„V zdobených líniách sólových hlasov sa obe speváčky predstavili spoľahlivo.“

„Vo Vivaldiho Koncerte sa naplno ukázal inštrumentálny ansámbel a jeho temperament.“

„Spevácky ma v Kantáte o káve zaujal najväčšmi Roman Hoza.“

Collegium 1704 pripravilo na 24. júna pre svojich priaznivcov mimoriadny koncert s dielami Händela, Vivaldiho a Bacha. Hudba vrcholných predstaviteľov baroka znela na Pražské křižovatce, v poučenom podaní členov súborov Collegium 1704 a Collegium Vocale 1704.

Program bol podľa mňa naozaj výnimočne pôvabný. Otvorila ho kantáta Il duello amoroso od Georga Friedricha Händela, pokračoval Concertom g moll RV 157 Antonia Vivaldiho a na záver zaznelo ťažiskové číslo programu, podľa ktorého bol volený aj podtitul koncertu: Kaffee-Kantate, teda Kantáta o káve od Johanna Sebastiana Bacha. Priznám sa, že práve toto dielo bolo pre mňa hlavným lákadlom, nakoniec som si ale všetky diela vypočula vlastne s rovnakým nadšením. Vďaka zaradeniu dvoch kantát sa hlavnými protagonistami stali speváci: sopranistka Helena Hozová, altistka Aneta Petrasová, tenor Ondřej Holub a bas Roman Hoza. Inštrumentálny ansámbel tvorili Helena Zemanová, Markéta Knittlová (violino I), Jana Anýžová, Simona Tydlitátová (violino II), Michal Dušek (viola), Libor Mašek (violoncello), Luděk Braný (kontrabas), Václav Luks (cembalo), Jan Krejča (theorba) a Julie Braná (flauta).

Kantáta Il duello amoroso, teda „milostný súboj“ respektíve Amarilli vezzosa, „pôvabná Amaryllis“ je skladbou z roku 1708 a je jedinou Händlovou kantátou pre obsadenie soprán – alt. Príbeh o pastierovi Dalisovi, ktorý si zúfalo, hoci násilím, snaží vybojovať priazeň nymfy Amaryllis, zhudobnil Händel veľmi sugestívne, nešetriac brilantnosťou a naplňujúc okrídlené barokové úslovie o „efekte a afekte“. Najmä nástrojová zložka potom z tohto základu čerpala vo svojej živej, oduševnenej interpretácii. V zdobených líniách sólových hlasov sa obe speváčky predstavili spoľahlivo: sopranistka Helena Hozová so svojim svetlým, mäkším hlasom, altistka Aneta Petrasová so znelým, plastickým prejavom. Delikátne koloratúry by som si, najmä u sopranistky, predstavovala možno s o čosi precíznejšou dikciou, výsledok však znel každopádne kvalitne, s vrcholom v záverečnom dramatickom ariose a následnom duete.

Stručný Vivaldiho Koncert, tiež označovaný ako „koncert pre sláčiky“, je napísaný ako concerto ripieno a na pódium tak nepriviedol žiadneho nového sólistu. Naplno sa tu však ukázal inštrumentálny ansámbel a jeho temperament – hlavne krajné, pohyblivé časti vyzneli, aj vďaka nekompromisne zvolenému tempu, veľmi virtuózne. Skvelým kontrastom bolo imitačne stavané Largo s dojemne vytvarovanými melódiami.

Bachova Kantáta o káve je pravdepodobne najznámejšou z jeho svetských kantát. Skladateľ si ako predlohu zvolil humorný text Christiana Friedricha Henriciho o hádke dcéry a otca, ktorej predmetom je dcérina, podľa otca nevhodná, vášeň ku káve. V kantáte sú tri postavy: sopránová rola dcéry Liesgen, basová rola otca Šlendriána a menej rozsiahla tenorová rola rozprávača. Helena Hozová, Roman Hoza a Ondřej Holub sa svojich úloh zhostili dobre, s príjemným zmyslom pre nadsázku, ktorú tento komediálny kus potrebuje. Spevácky ma tu najväčšmi zaujal Roman Hoza, jeho plne znejúci bas a schopnosť kvalitnej artikulácie. Spomenúť tiež treba flautové sóla Julie Brané, ktoré cituplne dokreslili árie Liesgen.

Slovné spojenie „oddychový večer“ má často trochu negatívne konotácie a môže sa zdať, že sa dá spájať len s nižšími žánrami. Azda mi však interpreti odpustia, ak si tak, v najlepšom zmysle, trúfnem titulovať ich koncert: ich hravé, úprimné a prirodzené podanie hudby barokových majstrov bolo totiž pre mňa veľmi príjemne a uvoľnene stráveným časom.

Foto: Tokpa Korlo 

Facebook X E-mail WhatsApp