„Dirigentský mág Petr Altrichter si po dlhšej prestávke opätovne získal sympatie filharmonického publika.“

„Trio prominentných vokálnych sólistov v Mendelssohnovi pôsobilo zladene a vyrovnane.“

„Altrichter sa interpretovanému dielu dokáže na pódiu bezozbytku oddať.“

Neuplynul ani týždeň od veľkolepého wagnerovského zážitku s Emmanuelom Villaumom a v Koncertnej sieni SF sme mohli sledovať ďalšiu pôsobivú dvojicu abonentných koncertov Slovenskej filharmónie. Pod taktovkou českého dirigentského mága Petra Altrichtera zaznela v dňoch 1. a 2. decembra 2022 monumentálna Symfónia č. 2 B dur „Chválospev“, op. 52, zriedkavo uvádzaný symfonicko-vokálny opus Felixa Mendelssohna-Bartholdyho, ktorému predchádzal známy Koncert pre klavír a orchester c mol, KV 491 Wolfganga Amadea Mozarta. Sólistkou Mozartovho koncertu bola čínsko-americká klaviristka Zhang Zuo „Zee Zee“, pri uvedení Mendelssohna spoluúčinkoval Slovenský filharmonický zbor v príprave zbormajstra Thomasa Langa a trojica prominentných slovenských vokálnych sólistov: sopranistka Simona Houda Šaturová, mezzosopranistka Jana Kurucová a tenorista Juraj Hollý.

Sledovať dirigentskú prácu Petra Altrichtera, jedného z najznámejších a medzinárodne najviac uznávaných českých hudobných umelcov, je pre poslucháča mimoriadnym pôžitkom. Jeho hlboký ponor do interpretovaného diela, spontánnosť či impulzívnosť pri budovaní jeho výstavby, ktorá maestra doslova (niekedy aj fyzicky) unáša a vtláča uvádzanej skladbe nenapodobiteľnú autentickú podobu, jeho schopnosť od prvej chvíle sa tejto skladbe oddať, nepovyšovať sa nad ňu, skôr naopak, bezvýhradne jej slúžiť – to sú vlastnosti, ktoré prenikavo charakterizujú dirigentovo pôsobenie na pódiu. Altrichter nie je dirigentom na širokú a všeobecnú koncertnú objednávku; jeho umelecký vkus je špecifický, no zároveň vysoko kultivovaný – diela, ktoré nevyhovujú jeho interpretačnému naturelu a nedokáže sa s nimi stotožniť, nediriguje. V Slovenskej filharmónii je žiadaným a výsostne rešpektovaným hosťom, za dirigentským pultom telesa sa už od nepamäti objavuje pravidelne. Jedno z posledných umelcových predkovidových účinkovaní v Bratislave, plánované na jar 2019, zhatila jeho náhla zdravotná indispozícia, ktorá mu znemožnila zavŕšiť už započatý skúšobný proces. V januári 2020 ešte stihol uviesť monumentálnu Štvrtú symfóniu Antona Brucknera, potom však nasledovali už len torzá: streamovaný koncert bez publika a Dvořákovo oratórium Svatá Ludmila bez zborových častí (Slovenský filharmonický zbor vyradila z prevádzky zradná kovidová epidémia). A tak bol Mendelssohnov grandiózny opus ideálnou príležitosťou na obnovenie kontaktu obľúbeného umelca s oboma našimi súbormi.

Mendelssohnovu Symfóniu č. 2 „Chválospev“ naposledy na pódiu Reduty uviedol s Mníchovskými filharmonikmi a Mníchovským filharmonickým zborom charizmatický Thomas Hengelbrock v rámci Bratislavských hudobných slávností 2019. V pamäti mi ostal zvláštny nápad, keď nemecký dirigent pred nástupom zboru v siedmej časti poslal sólovú sopranistku zaspievať jedinú frázu Die Nacht ist vergangen do balkónovej lóže. Petr Altrichter si pri kreovaní diela počínal so suverenitou skúseného, no zároveň hlboko inšpirovaného majstra. K Mendelssohnovej symfonicko-vokálnej tvorbe má blízko: pred rokmi s našimi filharmonikmi predniesol skladateľovo oratórium Elias. Z úvodnej orchestrálnej trojčasťovej Sinfonie (programový bulletin mätúco uvádzal iba jednu časť) pod jeho rukami nádherne znelo poetické Adagio religioso, v zborových častiach zasa akcentoval hymnický charakter skladby, ktorý dopĺňali pôsobivé lyrické vstupy ideálne zladeného vokálneho tria sólistov, vedeného podmanivým hlasom prominentnej sopranistky Simony Houdy Šaturovej.

Sólový part Mozartovho Klavírneho koncertu c mol, KV 491 predniesla mladá čínsko-americká klaviristka Zhang Zuo s umeleckým menom „Zee Zee“. Hoci má za sebou už slušnú umeleckú kariéru, korunovanú spoluprácou s významnými hudobnými vydavateľstvami (Decca, DG), v Slovenskej filharmónii účinkovala po prvýkrát. Jej Mozart bol vzdušný a štandardne frázovaný, hoci nie taký poetický ako podanie Andrewa von Oeyena, amerického klaviristu, ktorý v Redute hosťoval pred niekoľkými rokmi. Žiaľ, dobrý dojem z koncertného vystúpenia umelkyne trochu pokazil prídavok: Schumannovo Intermezzo z cyklu Fašiangy vo Viedni odohrala bezducho a rutinovane.

*******

Foto: A. Trizuljak