„Otázky cnosti a statočnosti sú aktuálne aj dnes a nemusíme ani chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na našu kultúru.“

„So súborom Musica Florea a s jeho umeleckým vedúcim to bude moja prvá spolupráca, na ktorú sa teším.“

„Veľmi rada by som sa opäť vrátila k belcantovému repertoáru, na ktorom som pracovala na majstrovských kurzoch aj s pani Editou Gruberovou.“

Pozorně vnímavým příznivcům české operní produkce jméno Martiny Masarykové není neznámé a bylo by zvláštní, kdyby pěvkyni neznal slovenský návštěvník divadel. Sopranistka se nyní chystá na Lednicko-valtický hudební festival, kde se 11. října se starohudebním souborem Musica Florea pod vedením Marka Štryncla pověnuje známému, ale i zaprášenému repertoáru.

Letošní ročník Lednicko-valtického hudebního festivalu je tematizován motivy svobodného zednářství. Jak s vámi takové tematické ukotvení souzní?

Obdivujem odvážnych ľudí s odvážnymi myšlienkami. Prvýkrát som sa stretla so slobodomurárstvom na konzervatóriu, keď sme preberali Mozarta a jeho slobodomurársku operu Čarovná flauta, skomponovanú v duchu osvietenského učenia. Otázky cnosti a statočnosti sú aktuálne aj dnes a nemusíme ani chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na našu kultúru.

Kromě kusů Antonína Rejchy a Wolfganga Amadea Mozarta se 11. října chopíte také skladby Johanna Gottlieba Naumanna. Odhaduju správně, že nic z jeho odkazu jste dosud nezpívala? Ve valtickém Zámeckém divadle interpretujete ‚Se mai vedi il mio tesoro‘ z opery Solimano…

Odhadujete veľmi správne, árie O Dio fiero Antonína Rejchu ani Se mai vedi il mio tesoro Johanna Gottlieba Naumanna, ktoré zaznejú na koncerte, som doposiaľ nespievala. Myslím, že neexistujú ani žiadne nahrávky, o to bolo pre mňa štúdium náročnejšie. Nechcem tým povedať, že sa učím z nahrávok, to nie, ale rada si vždy vypočujem viacerých interpretov, predovšetkým kvôli hudobnej tradícii, predstave a inšpirácii, najmä pokiaľ ide o kadencie a koloratúry. V tomto prípade to však nebolo možné, diela som naštudovala spolu s korepetítorom. 

Jak se ve vašem případě liší přístup k neznámé kompozici například od přístupu ke Kouzelné flétně (výňatek z ní také zazní), kterou zná takřka každý? Na co si u neznámých děl zejména dáváte pozor?

Ária Kráľovnej noci Der Hὂlle Rache je naozaj notoricky známa, nerada ju spievam na koncertoch, vždy si hovorím, že to bolo poslednýkrát. Lucia Popp povedala, že obdivuje každú speváčku, ktorá si dokázala udržať túto postavu v repertoári dlhšie ako desať rokov. Ja už ju spievam vyše dvadsať rokov, len minulý rok som odspievala dvadsať predstavení (v Bratislave, Prahe, Brne) preto sa vždy poteším, keď si môžem zaspievať aj niečo iné.

Pri naštudovaní každého diela, nielen neznámeho, sa snažím rešpektovať autora, dodržiavať hudobné parametre, zrozumiteľnosť textu a, samozrejme, vniesť do interpretácie svoju predstavu a osobnostný vklad v súlade s dobou.

Ve Valticích se představíte spolu se souborem Musica Florea uměleckého vedoucího Marka Štryncla. Spolupracovali jste už v minulosti? Jak jste se vlastně dali dohromady?

Mňa oslovil dramaturg a umelecký riaditeľ Lednicko-valtického hudobného festivalu Jiří Partyka, ktorý bol aj na brnianskom predstavení Čarovnej flauty. So súborom Musica Florea a s jeho umeleckým vedúcim to bude moja prvá spolupráca, na ktorú sa teším.

Co od kooperace s tímto tělesem očekáváte?

Očakávam nové podnety, novú energiu, nový pohľad, snáď ďalšiu zmysluplnú spoluprácu na pekných projektoch.

Existuje nějaký méně nápadný aspekt valtického vystoupení, který je pro vás nějak obzvláště lákavý či cenný? Cokoli… dobré víno, příjemní lidé, pěkná krajina kolem… Cokoli.

Lednicko-valtický areál je v blízkosti hraníc, patrí k obľúbeným destináciám našich rodinných cyklistických výletov, pri ktorých nesmie chýbať ani zastávka v dobrých vinárskych „sklípkoch“. Som si istá, že svojou krásou zvýrazní atmosféru celého podujatia.

Působíte zejména v domovině, sekundárně také v Čechách. Které budoucí projekty aktuální sezony byste chtěla zvýraznit ve svém diáři?

Čakajú ma koncerty s Musicou Aeternou, s ktorou som nahrala aj CD Aria di bravura. Popri speve som sa začala naplno venovať pedagogickej činnosti na bratislavskej VŠMU, ktorá vie človeka niekedy vyčerpať viac ako samotné vystúpenie. Veľmi rada by som sa opäť vrátila k belcantovému repertoáru, na ktorom som pracovala na majstrovských kurzoch aj s pani Editou Gruberovou.

Co přesně vás na belcantu přitahuje? Rýsuje se už nyní nějaká belcantová produkce, jíž byste mohla být součástí?

Technika belcanta (v doslovnom preklade „krásny spev“) ma očarila. Vedenie hlasu v legate, spievanie vysokých tónov s ľahkosťou, koloratúra, messa di voce a mnohé iné figúry, ktoré som študovala u svojich profesoriek spevu (Dagmar Podkamenskej, Vlasty Hudecovej) sa teraz snažím odovzdávať svojím študentom.

Keď som spievala napríklad Puritánov alebo Lindu di Chamonix, umožňovali mi vystavať si postavu na väčšej ploche, rozložiť si sily adekvátne vo vzťahu k celému dielu oproti operám, v ktorých spievam dve alebo len jednu virtuóznu áriu, kde musím byť nastavená na časovo krátky a vypätý okamih.

Budúcu sezónu sa črtá pekný projekt v južnom Taliansku, zatiaľ ale nič nie je potvrdené.

Facebook X E-mail WhatsApp