„Koncertov venovaných výhradne americkej tvorbe 20. storočia sa v našich končinách nekoná veľa.“

„V programe prevažovali veľmi energické skladby.“

„Tým najlepším na koniec boli Symfonické tance z legendárneho Bernsteinovho muzikálu.“

„Kúsok celkom príjemného muzikálového sentimentu.“

„Festival Věčná naděje vyvrcholí 26. augusta koncertom Gustav Mahler Jugendorchester.“

 

Živelné rytmy, známe melódie – aj to priniesol „americký“ večer festivalu Věčná naděje. Symfonický orchester Českého rozhlasu spoločne s Janom Kučerom pripravil niekoľko pozoruhodných momentov, celkom symbolicky najmä v dielach jubilujúceho Leonarda Bernsteina.

24. augusta sa v pražskom Rudolfine v rámci festivalu Věčná naděje uskutočnil koncert zameraný na tvorbu skladateľov, ktorí žili a pôsobili v Spojených štátoch amerických. Symfonický orchester Českého rozhlasu tak pod taktovkou šéfdirigenta Karlovarského symfonického orchestru Jana Kučeru zahral diela Aarona Coplanda, Ericha Wolfganga Korngolda, Georga Gershwina a Leonarda Bernsteina.

Koncertov venovaných výhradne americkej tvorbe 20. storočia sa v našich končinách nekoná veľa. Príležitosť navštíviť takéto podujatie som teda uvítala, hoci je možno trochu neštandardné, že bolo súčasťou festivalu s podtitulom „Gustav Mahler a terezínští skladatelé“. Vzhľadom k dátumu sa však takáto dramaturgia javí celkom opodstatnene: veď práve dnes, 25. augusta, uplynulo sto rokov od narodenia jednej z najväčších osobností americkej hudby, Leonarda Bernsteina. V programe prevažovali veľmi energické skladby, v ktorých je možné nájsť kúsok naozaj zo všetkého: z jazzu, filmovej hudby, latinskoamerických tancov, klasického symfonizmu či muzikálových melódii. Na prvý pohľad pútavá mozaika, v realite však bol večer azda až príliš bombastický.

Prvá časť programu obsahovala diela Fanfára pre obyčajného človeka od Aarona Coplanda, Korngoldova Predohra k divadelnej hre a slávna kompozícia Georga Gershwina Američan v Paríži. Už v prvom čísle SOČR na čele s Kučerom ukázal ohromné zvukové možnosti. V partitúre Fanfáry je uvedený predpis very deliberately, čo možno preložiť ako „veľmi rozvážne“: tohto označenia sa dirigent precízne držal a skladba vyznela naozaj dôstojne. Chýbala však väčšia plasticita a výstavba jednotlivých fráz. Nasledujúca Predohra brnenského rodáka Ericha Wolfganga Korngolda v sebe spája prostriedky neskorého romantizmu a filmovej hudby, ktorej sa skladateľ primárne venoval. Nie je teda jednoduché interpretovať dielo tak, aby nevyznelo s prvoplánovým efektom. To sa včera z môjho pohľadu relatívne podarilo, skladba nebola zaťažená a Kučera pridal aj niekoľko sviežich riešení, napríklad z hľadiska agogiky. Zdalo sa však, akoby v interpretácii chýbala určitá hierarchia: motívy sa príliš zlievali a celkovo na mňa prevedenie pôsobilo akosi neusporiadane, nepremyslene. Ako posledný sme v prvej časti počuli Gershwinov opus Američan v Paríži. Teleso opäť predviedlo podmanivé miesta vo vyššej dynamike, inak však absentovala farebnosť, zvukové detaily, nuansy. Takisto mi trochu prekážala práca s rytmom – postupy inšpirované jazzom už boli azda za hranicou toho, čomu orchester naozaj dobre rozumie.

V druhej polovici SOČR ponúkol dve kompozície Leonarda Bernsteina: predohru k jeho komickej operete Candide a Symfonické tance z West Side Story. Práve túto časť koncertu hodnotím ako najlepšiu.  V predohre sa síce našli miesta, ktoré kvôli rýchlemu (stále však vhodne zvolenému) tempu boli z hľadiska súhry už na hranici, celkový dojem z tejto krátkej hravej skladby však ostal pozitívny. Skutočne tým najlepším na koniec boli potom Symfonické tance z legendárneho Bernsteinovho muzikálu. Orchester akoby sa trochu usadil, hráči hrali s pochopením, nechýbali pôvabné, lyrické miesta ani dravé úseky inšpirované tancami mambo či cha-cha. Navyše, práve v tomto diele bolo najviac vidno radosť interpretov, vďaka ktorej bez problémov strhli celé publikum. So záverečnými tónmi potom prišlo upokojenie a kúsok celkom príjemného muzikálového sentimentu. Rada by som na tomto mieste vyzdvihla sekciu bicích nástrojov; jej výkon bol po celý večer naozaj znamenitý.

Koncert možno nenaplnil všetky moje očakávania, určite však nemožno povedať, že by sa jednalo o nevydarený večer. V kontexte celého festivalu sa naviac určite jednalo o zaujímavý počin. Festival Věčná naděje vyvrcholí zajtra, 26. augusta koncertom Gustav Mahler Jugendorchester s Gautierom Capuçonom.

Facebook X E-mail WhatsApp