskej elite.  Do slovenskej metropoly prichádza v poslednom desaťročí pravidelne, či už ako excelentný sólový flautový virtuóz (dozaista jeden z vrcholných európskych hráčov na tento nástroj), ale najmä ako kompetentný a čoraz skúsenejší majster taktovky. Z jeho posledných dirigentských hosťovaní v Bratislave si radno pripomenúť objavné stvárnenie Bartókovho Koncertu pre orchester v máji 2023 a tiež premiéru pôvodného slovenského diela, symfonickej básne Božská krása Egona Kráka v januári 2025 (medzitým účinkoval ako dirigent i na Bratislavských hudobných slávnostiach 2024 na koncerte so svetoznámym britským súborom English Chamber Orchestra).  Zehnderove umelecké kreácie si čoraz intenzívnejšie získavajú sympatie orchestra i domáceho publika vďaka presvedčivým dirigentským koncepciám, kompetentnej práci s nástrojovými sekciami, apartnej zvukovosti i celkovým premysleným uchopením interpretovaného diela.

Nebolo to inak ani pri tomto poslednom umelcovom vystúpení. V nezvyklej programovej skladačke šiestich kratších symfonických skladieb (bez obligátneho sólistu), ktoré spájal akcent na ich rozprávkový charakter, si mohol na svoje prísť poslucháč, obľubujúci najmä hudobnú tvorbu s prevažne germánskou a nordickou romantickou mytológiou. Vďačná dramaturgická zostava umožnila dirigentovi kreatívne rozvinúť a umne modelovať rôznorodé náladové obrazy jednotlivých skladieb. V úvodnej Rozprávke o krásnej Meluzíne, op.32 Felixe Mendelssohna Bartholdyho (s prekvapujúco malým, takmer „mozartovsky“ limitovaným sláčikovým obsadením) sa pôsobivo pohral s poetickými frázami drevených dychových nástrojov, aby vzápätí energicky rozvibroval a ostro rozfrázoval orchestrálne plénum. V nasledujúcom symfonickom obraze Začarované jazero, op.62 Anatolija Ľadova, bezpochyby jednej z najkrajších ukážok ruského hudobného impresionizmu (priaznivec skladateľa by ho mohol považovať za predobraz Faunovho popoludnia, ak by, pravda, geniálne Debussyho dielo nebolo vzniklo o pätnásť rokov skôr), sa sláčiková sekcia o čosi rozrástla, no stále nedokázala navodiť onen príjemný dojem mäkkého „vankúša“, na ktorý sú poslucháči pri počúvaní romantickej hudby zvyknutí. Prvú polovicu programu zavŕšili poetické, miestami dynamické Obrázky z nórskych rozprávok, op. 37 z roku 1925 Griegovho krajana Johana Halvorsena.

Rovnako oklieštený sláčikový aparát vyšiel po prestávke na filharmonické pódium aj pri uvedení predohry k fantomatickej opere Richarda Wagnera Bludný Holanďan – a to už vzhľadom na hustú faktúru a opulentný charakter diela nie je celkom v poriadku. „Bez ľudí nezahráme“ – vtipne pred časom komentoval generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner súčasnú situáciu v kultúre, ktorú, tak ako celú spoločnosť, gniavi tzv. konsolidácia. A už to tu máme!  Aj symfonická báseň En saga, op. 9 Jeana Sibelia, inšpirovaná fínskym národným eposom Kalevala, by si žiadala monumentálnejšiu inštrumentálnu prezentáciu. Rozprávkový večer Slovenskej filharmónie zavŕšila predohra k  opere Engelberta Humperdincka Kráľove deti, ktorej popularitu zatienila autorova notoricky známa Perníkova chalúpka.  Meno nemeckého skladateľa so silnou inklináciou k Wagnerovi širokej verejnosti čosi pripomína, ako prezradila poznámka jednej z účastníčok koncertu: – „Nevedela som, že aj komponoval…“

Kaspar Zehnder nám veľa zo svojho dirigentského umenia ponúkne aj pri svojom nadchádzajúcom hosťovaní na dvojici abonentných koncertov v apríli 2026. Ostáva dúfať, že majestátne Rímske slávnosti Ottorina Respighiho nebude v Redute uvádzať s dvanástimi prímami!

foto: Slovenská filharmonie / Alexander Trizuljak

Facebook X E-mail WhatsApp