Slavnostními koncerty k jubileu otevřela Slovenská filharmonie svoji 76. sezonu
„Pred 75 rokmi sa v Bratislave začala písať história slovenského národného symfonického orchestra.“
„Klavirista Jan Lisiecki potvrdil svoju povesť renomovaného a svetovo uznávaného interpreta.“
„Tak nápadito ako Ľubica Čekovská nedokáže na Slovensku pre orchester písať nikto.“
Slávnostné koncerty v dňoch 24. a 25. októbra otvorili v bratislavskej Redute nielen ďalšiu koncertnú sezónu Slovenskej filharmónie, ale dôstojným spôsobom si tiež pripomenuli 75. výročie založenia nášho národného symfonického orchestra. 27. októbra 1949, na koncerte pod taktovkou Ľudovíta Rajtera, sa totiž v budove Slovenského národného divadla začala písať história profesionálneho domáceho orchestrálneho telesa ako národnej koncertno-symfonickej inštitúcie. Októbrové iniciačné abonentné koncerty Slovenskej filharmónie sa konali pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina, ako sólista spolúčinkoval hviezdny kanadsko-poľský klavirista Jan Lisiecki. Na programe bola známa predohra Karneval Antonína Dvořáka, Koncert pre klavír a orchester č. 3 c mol Ludwiga van Beethovena a premiérová novinka Ľubice Čekovskej Dom hudby v siedmich obdobiach, ktorú prominentná slovenská autorka napísala na objednávku spoločnosti Gesamtkunstwerk a venovala ju filharmonickému jubileu.
Náš prvý orchester prešiel v priebehu svojej sedemdesiatpäťročnej histórie zložitou a turbulentnou cestou, ktorú lemujú nielen mnohé ikonické vrcholy, ale aj osudové zlyhania. Už zrod umeleckého telesa na prahu obdobia brutálneho politického útlaku a surového potláčania občianskych práv po februári 1948, keď sa Československo, kedysi ostrov demokracie v stredoeurópskom priestore, stalo obeťou krutých stalinských represálií, bol významnou domácou kultúrnou udalosťou, ktorá s politickým smerovaním krajiny paradoxne nekonvenovala. Udialo sa tak najmä vďaka úsiliu zakladateľských osobností slovenskej hudobnej moderny Eugenovi Suchoňovi a Alexandrovi Moyzesovi, ktorí využili dobovú ideovú a spoločenskú objednávku vládnucich komunistov na založenie nových kultúrnych inštitúcií a vďaka cieľavedomému snaženiu dosiahli svoj vytúžený cieľ. Bolo šťastím, že interpretačné základy nového orchestra dostal príležitosť formovať Václav Talich, legendárna osobnosť českej hudobnej scény, ktorý v povojnovej Prahe čelil šikane a nepriazni ministra Zdeňka Nejedlého a v Bratislave našiel útočisko pre svoju umeleckú realizáciu. Trojročné Talichovo pôsobenie na čele Slovenskej filharmónie zavŕšilo uvedenie Beethovenovej Deviatej symfónie, ktoré poslucháčom nadlho ostalo v pamäti. Výrazný podiel na výkonnostnom raste Slovenskej filharmónie mali v nasledujúcich rokoch aj ďalší českí dirigenti medzinárodného formátu, Zdeněk Košler a Libor Pešek, ktorí pri našom orchestri strávili dlhé roky svojej umeleckej aktivity a naširoko mu otvorili dvere do umeleckého sveta. Slovenská filharmónia sa pod ich vedením vypracovala na teleso, ktoré obstojí aj v najťažšej konkurencii.
Jubilejné koncerty pod Raiskinovou precíznou taktovkou otvorila živelne rozjasaná predohra Karneval, op. 92 Antonína Dvořáka, notoricky známe a brilantne inštrumentované dielo českého majstra, plné životného optimizmu a podmanivých nástrojových farieb. Hlavným protagonistom následujúceho Beethovenovho Koncertu pre klavír a orchester č.3 c mol, op. 37 bol mladý, no medzinárodne už etablovaný sólista Jan Lisiecki, klavirista s výraznou umeleckou reputáciou, ktorú ovenčila spolupráca s vrcholnými svetovými orchestrami a dirigentmi. Jeho zrelý pianistický prejav, prekračujúci zaužívané klasicistické štandardy, zaujal expresívnym frázovaním a energicky tvarovanými pasážami v okrajových častiach, zatiaľ čo v strednom Largu predviedol obdivuhodne kvalitnú prácu so zvukom. Ak pisateľa pamäť neklame, od čias fenomenálneho Gézu Andu (v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nezabudnuteľne predniesol v Redute sólový part Beethovenovho koncertu pod taktovkou Ľudovíta Rajtera) dielo viedenského majstra v takej dokonalej podobe v Bratislave nezaznelo. Svedectvom Lisieckeho vyspelého klavírneho umenia bolo aj Chopinovo Nokturno cis mol, ktoré v klaviristovom podaní odznelo ako prídavok.
V druhej polovici programu premiérovo odznela obsadením monumentálna skladba Ľubice Čekovskej s názvom Maison de la musique en sept périodes (Dom hudby v siedmich obdobiach), venovaná filharmonickému jubileu. Prominentnú autorku unikátnych, medzinárodne úspešných opier k napísaniu orchestrálneho diela inšpiroval príbeh budovy Reduty, dnes sídla Slovenskej filharmónie, ktorá v priebehu dvadsiateho storočia prešla turbulentnými funkčnými zmenami a bola, spoločne s orchestrom, svedkom mnohých významných historických udalostí v jej bezprostrednom okolí. Sedem častí suity nemá ambíciu tieto udalosti deskriptívne opísať a tým evokovať v poslucháčovi akýsi mimohudobný program; v kaleidoskope závratného prúdu Čekovskej invenčného a inštrumentálne bohatého symfonizmu občas síce začujeme pískanie električky, signál lodnej trúby z neďalekého Dunaja či zvony Dómu svätého Martina, no identifikovateľné citáty by sme v ňom hľadali márne. Od sonoristicky ladenej, neskôr polyštýlovo koncipovanej úvodnej časti na spôsob imitácie promenádnych orchestrov, sťaby inšpirovaných bizarnou poetikou symfonických skladieb Charlesa Ivesa, cez metricky posunutú parafrázu valčíka, názvuky slovenského folklóru, meditatívne tranquillo s náznakom českej hymny až po apoteózny orchestrálny záver sa na poslucháča valí riava úchvatných hudobných zážitkov, ktorá ho len málokedy nechá vydýchnuť. Bez najmenšieho váhania sa dá konštatovať, že tak farbisto a nápadito ako Čekovská nedokáže dnes na Slovensku písať pre orchester písať nikto. Jej skladby síce neobsahujú apelatívne, historicky podmienené hudobné výzvy ako, napríklad, tvorba Vladimíra Godára; zato v jedinej skladbe dokáže ponúknuť priam neskutočný gejzír hudobných nápadov, aký by naplnil aj niekoľko diel.
Jubilejné koncerty Slovenskej filharmónie v centre s impozantnou skladbou Ľubice Čekovskej vrchovato splnili svoj cieľ. Sú dobrým štartom do nadchádzajúcej sezóny.
Foto: Slovenská filharmonie / Alexander Trizuljak
Příspěvky od Ivan Marton
- Skvělý vstup Slovenské filharmonie do Bratislavských hudebních slavností
- Závěr sezony Slovenské filharmonie se nesl v znamení monumentálního Žalmu země podkarpatské
- Klavíristka Eugenie Sánchez Durán se představila v bratislavské Redutě
- V duchu talichovské tradice. Slovenská filharmonie hrála Mou vlast
- Dramaturgická a interpretační lahůdka ve Slovenské filharmonii