„O umeleckom perfekcionizme huslistu Ivana Ženatého sa netreba zoširoka zmieňovať.“

„Marian Lapšanský si aj po odchode z postu generálneho riaditeľa SF zachováva vysoký umelecký štandard.“

„Vrcholné osobnosti našej interpretačnej scény predviedli poslucháčom, v čom spočíva tajomstvo dokonalej inštrumentálnej súhry.“

Umelecký zážitok, ktorý publiku v rámci komorného filharmonického cyklu v utorok, 16. mája 2023, v bratislavskej Redute pripravili svojím recitálom huslista Ivan Ženatý a klavirista Marian Lapšanský, možno bez najmenších pochybností zaradiť medzi vrcholy tohtoročnej koncertnej sezóny. Dvaja, ako vravia Francúzi, monstres sacrés česko-slovenskej hudobnej scény, dominantné interpretačné zjavy oboch krajín, ktoré navyše spája dlhoročné umelecké partnerstvo a hlboké osobnostné i profesionálne porozumenie, predviedli poslucháčom v zaplnenej Malej sále Slovenskej filharmónie v čom spočíva tajomstvo dokonalej súhry inštrumentálneho dua.

Uvoľnene, spamäti a s ušľachtilým tónom hrajúci Ivan Ženatý len zriedka vyhľadával očný kontakt s klaviristom – nenásilné a prirodzené frázovanie, jemné agogické zmeny a nenapodobiteľný súlad v dynamike, teda základné atribúty spoločnej hry dvojice, prebiehali akoby automaticky. Povedané slovami Ivana Ženatého, „nemusia slovne komunikovať, pretože sa cítia“. Obaja umelci sú s programom, zostaveným z diel Ludwiga van Beethovena, Antonína Dvořáka, Clauda Debussyho a Césara Francka, na koncertnom turné po Slovensku (v utorok 23. 5. vystúpia v Dome umenia v Košiciach) a svoje spoločné účinkovanie si viditeľne užívajú.

O umeleckom perfekcionizme Ivana Ženatého sa vari netreba zoširoka zmieňovať. Jeho čoraz dokonalejšie interpretačné majstrovstvo, eleganciu a inteligenčný nadhľad sme mohli v posledných rokoch niekoľkokrát obdivovať pri jeho sólových i komorných vystúpeniach v slovenskej metropole. V pamäti máme jeho pôsobivé podanie sólového partu Lalovej Španielskej symfónie či Škótskej fantázie Maxa Brucha, ale aj štýlový prednes Trojkoncertu L. van Beethovena v rámci nedávnych Bratislavských hudobných slávností. Ženatý si zároveň získal renomé ako znamenitý pedagóg husľovej hry na Hudobnom inštitúte v americkom Clevelande a tiež na Vysokej hudobnej škole C. M. von Webera v Drážďanoch, kde v roku 2019 inauguroval na profesora. Marian Lapšanský je zasa stálicou domácej pianistiky, ktorá si aj po odchode z dlhoročného postu generálneho riaditeľa SF udržiava vysoký umelecký štandard. Oboch umelcov charakterizuje vášnivý príklon ku komornej hre; v prípade Lapšanského je sprevádzanie inštrumentalistov a najmä vokalistov jednou z určujúcich črt jeho umeleckého profilu, ku ktorému sa s hrdosťou hlási a z ktorého bohato čerpá pri tvorbe základných znakov svojho interpretačného archetypu (spomeňme hoci jeho umeleckú spoluprácu s legendárnym tenoristom Petrom Schreierom pri spevákových piesňových recitáloch na najvýznamnejších koncertných pódiách v Európe).

Úvodná Sonáta pre husle a klavír č. 8 G dur, op.30 č.3 Ludwiga van Beethovena sa niesla v znamení ostrých dramatických akcentov, ktoré sa striedali s úsekmi, plnými nehy a poetickej meditácie. V hre oboch interpretov nebol ani len náznak akademizmu, Allegro assai i záverečné Allegro vivace mali typický explozívny drajv, kým pomalá časť, Tempo di Minuetto, zaujala vrúcnym ponorom. Romantické skladby, op.75 Antonína Dvořáka patria medzi najznámejšie diela českého majstra. Ivan Ženatý má v súvislosti so skladbou osobnú spomienku z raného detstva, ktorú sugestívne opísal vo svojom rozhovore pre košický denník Korzár: „Sedím na kolenách svojej matky na priedomí nášho domu, je jar, teplo a slnečno a mamka namáča rohlík do misky s teplým mliekom a kŕmi ma.“ To je, podľa umelca, základná esencia Dvořákových komorných skladieb. Nie je ďaleko od pravdy a tak nie div, že ich presvedčivo a výsostne autenticky hrá.

Debussyho Sonáta pre husle a klavír je skladateľovým posledným dokončeným dielom, autor ho písal v terminálnom štádiu svojej v tom čase nevyliečiteľnej choroby. Silný opus našiel v podaní oboch interpretov adekvátne pretlmočenie. Vrcholným číslom recitálu bola veľkolepá Sonáta pre husle a klavír A dur Césara Francka. Ťažko nájsť slová, ktoré by vystihli fascinujúcu úroveň interpretačnej kvality tejto česko-slovenskej inštrumentálnej dvojice.

Vo svojom rozhovore pre košický Korzár Ivan Ženatý hovorí, že Marian Lapšanský nie je popredným, ale najväčším zo žijúcich slovenských klaviristov. To je nesporne pravda, ale platí to rovnako aj o Ivanovi Ženatom: je v súčasnosti najvýznamnejším českým husľovým virtuózom. A počuť hrať na koncerte spoločne týchto dvoch výnimočných umelcov je zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Foto: Ján F. Lukáš