„Obe flautistky predviedli naozaj veľmi vyrovnané a zaujímavé výkony.“

„Mentorovi Janovi Fišerovi bol štipendista Aleš Baránek skvelým partnerom.“

„Štipendisti z triedy mentora Iva Kahánka sa postarali o päť čísel na naozaj vysokej úrovni.“

Láska k hudbe, usilovnosť, a veľa talentu. Salon ZUŠ Pražského jara, už tradičná súčasť festivalu, disponoval všetkými z týchto vznešených atribútov aj tento rok. V Kostole sv. Šimona a Judy sa 25. mája predstavili viac než dve desiatky mladých hudobníkov – štipendistov, respektíve absolventov, akadémie MenART.

Akadémia MenART je jedinečným projektom kde sa pod vedením mentorov, špičkových výkonných umelcov, vzdelávajú nadaní žiaci základných umeleckých škôl. Špecifikom je, že sa výuky účastní aj žiakov pedagóg z ZUŠ, takže na spracovanie podnetov z lekcií vedených mentorom žiak nie je sám. Na Pražskom jare sa predstavili žiaci z tried mentorov Jana Ostrého (flauta), Kateřiny Kněžíkovej (spev), Jana Fišera (husle) a Iva Kahánka (klavír). Štipendisti sa predstavovali ako sami, tak aj so svojimi mentormi. Ťažiskom príjemne vystavanej dramaturgie boli dva vstupy, v ktorých zneli úpravy ľudových piesní pre spev a klavír. Okrem nich zneli známe diela českých aj zahraničných autorov, prekladané rozhovormi s mentormi, štipendistami a osobnosťami, ktoré túto akadémiu organizačne vedú.

Koncert otvorila hudba Césara Kjuja, kde spoločne hrali mentori Jan Ostrý, Ivo Kahánek a Jan Fišer a štipendisti Adéla Vrátilová (flauta), Ondřej Martinek (husle) a Matyáš Papp (klavír). Ďalším hudobným blokom bolo potom vystúpenie štipendistiek Jana Ostrého: Valerie Skoumalovej, ktorá zahrala Pan et les bergers od Julesa Mouqueta (klavírny sprievod Adam Skoumal), a Evelyny Anežky Semrádovej, ktorá sa predstavila s Allegrettom zo Suite de trois morceaux Benjamina Godarda (sprievod Silvie Ježková). Obe flautistky predviedli naozaj veľmi vyrovnané a zaujímavé výkony hodné veľkého uznania. Presvedčili dobrým technickým ovládnutím nástroja, vďaka ktorým aj brilantné úseky zvládli s nadhľadom – v spojení s pútavo vybratými skladbami mimoriadne funkčná kombinácia.

Nasledoval prvý zo speváckych blokov – publikum teda počulo prvú päticu štipendistov sopranistky Kateřiny Kněžíkovej. Vo všetkých prípadoch sme boli svedkami veľmi svedomito pripravených výkonov a Kněžíkovej zverenci sa postarali o veľa pekných momentov. Toto tak trochu folklórne ladené pásmo otvorila Evelína Fialová s veľmi kultivovanou a pekne tvarovanou interpretáciou piesne Vlašťovička létá. Nasledovala Barbora Pešková s piesňou Žalo žalo Antonína Dvořáka – počuli sme vyspelý výkon, poukazujúci na hlasový potenciál, ktorý určite stojí za to ďalej rozvíjať. S nesmierne citlivou, precítenou interpretáciou piesne Povedz že mi povedz Bohuslava Martinů sa predstavila Lucie Kovářová. Janáčkovou piesňou Věrnost potešila Helena Mensová. O temperamentné zakončenie bloku sa dobre postaral Martin Žvachta s Dvořákovou piesňou Struna naladěná. Mladých spevákov na klavíri sprevádzala Ladislava Vondráčková.

Spev vystriedali husle: tých sa chopilo päť štipendistov Jana Fišera. Bezchybným Poco allegretto zo Sonatíny Bohuslava Martinů sa predstavila prvá huslistka, Šarlota Irová. Ďalšia mladá huslistka, Viola Lukášová, zahrala Cavatinu z Dvořákových Romantických kusov: išlo o naozaj krásny výkon s množstvom nápaditých výrazových detailov. Pri Romantických kusoch ostal aj Vintíř Langášek. Ten vynikajúco „vystrihol“ energické Capriccio – a bola som až prekvapená, s akou strhujúcou energiou dokázal tento mladý huslista skladbu podať. Jeden z najzrelších výkonov večera potom podal Ondřej Martinek. Wieniawského Obertas zahral po všetkých stránkach výborne, zaujal nosným tónom a jeho interpretácia bola pre mňa veľkým zážitkom. Husľový blok uzavrela Etuda č. 30 z Études spéciales Jacquesa Féréola Mazase a Josefa Micky. Mentorovi Janovi Fišerovi tu bol skvelým partnerom štipendista Aleš Baránek – spoločne predviedli veľmi živé číslo, vďaka ktorému tento blok vhodne vygradoval. Sprevádzal klavirista Stanislav Gallin.

Ďalší blok patril klavíru. Na pódiu sme tak privítali štipendistov z triedy mentora Iva Kahánka, ktorí sa postarali o päť čísel na naozaj vysokej úrovni. Prvým z nich bolo Allegro z Haydnovej Sonáty C dur Hob. XVI/6 v kultivovanom a štýlovom podaní Amálie Vlčkovej. Nasledovalo vystúpenie Matouša Starczewskeho, ktorý zahral Modrú z Vřešťálovho cyklu Paleta. Mladému klaviristovi sa podarilo vystihnúť lyrickú náladu krajných častí, v prostrednej predviedol svoje technické dispozície ako aj veľmi zvučný tón. Výborné zvládnutie nástroju ukázala aj Sofia Horčicová. V skladbe Tanec loutek od Bohuslava Martinů skvele pracovala so zvukom, zvlášť treba vyzdvihnúť pekne znelý diskant. Chopinovo Nocturno c moll si na tento koncert vybrala Johana Vítová, ktorej výkon ma obzvlášť zaujal krásnym vedením melódií. Posledné klavírne číslo patrilo Matyášovi Pappovi a jeho výbornej, pestrej intepretácii skladby Touha od Bedřicha Smetanu.

Klaviristov vystriedala ďalšia pätica spevákov, ktorá pracovala pod vedením Kateřiny Kněžíkovej. Blok otvoril Jakub Tausch s dobre pripravenými piesňami Děvče z Moravy a Vysoká veža Bohuslava Martinů; v zápätí pekne nadviazala Alice Jakšová so Škroupovou Písní o holoubkovi. S piesňou Mikuláša Schneidera-Trnavského Nevydávaj sa ty dievča ešte sa predstavil Pavel Tobola: skladbu podal naozaj kvalitne a zrozumiteľne sa popasoval aj so slovenčinou. To isté platí aj o Kateřine Marjákovej, ktorá veľmi dobre zaspievala Suchoňovu úpravu ľudovej piesne Široký jarčok. Táto mladá speváčka vytvorila krásnu atmosféru a jej vystúpenie patrilo k pre mňa najpôsobivejším. Veľmi pekný, vyspelý, vyrovnaný výkon podala Valentýna Inés Utíkalová v piesni Ladislava Vycpálka Šohájku duša má.

Celý večer uzavrelo spoločné číslo flautistiek Valerie Skoumalovej, Denisy Paškovej, Adély Vrátilovej, Evelyny Anežky Semrádovej, Moniky Prahovej, Hany Doubravovej, Terezy Tichánkovej a Terezy Šarlingerovej s ich mentorom Janom Ostrým. Zahrali Missu brevis Zdeňka Lukáše a určite treba vyzdvihnúť súhru a ladenie, na ktoré kladie toto dielo relatívne vysoké nároky.

Koncert Salón ZUŠ považujem vlastne za taký malý zázrak. Po mesiacoch dištančnej výuky prišlo na pódium množstvo mladých, talentovaných ľudí, ktorí ukázali nielen to, že školstvo to počas ťažkých dní nevzdalo, ale aj to, že trend označovať „koronovú“ generáciu za stratenú len kvôli tomu, že musela fungovať online, je absolútne nevhodné. Takéto posolstvá nádeje potrebujeme v týchto dňoch ako soľ.

Foto: Michal Vencl, Petra Hajská