„Kým v prvej rade pristupuje Dvořák prevažne k štylizácii českých tancov, druhá rada je už skutočne „slovanská“ a výrazovo rozmanitejšia.“

„Duo Ardašev Slovanské tance pojalo so sympatickou dávkou elegancie, ktorú si tieto skvele skomponované kusy zaslúžia azda ešte viac než dôraz na ich folklórne východiská.“

„Najstrhujúcejší zážitok interpreti priniesli v predposlednom z tancov, v Allegro vivace, ktoré je štylizovaným srbským kolom.“

Organizačný tým festivalu Dvořákova Praha pozval tento rok výlučne českých umelcov a v programe sa sústredí na klavírne dielo Antonína Dvořáka. V súbornom uvedení jeho diel pre klavír pokračovalo 8. septembra Duo Ardašev, teda Igor Ardašev a Renata Lichnovská. V ich podaní sme počuli obe rady Dvořákových Slovanských tancov.

Prvá rada Slovanských tancov, teda op. 46, bola v kontexte kariéry skladateľa jedným z prelomových diel a Dvořák si vďaka nim výrazne posilnil reputáciu v zahraničí. Dielo často pripodobňované k Brahmsovym Uhorským tancom malo svojím určením pre štvorručný klavír veľký potenciál zaujať širokú verejnosť: v 19. storočí by sme sotva našli meštiansku domácnosť bez klavíra. Zošity sa od seba líšia výberom tancov aj celkovým charakterom. Kým v prvej rade pristupuje Dvořák prevažne k štylizácii českých tancov, druhá rada je už skutočne „slovanská“ a aj výrazovo rozmanitejšia.

Duo Ardašev malo predvedenie tancov veľmi dobre pripravené, hrali precízne, disciplinovane. Musím na úvod povedať, že som len nedávno niektoré s tancov počula v orchestrálnej verzii, bolo pre mňa teda zo začiatku ťažké preorientovať sa na menej veľkorysý klavírny zvuk. Duo sa vzájomne skvele dopĺňalo. Igor Ardašev hral svojím kultivovaným, noblesným spôsobom, ktorý iskrivým motívom v diskante veľmi svedčal, Renata Lichnovská hrala o čosi živelnejšie, vďaka čomu skladbám dodala znelý základ v basových polohách. Štylizované tance sú pre interpretov často kusmi, do ktorých môžu zapojiť svoj temperament a ukázať technickú zbehlosť. Duo Ardašev však Slovanské tance pojalo so sympatickou dávkou elegancie, ktorú si tieto skvele skomponované kusy zaslúžia azda ešte viac než dôraz na ich folklórne východiská.

Z prvej rady by som vyzdvihla napríklad štvrtý Tempo di minuetto a šiesty Allegretto scherzando, teda dve sousedské. Duo ich podalo veľmi pôvabne a obzvlášť Igor Ardašev ich ozdobil delikátnou artikuláciou a citlivým úhozom. V tomto zmysle bol dobre podaný aj siedmy tanec Allegro assai – skočná. K tomuto kusu by sa mi ale okrem brilantnosti hodilo aj o trochu viac „vtipu“, napríklad v modelovaní drobných fráz.

Pútavejšia bola pre mňa ale celkovo druhá rada tancov, s opusovým číslom 72. Tu sme počuli duo aj v lyrických a tiež takpovediac závažnejších polohách a je nutné povedať, že im veľmi pristali. Pianové úseky mali v ich podaní veľmi pôsobivé vyznenie: o tom presvedčil už prostredný diel úvodného odzemku. Krásne vytvarované melódie zas interpreti publiku ponúkli v druhom Allegretto grazioso (dumka), či v záverečnom Grazioso e lento ma non troppo, quasi tempo di valse. Pre mňa bol práve tento tanec jedným z vrcholov večera, sousedská vyznela od Dua Ardašev až dojemne. Naopak ako trochu nevýraznú a možno statickú som vnímala interpretáciu druhej dumky, ktorá je v poradí štvrtým tancom.

Najstrhujúcejší zážitok potom interpreti podľa mňa priniesli v predposlednom z tancov, v Allegro vivace, ktoré je štylizovaným srbským kolom. V tomto tanci predviedli Igor Ardašev a Renata Lichnovská svoju komplexnú virtuozitu a výbornú zohranosť. Dlhotrvajúci potlesk si za toto kompletné uvedenie Slovanských tancov absolútne zaslúžili.

Foto: Petra Hajská