Za majestátnych zvukov fanfárovej znelky Jána Cikkera sa v stredu 23. septembra 2026 v bratislavskej Redute otvorili brány 61. ročníka Bratislavských hudobných slávností, najvýznamnejšieho festivalu vážnej hudby v slovenskej metropole. Za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie stála hviezdna maestra Simone Young, sólistom večera bol mladý japonský klavirista Mao Fujita. Na programe boli diela Jána Levoslava Bellu , Wolfganga Amadea Mozarta a Gustava Mahlera.

Hosťovanie renomovanej austrálskej dirigentky so Slovenskou filharmóniou treba nesporne chápať ako veľkú poctu pre náš prvý orchester a zároveň sa rovná malému zázraku. Simone Young patrí medzi svetovú dirigentskú špičku, účinkuje s prestížnymi filharmonickými telesami v Európe i  v zámorí a s domácimi orchestrami v krajinách bývalej východnej Európy (s výnimkou NOSPR v Katoviciach) dosiaľ ešte nekoncertovala. Dlhoročný pozorný návštevník našich festivalových podujatí si môže pripomenúť jej vystúpenie na Bratislavských hudobných slávnostech roku 2012, keď s Hamburskými filharmonikmi, ktorým v tom čase šéfovala, ponúkla v Redute fascinujúcu kreáciu Štvrtej symfónie Antona Brucknera. Dá sa teda smelo povedať, že od čias Pinchasa Steinberga a Bertranda de Billyho spred niekoľkých rokov dirigent takéhoto vrcholného rangu pred naším filharmonickým orchestrom nestál. A Simone Young naše očakávania naplnila vrchovato.

Úvodnú Koncertnú predohru Es dur Jána Levoslava Bellu, ktorá na našich koncertných pódiách zväčša zaznieva pri rôznych slávnostných príležitostiach, možno pod taktovkou prominentnej osobnosti považovať nielen za hold najvýznamnejšiemu predstaviteľovi slovenskej národnej hudby, ale i domácej kultúre vôbec. Simone Young skladbu poňala ako takmer komornú skladateľskú výpoveď (tomu nasvedčovalo i menšie obsadenie sláčikovej sekcie orchestra), zbavila ju vznešenej talichovskej pompéznosti z čias dirigentovho pôsobenia na čele Slovenskej filhármonie a vyzdvihla jej hravý, miestami doslova vtipný charakter. Bellovu lapidárnu predohru vzápätí vystriedal Mozartov Koncert pre klavír a orchester č. 21 C dur, KV 467. Sólový part diela predniesol mladý japonský pianista Mao Fujita, nositeľ striebornej medaily na XVI. Medzinárodnej súťaži Petra Iljiča Čajkovského v roku 2019. Kto očakával tradičnú interpretačnú mozartovskú koncepciu v štýle Gézu Andu či Rudolfa Buchbindera musel byť poriadne zaskočený. Fenomenálny klavírny exot sa s pianistickou textúrou diela od prvej chvíle doslova pohrával: krátko po vstupe sólového nástrojav prvej častisi dovolilodľahčenúromantizujúcu figuráciu, onedlho prekvapil vlastnou, schumannovsky ladenou kadenciou a slávne zasnené Andante, ktoré preslávil pred rokmi švédsky film Elvira Madigan, odohral s ledva počuteľným úderom. Svoj netradičný interpretačný prístup k romantickému klavírnemu repertoáru dokumentoval aj prídavkom; Chopinov Valčík cis mol, op. 64 č. 2 obohatil vkusnými, no takmer improvizačne znejúcimi úpravami, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani legendárny mág nástroja ako bol Leopold Godovsky.  Mao Fujita je už dnes, pred dovŕšením tridsiatky, veľký zjav svetovej pianistiky a jeho bratislavské vystúpenie sa určite zaradí medzi najväčšie zážitky tohoročného festivalu.

Po prestávke nasledovala Symfónia č. 1 D dur Gustava Mahlera, vlajkové dielo vrcholných svetových orchestrov i dirigentov. Na Bratislavských hudobných slávnostiach zaznieva symfónia opakovane, v pamätí máme jej strhujúce festivalové podanie pod taktovkou bývalého šéfdirigenta telesa Emmanuela Villauma spred troch rokov. Simone Young neostala svojej povesti výnimočnej a charizmatickej maestry nič dlžná. Pôsobivo modelovala komplikované úseky Mahlerovho symfonického kolosu, vyzdvihla jeho výbušný dramatizmus pri neustále sa meniacich tempách a pôsobivo frázovala ponuré segmenty diela (tu treba vyzdvihnúť sólový kontrabas v podaní Róberta Vizváriho na začiatku tretej časti). To všetko sa dialo za výrazného prispenia koncertného majstra Juraja Čižmaroviča, s ktorým dirigentku viaže predchádzajúca spolupráca, okrem iného aj pri inscenácií Nibelungovho prsteňa v Bayreuthe spred dvoch rokov. Práve on má popri dirigentke veľkú zásluhu na tom, že orchester sa vypol k výkonu, na ktorý dlho nezabudneme.

Denník N pozýval na otvárací koncert tohoročného festivalu netradičnou upútavkou: zverejnením kompletnej videonahrávky Mahlerovej Prvej symfónie z roku 1974 v podaní Viedenských filharmonikov pod taktovkou Leonarda Bernsteina. V dobe, keď nás doslova fackuje záľaha gýčovej „modernej“ hudby z rozhlasových médií i sociálnych sietí, je takýto záslužný čin priam úľavou.

Honosný vstup do 61. ročníka Bratislavských hudobných slávností mal neoficiálne vyvrcholenie na recepcii, ktorá nasledovala po koncerte – Simone Young prezradila, že jej hosťovanie v Bratislave so Slovenskou filharmóniou určite nebude posledné. Máme sa na čo tešiť!

foto:Slovenská filharmonie / Alexander Trizuljak, archiv interpretky

Facebook X E-mail WhatsApp