„Skladba zaznela v Slovenskej filharmónii po štyridsiatich rokoch.“

„Taliansky dirigent Fabrizio Ventura si od prvej frázy diela počínal znamenite.“

„Ensemblu sólistov dominovala mezzosopranistka Jana Kurucová.“

Na programe minulotýždňovej dvojice koncertov abonentného cyklu Slovenskej filharmónie bolo raritné symfonicko-vokálne dielo vrcholného obdobia hudobného romantizmu – Schumannovo svetské oratórium Raj a Peri, op. 50, ktoré v sedemdesiatročnej histórii nášho prvého orchestra zaznelo z pódia Reduty iba jediný raz.

Aj od tohto uvedenia nás už delia viac ako štyri desaťročia – veľa pamätníkov si naň dnes už zrejme nespomenie. Robert Schumann písal dielo v priebehu roku 1843, v čase, keď už pôsobil ako pedagóg skladby, klavírnej hry a hry z partitúr na Hudobnej škole v Lipsku. Komponovanie oratória ho celkom pohltilo, o čom svedčí aj list priateľovi, že „pracuje na veľkej veci, azda najväčšej v doterajšej tvorbe. Bude to oratórium, leč nie pre modlitebne, ale pre veselých ľudí.“

V období vzniku a najmä v nadchádzajúcej dekáde sa Schumannov podmanivý opus na námet z perzskej mytológie, ktorý básnicky spracoval írsky literát Thomas Moore, tešil neobyčajnej popularite. V jeho centre je príbeh padlého anjela Peri, vyhnaného z neba, ktorý sa môže do božieho lona vrátiť, len keď ako výkupné prinesie „najmilší dar nebesiam“. Podarí sa mu to až na tretí pokus, keď napokon uzmieri vládcov nebies slzami kajúcneho hriešnika. Skladbu s veľkým úspechom hrali v mnohých nemeckých mestách, ba i v ďalších európskych metropolách, postupne však upadala do zabudnutia a keď ju počas Prvej a najmä Druhej svetovej vojny vládnuca moc zneužila na oslavu hrdinstva nemeckých vojakov, bol osud oratória po roku 1945 na dlhý čas spečatený. Až keď vrcholní majstri taktovky (medzi nimi legendárny Carlo Maria Giulini, Nikolaus Harnoncourt, Simon Rattle a najmä John Eliot Gardiner) koncom 20. storočia znovuobjavili jeho neskrývaný pôvab, došlo k definitívnej revitalizácii diela na koncertných pódiách.

V Bratislave sa uvedenia Schumannovho majstrovského diela ujal taliansky dirigent Fabrizio Ventura, interpret, ktorý má k hudbe nemeckého romantika blízko. Podstatnú časť svojej umeleckej kariéry strávil na čele symfonického orchestra v Münsteri a v Nemecku dosiaľ žije a pracuje. Vysoké uznanie si získala jeho live nahrávka Schumannovej dramatickej kantáty Manfred z roku 2015, a tak bolo zrejmé, že príprava náročnej skladby bude v dobrých rukách. Ventura v Bratislave so Slovenskou filharmóniou hosťoval už v minulosti. Pred štyrmi rokmi uviedol na abonentných koncertoch program s dielami Dutilleuxa, Debussyho a Szymanowského a zanechal mimoriadne priaznivý dojem.

Aj tentokrát si od prvej frázy Schumannovho diela počínal znamenite, pôsobivo modeloval melodické témy, zdržanlivo gradoval zriedkavé dramatické vzopätia cyklu a s veľkým pochopením si počínal pri kreovaní jemného lyrického charakteru skladby. Citlivo zostavenému ensemblu sólistov dominovala mezzosopranistka Jana Kurucová, donedávna prominentná členka súboru berlínskej Deutsche Oper v úlohe Anjela a rakúska sopranistka Ursula Langmayr v hlavnej postave Peri. Zaujali tiež spoľahlivo intonujúci tenorista Juraj Hollý ako Mladý muž, náš znamenitý basbarytonista Aleš Jenis v úlohe Gaznu (zaskvel sa v árii Jetzt sank des Abends goldner Schein) a v neposlednom rade aj pôvabná Petra Nôtová ako Mladé dievča (s citlivým vokálnym prejavom prednesená ária O lass mich von der Luft durchdringen v druhom dieli).

Zato mladý lyrický tenorista Johannes Czernin, stvárňujúci významný part Rozprávača, očakávania nenaplnil: bol nevýrazný, intonačne neistý a v porovnaní s ostatnými sólistami značne poddimenzovaný. Treba však korektne konštatovať, že bol len náhradou za pôvodne obsadeného Ľudovíta Ludhu, ktorý by bol typovo aj hlasovo pre túto úlohu nesporne vhodnejší. Slovenský filharmonický zbor v naštudovaní Thomasa Langa podal spoľahlivý a výrazovo presvedčivý výkon.

Foto: Ján Lukáš

Facebook X E-mail WhatsApp