„Za obzvlášť pozoruhodnú som považovala interpretáciu druhej skladby večera, rozsiahlej Schubertovej Fantázie f mol.“

„Celá interpretácia bola veľmi farebná, plná nápaditých a zároveň ohľaduplných riešení vo frázovaní.“

„Uhorské tance vynikali plným, vyrovnaným zvukom, duo pôsobilo veľmi zohrane.“

Priestor Atria na Žižkove sa stáva aj vo svete klasickej hudby čoraz vyhľadávanejšou adresou. Tento trend určite podporí aj nový klavírny cyklus, ktorý kolektív Atria práve tento mesiac odštartoval. Zahájenie cyklu pripadlo na posvätný muzikantský dátum – Mozartove narodeniny, pódium patrilo dvom výrazným osobnostiam českej klavírnej scény, manželom Kasíkovcom.

To, že sa Atrium rozhodlo organizovať klavírny cyklus, je celkom pochopiteľné aj s ohľadom na fakt, že vlastnia dostatočne kvalitný nástroj z dielne Steinway&Sons. Každý, kto priestor navštívil, určite vie, že akustika sály – pôvodne kaplnky – má dlhší dozvuk a kvôli vysokej klenbe a relatívne malej ploche sa tu zvuk rôzne odráža. Prirodzene sa tak stane, že to niektorú skladbu pozdvihne, v inej spôsobí problém: každopádne ide o špecifické podmienky.

Čo sa týka koncertu manželov Kasíkových (Martin Kasík, Kristina Kasíková), do programu boli zaradené štvorručné skladby Wolfganga Amadea Mozarta, Franza Schuberta, Johannesa Brahmsa a Antonína Dvořáka. Aj vzhľadom na to, že je Atrium miestom, v ktorom sa stretáva aj širšia, než len hudobná komunita, išlo o veľmi logicky vybraný program.

Koncert otvorila skladba oslávenca, Wolfganga Amadea Mozarta. V jeho Sonáte D dur KV 381 bolo asi, vzhľadom na spomínanú akustiku, trochu náročnejšie vysporiadať sa s delikátnymi úsekmi, a to aj z hľadiska súhry. Zvuk pôsobil o čosi mohutnejšie, než by som si predstavovala – predovšetkým azda v prvej vete. V druhej vete Andante ale ponúklo duo veľmi pekné momenty so spevnými melódiami, v záverečnom Allegro molto zafungovali dynamické subito kontrasty.

Zvyšok programu, v ktorom priezračnú Mozartovu faktúru vystriedali skôr hutnejšie plochy, vyznel z môjho pohľadu veľmi presvedčivo. Za obzvlášť pozoruhodnú som považovala interpretáciu druhej skladby večera, rozsiahlej Schubertovej Fantázie f mol. Ide o závažné, premenlivé dielo, lyrické momenty sa striedajú s rytmicky pregnantnými, sugestívnymi úsekmi. Prevedenie manželov Kasíkovcov bolo nesmierne cituplné a koncentrované, úvod vykreslili vo veľmi osobitej, až intímnej atmosfére, dynamicky v mäkkom, tvárnom piane. Celá interpretácia bola pritom veľmi farebná, plná nápaditých a zároveň ohľaduplných riešení vo frázovaní. Dominantnejšie, zvukovo veľmi pôsobivé motívy primu v podaní Martina Kasíka absolútne rovnocenne dopĺňal part Kristiny Kasíkovej. Tá sa skvele ujala harmonicky i rytmicky zásadného sekundu, ktorým skladbu opatrila potrebne zvučným basovým registrom a zohrala nenahraditeľnú funkciu v celkovom výraze skladby.

Odľahčenejšia bola potom druhá polovica programu. V tej sme počuli dokopy osem tancov: štyri Brahmsove Uhorské tance (č. 13, 4, 7 a 6) a štyri Dvořákove Slovanské tance, z opusu 72 (č. 1 Odzemek, č. 2 Dumka, č. 6 Polonéza, č. 7 Kolo). Ako u Brahmsa, tak u Dvořáka sa dvojici podľa mňa veľmi dobre podarilo vystihnúť charakter jednotlivých tancov. Uhorské tance vynikali plným, vyrovnaným zvukom, duo pôsobilo veľmi zohrane. Okrem temperamentne tanečných úsekov dobre zapôsobil napríklad aj široko klenutý úvod tanca č. 4 v tempe poco sostenuto, či pôvabné andantino grazioso tanca č. 13. Čo sa týka výberu zo Slovanských tancov, najväčší dojem na mňa urobili energické plochy v hustejších faktúrach a silnejších dynamikách. Pojatie Kasíkovcov rešpektovalo tanečný charakter skladieb, skôr než folklórnu zemitosť, ale akcentovalo eleganciu a dôvtip jednotlivých skladieb. Prirodzeným vrcholom bol záverečný tanec č. 7, štylizované srbské kolo. Iskrivý charakter diela bol pritom podmienený brilantnými, rozjasnenými motívmi v diskante v podaní Martina Kasíka. Skvelé vyvrcholenie otváracieho koncertu nového klavírneho projektu.

Foto: Anna Rasmussen