„Dramaturgicky sa koncert podarilo uchopiť zmysluplne, s ťažiskom v áriách Gaetana Donizettiho.“

„Magdalena Heboussová v árii z Donizettiho opery Don Pasquale javisko energicky ovládla.“

„Najkomplexnejší výkon podala posledná účinkujúca, Eva Kývalová.“

Siedmy ročník speváckych kurzov v Litni vyvrcholil v štvrtok 27. augusta koncertom tohtoročných účastníkov. V podvečer venovaný predovšetkým dielam majstrov bel canta sa predstavilo sedem mladých spevákov, ktorí počas kurzov pracovali pod vedením lektoriek Markéty Cukrovej a Heleny Kaupovej.

Spevácke kurzy sa na Zámku Liteň konajú ako súčasť Festivalu Jarmily Novotnej. Ako na úvod večera zdôraznila Ivana Leidlová, riaditeľka zámku, organizátori kurzov majú ambíciu z roka na rok zvyšovať úroveň kurzov, ktorú dvíhajú aj dôsledným výberom frekventantov. Tí počas piatich dní pracujú pod vedením popredných umelcov a pedagógov, medzi ktorých v minulosti patrila napríklad Dagmar Pecková či Kateřina Kněžíková. K hodinám spevu sa potom pridáva možnosť individuálnej práce s korepetítorom (Ahmad Hedar), kurzy sú tiež rôzne dopĺňané muzikologickými prednáškami alebo spoluprácou s operným režisérom.

V Litni som, priznám sa, bola po prvýkrát a na svoju návštevu som sa tešila nielen kvôli tomu, že som o kurzoch počula vždy to najlepšie, ale aj kvôli prostrediu zámku, ktoré, podľa mojich očakávaní, pôsobí nesmierne inšpiratívne. Plánovaná open air varianta koncertu by tak bola určite čarovná, kvôli nižším teplotám však, pochopiteľne, prebehol koncert vo vnútri zámku. Snahu o vysokú úroveň kurzov bolo poznať aj na podobe koncertu. Dramaturgicky sa ho podarilo uchopiť zmysluplne, s ťažiskom v áriách Gaetana Donizettiho. Príjemným dojmom pôsobilo aj sprievodné slovo muzikologičky Dity Hradeckej.

Večer otvoril Ahmad Hedar klavírnou úpravou slávnej Belliniho „Casta diva“. Po ňom na pódium prišla skvelá Markéta Cukrová s Rossiniho áriou „Una voce poco fa“ z opery Barbier zo Sevilly. Bezchybnou dikciou a artikuláciou, ako aj šarmantným hereckým stvárnením, bola Cukrová svojim žiakom tým najlepším príkladom.

Z účastníkov kurzu sa ako prvá predstavila Magdalena Heboussová v árii „Quel guardo il cavaliere…So anch´io la virtu magica“ z Donizettiho opery Don Pasquale. Speváčka javisko energicky ovládla a zaujala plným a v dobrom zmysle prierazným hlasom, nad ktorým má dobrú kontrolu a vie s ním krásne pracovať aj v nižších a stredných polohách. V árii celkom iného charakteru sa predstavila nasledujúca účinkujúca Tereza Hořejšová, zaspievala „Egli non riede… Non so le tetre“ z Korzára Giuseppe Verdiho. Hořejšová predviedla kultivovanú, lyricky, aj keď možno trochu opatrne koncipovanú interpretáciu.

Jediný mužský účinkujúci, Radek Martinec, sa pred publikum postavil s áriou „Bella siccome un angelo“ – opäť z opery Don Pasquale. Martinec zaujal znelým, dobre posadeným hlasom, ktorý by mu niektoré miesta árie dovolil vytvarovať azda ešte o niečo plastickejšie, než ako sme počuli. Ďalšia vystúpila Martina Houdová s áriou „Com´é bello“ z Donizettiho Lucrezie Borgia. Speváčka svoj trochu užší hlasový materiál dokázala dobre využiť a vo vyšších polohách presvedčiť znelým, okrúhlym tónom.

Azda najväčším kontrastom ku delikátnosti bel canta bola ária „Voi lo sapete“ z opery Sedliacka česť Pietra Mascagniho. Interpretkou bola Eliška Gattringerová, jedna zo skúsenejších účastníkov kurzov. Jej absolútne ohromujúci hlasový fond mal v plnom zvuku voči akustike malej sály navrch. To však nič nemení na tom, že sa árie ujala dobre. Svoje hlasové dispozície používala z hľadiska priebehu skladby na logických miestach a podarilo sa jej sprostredkovať naozaj impozantný zážitok. Späť k Donizettimu sme sa vrátili s Pavlou Mlčákovou, v árii „Oh mio Fernando“ z Favoritky. Svoj zaujímavý tmavší hlas viedla veľmi premyslene, zvládnuté boli aj pohyblivejšie miesta – hoci ešte štipka nadhľadu by árii pristala.

Z môjho pohľadu najkomplexnejší výkon podala posledná účinkujúca, Eva Kývalová. V svetoznámej a veľmi náročnej „Il dolce suono…Ardon gl´incensi“ z Donizettiho Lucie di Lammermoor mala speváčka možnosť ukázať sa ako zdatná koloratúrna sopranistka a túto príležitosť určite naplno využila. Technickú zbehlosť, vďaka ktorej zvládala náročné postupy, doplnila premyslenou výstavbou celku: po celý čas udržala náboj, emóciu, atmosféru. Kvalitný a pozoruhodný výkon, na koniec programu a celých kurzov určite nanajvýš vhodný.

Foto: Jan Žirovnický