„Petr Altrichter je dirigentom s mimoriadnou dávkou inšpirácie a osobnostnej charizmy.“

„Druhé bratislavské účinkovanie Marka Kozáka potvrdilo jeho výnimočné interpretačné kvality.“

„Mendelssohnova Škótska symfónia zaznela v jasných kontúrach výsostne dramatického diela.“ 

Maratón sezónnych abonentných účinkovaní Slovenskej filharmónie pokračoval v posledný marcový týždeň koncertom nášho prvého orchestra pred už tradične preplnenou bratislavskou Redutou – išlo o koncert v rámci hojne navštevovaného Populárneho cyklu. Za dirigentský pult Slovenskej filharmónie sa po takmer roku znova postavil Petr Altrichter, skúsený a umelecky vysoko erudovaný predstaviteľ renomovanej dirigentskej školy nášho západného suseda. Po dirigentovom boku sa uviedol jeho krajan, mladý klavirista Marek Kozák. Program sa zameral na tvorbu severského a nemeckého hudobného romantizmu a bol zostavený z diel Jeana Sibelia, Edvarda Hagerupa Griega a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Ideálna koncertná dramaturgia pre menej náročného poslucháča…

Koncert otvorila známa symfonická báseň Jeana Sibelia Finlandia, op. 26 z roku 1900. Fínsky bard ňou dokázal apelatívnymi hudobnými prostriedkami vyjadriť vzdor severského národa proti koloniálnej cárskej nadvláde, spod ktorej sa Fíni dokázali vymaniť, hoci nie nadlho, až po revolučných udalostiach roku 1917. Sibeliovo ikonické dielo burcovalo Fínov za skladateľovho života aj v priebehu tzv. „zimnej vojny“ 1939, počas ich hrdinského odporu proti brutálnej invázii sovietskych vojsk, voči ktorej sa dlhý čas úspešne bránili. Petr Altrichter patrí medzi vzácnych a žiadaných majstrov dirigentskej taktovky, ktorých naši filharmonici i publikum v Bratislave vždy radi uvítajú. V máji 2024, v rámci prebiehajúceho Roku českej hudby, s naším orchestrom v Redute presvedčivým spôsobom uviedol kompletný cyklus Smetanových symfonických básní Má vlast (reflexe ZDE) a nemenej pôsobivo si pri romantickom repertoári počínal aj tentoraz. Altrichter je dirigentom s mimoriadnou dávkou inšpirácie a osobnostnej charizmy, interpretácii hudobnej skladby sa od prvej chvíle oddáva s plným nasadením svojho umeleckého potenciálu. Nebolo tomu inak ani pri kreácii Sibeliovej Finlandie. Dirigentovo gesto pri vedení orchestra je natoľko plastické a tvárne, že s trochou nadsádzky by sa dalo konštatovať, že aj pri eliminovaní zvuku dokážeme interpretovanú skladbu podľa umelcových rúk bezpečne identifikovať.

Sólový part Griegovho Koncertu pre klavír a orchester a mol, op. 16 zverila dramaturgia filharmónie mladému moravskému klaviristovi Markovi Kozákovi (jeho profil na Wikipédii uvádza, že je tiež hudobným skladateľom a organistom). Nebolo to prvé umelcovo účinkovanie v slovenskej metropole; v októbri 2021, tesne po odznení covidovej epidémie, predniesol v Redute klavírny recitál s dielami Smetanu, Dvořáka, Skoumala a Liszta. Kozáka už vtedy predchádzala znamenitá povesť: do nášho mesta prišiel vyzbrojený diplomom od pedagogického mága a autentického generačného chopinistu prof. Ivana Klánskeho na Akadémii múzických umení v Prahe a teraz už aj ovenčený mnohými úspechmi na medzinárodných klavírnych súťažiach (Bolzano, Varšava, Praha, Zürich, Lipsko). Griegov koncert v Bratislave dôverne poznáme v tom najkompetentnejšom podaní, bol totiž interpretačnou doménou nášho výnimočného klaviristu a bývalého dlhoročného riaditeľa Slovenskej filharmónie Mariana Lapšanského, v mladosti takisto laureáta súťaže Gézu Andu v Zürichu. Už po prvých taktoch Griegovho opusu bolo zrejmé, že pri Kozákovi máme dočinenia so zrelým umelcom, ktorý svoju dokonalú technickú prípravu dáva naplno do služieb interpretovaného diela. Jeho koncepciu charakterizovalo uvážlivé frázovanie, mäkký úder, obdivuhodné legáto, ale i prudká erupcia v miestach, vyžadujúcich si dramatické vzopätie. Umelec tiež bravúrne odohral dva chopinovské prídavky: Etudu Ges dur, op. 10: č. 5 a známy Minútový valčík v nezvyklej, ale zaujímavej úprave.

Po prestávke prišla na rad Symfónia č. 3 a mol, op. 56 „Škótska“ Felixa Mendelssohna-Bartholdyho, dielo, ktoré koncertné obecenstvo miluje a opakovane si vyžaduje jeho uvedenie. Ani tu svoj impulzívny dirigentský naturel Petr Altrichter nezaprel: symfóniu poňal s väčším dôrazom na jej dramatickú štruktúru ako na poetický charakter, každá hudobná fráza mala čitateľné a zreteľné kontúry, orchester bezpečne a cieľavedomo viedol k záverečnému „chorálovému“ vyvrcholeniu.

Po štvrtkovom abonentnom koncerte sa dirigent s bratislavským publikom ešte nelúčil: v nasledujúci deň bol hlavným protagonistom na školskej hudobnej akadémii a v sobotu ho rovnaký program čakal na pravidelnom rodinnom koncerte. Bude nám potešením i cťou privítať ho za dirigentským pultom nášho prvého orchestra v blízkej budúcnosti znova.

Foto: Ján Lukáš / Slovenská filharmonie

Facebook X E-mail WhatsApp