„So vstupom do novej sezóny prichádza aj nový vizuál SF ako výsledok profesionálnej práce marketingu koncertnej inštitúcie.“

„Daniel Raiskin si pri kreácii Eroiky počínal v duchu najlepších interpretačných tradícií diela.“

„Kanadský violončelista Bryan Cheng zvládol svoj part s obdivuhodnou istotou a eleganciou.“

Otváracie koncerty SF v dňoch 19. a 20. októbra 2023 sa niesli v slávnostnej atmosfére. Dirigoval ich staronový šéf SF Daniel Raiskin (orchester vedie už štvrtú sezónu) a na programe boli dve ťažiskové diela európskej symfonickej literatúry 19. storočia – Symfónia č.3 Es dur „Eroica“ L. van Beethovena a opulentná symfonická báseň Don Quixote, op. 35 Richarda Straussa. V sólových partoch sa predstavili kanadský violončelista Bryan Cheng a sóloviolista domáceho orchestra Martin Ruman.

„S radosťou vám oznamujem, že Slovenská filharmónia vstupuje do svojej 75. koncertnej sezóny,“ píše generálny riaditeľ SF Marián Turner v úvodnom texte programovej brožúry našej prvej koncertnej inštitúcie na jubilejnú sezónu 2023/2024. A vstupuje do nej naozaj veľkolepo, s novým vizuálom, ktorý vkusne vtláča pečať rôznorodým tlačovým materiálom SF, pribudli veľkoplošné bilbordy, digitálne rámy s meniacimi sa avízami koncertov na všetkých podlažiach budovy a k tomu masívna a neprehliadnuteľná propagáčná kampaň v mestských dopravných prostriedkoch i na reklamných plochách v celom meste. Profesionálna a invenčná práca filharmonického oddelenia marketingu a komunikácie, ktorá si zaslúži rešpekt a slová najvyššieho uznania!

„Eroica je Kolumbova loď, ktorá ako prvá pristáva pri neznámej pevnine – pri novom štýle, ktorý budúcnosť právom označila menom svojho objaviteľa,“ napísal o Beethovenovom diele vo svojej známej päťzväzkovej monografii francúzsky spisovateľ Romain Rolland, dôverný znalec skladateľovho diela. Monumentálna 3. symfónia Es dur „Eroica“ nedáva spávať hudobným teoretikom už od čias svojho vzniku a niet sa čo čudovať – ide o skladbu, ktorá sa vymkla dobovým kompozičným štandardom a výrazne narušila tradičný, dovtedy zaužívaný estetický naratív. Digitálne knižnice na internete ponúkajú stovky nahrávok tohto veľkolepého diela v rôznorodých, často diametrálne odlišných hudobných intepretáciách vrcholných majstrov taktovky – od zaťažkávajúco chmúrnych, tlmočiacich závažné ideové posolstvo (Furtwängler, Klemperer, Celibidache) cez tie, ktoré kladú dôraz na plynulosť a transparentnosť hudobnej štruktúry (Karajan) až po triezve, takrečeno civilné koncepcie, kde dominuje úsečnosť a striedmosť hudobného procesu (Toscanini, Szell, Bernstein či Jansons). Daniel Raiskin si pri svojej premiérovej kreácii tohto diela pred bratislavským publikom počínal v duchu najlepších interpretačných tradícií modernej doby: prvú časť Allegro con brio modeloval bez sentimentálnych nánosov, volil rýchlejšie tempá a účinne gradoval jej symfonický tok bez toho, aby silil dynamiku do excesov. Druhú časť, známe Marcia funebre, zbavil obligátneho pátosu, no v plnom rozsahu udržal jej vznešený charakter. Tretie Scherzo s náročnými hornovými pasážami v Triu i záverečné Finale s bravúrne frázujúcou sólovou flautou už len znásobili pôžitok so znamenitého vyznenia diela, ktoré nezatienili ani občasné drobné nepresnosti v súhre.

Po prestávke zaznela symfonická báseň Don Quixote, op. 35, ikonický orchestrálny opus Richarda Straussa, inšpirovaný legendárnym rytierskym románom M. de Cervantesa. V dramaturgii koncertov nášho prvého telesa sa dielo vyskytuje zriedkavo; ak pisateľa pamäť neklame, naposledy sa v programe SF objavilo v januári 2012 na koncerte v historickej budove SND s britským violončelistom Raphaelom Wallfischom. Tentokrát sa ako sólista predstavil dvadsaťšesťročný kanadský inštrumentalista Bryan Cheng, laureát súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli v roku 2017 a v súčasnosti hosť mnohých významných orchestrov. Svoj part zvládol s obdivuhodnou eleganciou: bolo priam pôžitkom sledovať jeho dlhé, melodicky klenuté pasáže najmä v piatej variácii Stráž Dona Quixota v letnej noci i v hravej šiestej variácii Začarovaná Dulcinea. Sólistovi pôsobivo sekundoval sóloviolista orchestra Martin Ruman, sporadické husľové sóla hral koncertný majster telesa Jozef Horváth (programový bulletin ho, na počudovanie, neuviedol). Daniel Raiskin viedol orchester so závideniahodnou istotou, takéto veľké symfonické plátna zvláda doslova majstrovsky. Budeme sa tešiť na jeho interpretáciu Mahlerových symfónii v niektorej z budúcich sezón.

Ešte poznámka k programovému bulletinu koncertu: Straussov Don Quixote pozostáva z introdukcie, témy a desiatich variácií, ktoré skladateľ označil podrobnými názvami. Hoci Andrej Šuba vo svojom inšpiratívnom texte programový sled diela rámcovo popisuje, v bulletine názvy častí chýbali. A to je škoda, pretože bez nich sa aj pozorný poslucháč v spleti bohatej Straussovej hudby veľmi rýchlo dokáže stratiť.

******

Foto: Ján Lukáš